10 Milagres de Jesus na Bíblia: Lista com versículos e explicação

Svadba v Káne

1 V galilejskej dedine Kána sa o tri dni nato konala svadba a bola tam aj Ježišova matka Mária. 2 Ježiš a jeho učeníci tam boli tiež, lebo boli medzi pozvanými. 3 Keď sa na hostine minulo víno, prišla matka za Ježišom: „Nemajú víno."

4 „Čo nás do toho?" povedal jej. „Môj čas ešte neprišiel."

5 Jeho matka však obsluhujúcim povedala: „Urobte všetko, čo vám prikáže!"

6 Na chodbe stálo šesť kamenných asi stolitrových nádob, ktoré sa používali na obradné očisťovanie. 7 Ježiš prikázal obsluhujúcim: „Naplňte nádoby vodou!" Poslúchli a naplnili ich vodou až po okraj. 8 Ježiš ich potom vyzval: „Naberte z nich a dajte ochutnať starejšiemu." Urobili, ako im povedal.

9 Keď starejší ochutnal vodu, premenenú Ježišom na víno, nevedel odkiaľ služobníci víno priniesli, ale oni vedeli, kde ho nabrali. Dal si zavolať ženícha 10 a povedal mu: „Každý hostiteľ ponúka najprv lepšie víno, a keď sa hostia riadne napijú, dá priniesť to horšie. Ale ty si odložil dobré víno až nakoniec."

11 V galilejskej Káne tak Ježiš vykonal prvé zo svojich znamení a zjavil svoju božskú moc. A jeho učeníci v neho uverili.

Ježiš uzdraví slepého

1 Cestou stretol človeka, ktorý bol od narodenia slepý.

2 „Majstre, prečo sa narodil slepý?" spytovali sa ho učeníci. „Je to následok jeho hriechu, alebo hriechu jeho rodičov?"

3 „Nehľadajte vinu ani uňho, ani u jeho rodičov," odpovedal Ježiš. „Je slepý, aby sa v jeho živote prejavila Božia moc. 4 Kým ešte trvá deň, musíme konať dielo toho, ktorý ma poslal. Čoskoro nastane noc, keď sa už nebude dať robiť nič. 5 Kým som na svete, som svetlo sveta."

6 Po týchto slovách napľul na zem, urobil zo slín a prachu blato, potrel ním slepému oči 7 a povedal mu: „Choď sa umyť k nádrži Siloe." (Siloe znamená Poslaný.) Slepý poslúchol, umyl sa, a keď sa vrátil, videl.

8 Jeho susedia a tí, čo ho poznali ako slepého žobráka, sa čudovali: „Vari to nie je to ten, čo tu sedával a žobral?"

9 Jedni hovorili: „Je to on!" Iní vraveli: „Nie je to on, len sa naňho podobá." Ale uzdravený povedal: „Áno, som to ja!"

10 „Ako to, že vidíš? Čo sa stalo?" vyzvedali sa.

11 On im odpovedal: „Nejaký človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi ním oči blatom a povedal, aby som sa šiel umyť k nádrži Siloe. Išiel som teda, umyl som sa – a odvtedy vidím."

12 „A nevieš, kde je teraz?" spytovali sa ho.

„Neviem," odpovedal im uzdravený.

13 Keď to Ježiš počul, nastúpil do loďky a odplavil sa na pusté miesto, aby bol sám. 14 No len čo ľudia z okolia zistili, ktorým smerom sa uberá jeho loďka, pešo sa pobrali za ním. Keď vystúpil na breh, už ho tam čakali davy ľudí. Prišlo mu ich ľúto, a tak začal uzdravovať chorých.

Nasýtenie piatich tisícov

15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a upozornili ho: „Už je neskoro a tu na pustatine sa nedá nič kúpiť. Dovoľ ľuďom odísť, nech sa rozídu po dedinách a zadovážia si niečo na jedenie."

16 Ježiš im na to povedal: „Kam by chodili, vy sa im dajte najesť!"

17 Namietli: „Veď máme dokopy iba päť chlebov a dve ryby!"

18 „Prineste mi ich sem!" 19 Potom vyzval ľudí, aby si posadali na trávu. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel oči do neba a poďakoval sa za ne Bohu. Potom lámal a dával učeníkom chleby, a tí ich rozdávali ľuďom. 20 Najedlo sa tam dosýta asi päťtisíc mužov. 21 Ženy a deti sa do toho počtu nerátali. A keď pozbierali zvyšky, zistili, že ich je plných dvanásť košov.

