Céu
O céu é a morada eterna de Deus e a esperança