Ježiš tíši vietor a búrku

35 Keď sa zvečerilo, navrhol Ježiš učeníkom: „Preplavme sa na druhý breh jazera." 36 Opustili zástup a v tej istej lodi, v ktorej Ježiš učil, odrazili od brehu. Niekoľko ďalších lodiek sa plavilo s nimi. 37 Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do loďky: čoskoro bola plná vody a hrozilo, že sa potopí. 38 Ježiš však spal v zadnej časti lode s hlavou na poduške. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: „Majstre, tebe je jedno, že sa utopíme!?" 39 Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal moru: „Mlč! Utíš sa!" V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho.

40 „Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?" spýtal sa učeníkov. 41 Boli ohromení a pýtali sa jeden druhého: „Kto to vlastne je, že ho poslúcha vietor i more?"

25 V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním. 26 Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo: choroba sa jej stále zhoršovala. 27 No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, pretlačila sa k nemu zozadu a dotkla sa ho. 28 Povedala si totiž: „Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!" 29 A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá.

30 Ježiš ihneď poznal, že z neho vyšla uzdravujúca moc, obrátil sa a spýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?" 31 Učeníci mu prekvapene odpovedali: „Prečo sa pýtaš, kto sa ťa dotkol? Veď vidíš koľko ľudí sa tu tlačí?" 32 Ale Ježiš sa obzeral, aby zistil, kto zo zástupu sa ho dotkol. 33 Tu vyľakaná žena, ktorá sa triasla na celom tele, lebo cítila, čo sa s ňou stalo, padla Ježišovi k nohám a o všetkom mu povedala. 34 Ježiš jej povedal: „Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť, choroba ťa už nebude trápiť."

Uzdravenie posadnutého v gerazskom kraji

1 Pristáli na druhom brehu jazera, v kraji Gerazénov. 2 Len čo Ježiš vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti akýsi muž posadnutý démonmi. 3 Žil v hroboch vytesaných do skaly a nik ho nevládal skrotiť. 4 Vždy znovu mu spútavali ruky reťazami a nohy okovami, ale on putá zakaždým rozlámal a reťaze potrhal. 5 Vo dne v noci sa potĺkal medzi hrobmi, potuloval sa po pustých kopcoch, reval a zraňoval sa ostrými kameňmi.

6 Keď zbadal z diaľky Ježiša, pribehol, padol pred ním na kolená 7 a kričal: „Čo odo mňa chceš, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prisahaj na Boha, že ma nebudeš trápiť!" 8 Ježiš mu totiž povedal: „Nečistý duch, vyjdi z neho!"

9 Ježiš sa ho spýtal: „Aké meno ti dali?" – „Som Légia, lebo je nás mnoho," zaznela odpoveď. 10 A prosíkali, aby ich nevyháňal z tohto kraja. 11 Na svahu kopca sa práve pásla veľká črieda svíň. 12 „Pošli nás, aby sme vošli do tamtých svíň!" žiadali démoni. 13 Ježiš im to dovolil a nečistí duchovia vyšli z človeka a vošli do prasiat. Vzápätí sa tá veľká, asi dvojtisícová črieda splašila a rútila sa dolu svahom do jazera. Tam sa utopila.

14 Pastieri svíň utekali preč a cestou o tom všade hovorili. Ľudia sa prichádzali pozrieť, čo sa vlastne stalo. 15 Keď videli posadnutého démonmi oblečeného a zdravého sedieť pokojne pri Ježišovi, vydesilo ich to. 16 Tí, čo boli svedkami tejto udalosti, im totiž porozprávali, čo sa stalo, aj to, kde sa podelo stádo. 17 A tak začali všetci Ježiša prosiť, aby z ich kraja radšej odišiel. 18 Ako Ježiš nastupoval na loďku, uzdravený ho prosil, aby mohol ísť s ním. 19 Ale Ježiš nesúhlasil. „Choď domov k svojej rodine a povedz všetkým známym, aký zázrak vykonal Pán a aký bol k tebe milostivý." 20 A uzdravený naozaj chodil po kraji zvanom Desaťmestie a každému rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal. A všetci nad tým žasli.

Vzkriesenie Jairovej dcéry a uzdravenie chorej ženy

21 Keď sa Ježiš znova preplavil na druhý breh, opäť sa okolo neho zhromaždil obrovský zástup ľudí. 22 Bol medzi nimi aj predstavený miestnej synagógy, ktorý sa volal Jairos. Keď ho zbadal, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Umiera mi dcérka. Prosím ťa, poď, polož na ňu ruky, aby bola zasa zdravá!" 24 Ježiš sa pobral s ním.

Nasledovalo ho množstvo ľudí a tlačili sa naňho zo všetkých strán. 25 V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním. 26 Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo: choroba sa jej stále zhoršovala. 27 No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, pretlačila sa k nemu zozadu a dotkla sa ho. 28 Povedala si totiž: „Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!" 29 A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá.

30 Ježiš ihneď poznal, že z neho vyšla uzdravujúca moc, obrátil sa a spýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?" 31 Učeníci mu prekvapene odpovedali: „Prečo sa pýtaš, kto sa ťa dotkol? Veď vidíš koľko ľudí sa tu tlačí?" 32 Ale Ježiš sa obzeral, aby zistil, kto zo zástupu sa ho dotkol. 33 Tu vyľakaná žena, ktorá sa triasla na celom tele, lebo cítila, čo sa s ňou stalo, padla Ježišovi k nohám a o všetkom mu povedala. 34 Ježiš jej povedal: „Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť, choroba ťa už nebude trápiť."

35 Kým sa s ňou zhováral, z Jairovho domu priniesli poslovia správu: „Tvoja dcéra zomrela, je zbytočné obťažovať Majstra." 36 Keď to Ježiš počul, povedal Jairovi: „Len sa neboj a dôveruj mi!" 37 Nikomu nedovolil ísť s ním a vzal so sebou iba Petra, Jakuba a jeho brata Jána.

38 Dom predstaveného synagógy sa už ozýval srdcervúcim plačom a nárekom. 39 Vstúpil dnu a spýtal sa: „Načo ten plač a rozruch? Veď to dievča neumrelo, iba spí!" 40 Ale oni ho vysmiali. Všetkým kázal odísť a iba s rodičmi a tromi učeníkmi vošiel do miestnosti, kde ležalo dievča. 41 Chytil ju za ruku a povedal: „Talitha kum!" – čo znamená „Dievčatko: prikazujem ti, vstaň!" 42 A to dvanásťročné dievča ihneď vstalo a chodilo. Všetci boli celkom bez seba. 43 Ježiš im s veľkou vážnosťou kládol na srdce, aby nikomu nerozprávali o tom, čo sa stalo. Potom im pripomenul, aby dali dievčatku jesť.

Ježiš kráča po vode

22 Hneď potom prikázal svojim učeníkom, aby nastúpili do loďky a preplavili sa na druhý breh, kým sa on rozlúči so zhromaždenými ľuďmi. 23 Keď ich vyprevadil, vyšiel na kopec, aby sa osamote modlil. Strávil tam takmer celú noc. 24 V tom čase už bola loď dosť ďaleko od brehu. Zmietali ňou vlny a fúkal silný protivietor. 25 Nad ránom sa Ježiš priblížil k loďke kráčajúc po hladine jazera. 26 Keď ho učeníci zbadali, vydesili sa a od hrôzy kričali: To je prízrak!

27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril a upokojil ich: „Vzchopte sa, to som ja, nebojte sa!"

28 Tu naňho zavolal Peter: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, a ja prídem k tebe po vode!"

29 „Tak poď!" vyzval ho Ježiš. A Peter hneď vystúpil z lode a pobral sa po vode k Ježišovi. 30 Ale keď sa pozrel okolo seba a videl obrovské vlny, preľakol sa a začal sa topiť: „Pane, zachráň ma!" vykríkol.

31 Ježiš ihneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Kde je tvoja viera? Prečo si pochyboval?"

32 A len čo vystúpili na loď, vietor sa utíšil. 33 Učeníci pokľakli pred ním a vyznávali: „Ty si určite Boží Syn!"

Ježiš má moc odpúšťať hriechy

1 Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste. 2 Do domu sa k nemu nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo. 3 Štyria muži priniesli na nosidlách ochrnutého človeka. 4 Keďže sa k nemu cez to množstvo ľudí nemohli dostať, vyšli na strechu domu, urobili v nej otvor a spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred Ježiša. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Syn môj, tvoje hriechy sú odpustené!"

6 Sedeli tam však aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali: 7 „Čo to ten človek hovorí!? Veď je to rúhanie! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!" 8 No Ježiš poznal ich myšlienky a preto sa ich spýtal: „Prečo vás to poburuje? 9 Veď čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Tvoje hriechy sú odpustené‘ – alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘ 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy…" 11 Vtedy sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov!" 12 A chorý sa pred očami ohromeného zástupu postavil na nohy, vzal ležadlo a pobral preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: „Také čosi sme nikdy nevideli!"

Lazárova smrť

1 Muž, ktorý sa volal Lazár ochorel. Pochádzal z dediny Betánia, v ktorej bývali aj jeho sestry Mária a Marta. 2 (Bola to tá Mária, ktorá natrela vzácnym olejom Ježišove nohy a svojimi vlasmi ich vyutierala. Jej brat Lazár bol teraz chorý.)

3 Sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, tvoj milovaný priateľ je ťažko chorý."

4 Keď sa to Ježiš dozvedel, povedal: „Neochorel preto, aby zomrel, ale aby sa prejavila Božia moc a ukázala sa sláva Syna Božieho."

5 Ježiš mal veľmi rád obe sestry i Lazára. 6 Ježiš teda zostal ešte dva dni na mieste, kde ho zastihla správa o Lazárovej chorobe. 7 Až potom vyzval svojich učeníkov: „Vráťme sa do Judska."

8 Jeho učeníci namietali: „Majstre, veď len nedávno ťa tam chceli židovskí vodcovia ukameňovať, a ty sa tam mieniš vrátiť?"

9 „Vari nesvieti slnko cez deň dvanásť hodín? Kto chodí za vidna, nemusí sa báť, že sa potkne, lebo svetlo tohto sveta mu osvetľuje cestu. 10 Ale keď niekto kráča v noci, potkýna sa, lebo svetlo mu neosvecuje cestu." 11 Potom dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal a ja ho idem zobudiť."

12 „Pane, ak spí, čoskoro sa uzdraví," povedali mu učeníci. 13 Ježiš však hovoril o jeho smrti – i keď učeníci sa nazdávali, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Preto im povedal jasne: „Lazár zomrel. 15 A ja som rád, že som nebol pri ňom. Takto máte možnosť naučiť sa viac mi dôverovať. Je to pre vaše dobro. Poďme k nemu!"

16 Tomáš, prezývaný Dvojča, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my, nech zomrieme spolu s ním!"

Ježiš dáva večný život

17 Keď prišli do Betánie, Ježiš zistil, že Lazár je už štyri dni pochovaný. 18 Betánia bola neďaleko Jeruzalema (asi tri kilometre), 19 a tak mnohí známi z mesta prišli potešiť Máriu a Martu v ich žiali za bratom. 20 Keď sa Marta dozvedela, že prichádza Ježiš, bežala mu oproti, ale Mária zostala doma.

21 Marta privítala Ježiša slovami: „Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel. 22 Ale ja viem, že i teraz ti Boh dá, o čokoľvek ho poprosíš."

23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat bude opäť žiť." 24 „Viem, že ožije pri vzkriesení v posledný deň," prisvedčila Marta.

25 „Ja som vzkriesenie a život!" povedal jej Ježiš. „Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel. 26 A kto žije a verí vo mňa, nezomrie večnou smrťou. Veríš tomu, Marta?"

27 „Áno, Pane," odpovedala. „Uverila som, že si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet."

Ježišov plač

28 Po tých slovách sa vrátila a zavolala si bokom svoju sestru Máriu. „Učiteľ je tu," povedala jej, „a volá ťa."

29 Keď to Mária počula, ihneď vstala a bežala k nemu.

30 (Ježiš ešte nevošiel do dediny – bol na tom istom mieste, kde sa s ním stretla Marta.) 31 Keď ľudia, ktorí utešovali Máriu, videli, ako náhlivo vybehla z domu, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že sa šla vyplakať na Lazárov hrob.

32 Len čo Mária došla k Ježišovi, padla pred ním na kolená a nariekala: „Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel!"

33 Keď Ježiš videl jej slzy i plač tých, čo prišli s ňou, hlboko sa ho to dotklo a rozľútostene sa ich opýtal: 34 „Kde ste ho pochovali?"

„Pane, poď a uvidíš," odpovedali mu. 35 Vtedy sa rozplakal aj Ježiš.

36 „Pozrite, ako ho mal rád!" šepkali si medzi sebou. 37 Niektorí z nich však povedali: „Keď vedel uzdraviť slepého, nemohol zachrániť Lazára pred smrťou?"

Vzkriesenie Lazára

38 Ježiš sa znova zachvel a vykročil k hrobu. Bola to jaskyňa a vstupu do nej bránil veľký kameň.

39 „Odvaľte ten kameň!" rozkázal Ježiš.

Ale Marta, sestra mŕtveho Lazára, povedala: „Pane, pochovali sme ho pred štyrmi dňami. Jeho telo je už určite v rozklade!"

40 „Vari som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu?" pripomenul jej Ježiš.

41 Vtedy odvalili kameň. Ježiš pozdvihol svoj pohľad k nebu a modlil sa: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Ja viem, ty ma vždy počuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí stoja okolo, aby uverili, že si to ty, kto ma poslal." 43 Potom nahlas zvolal: „Lazár, poď von!"

44 A Lazár vyšiel. Ruky aj nohy mal ovinuté plátnom, v ktorom bol pochovaný, a tvár mal prikrytú šatkou. Ježiš im povedal: „Zložte mu to, nech môže odísť!"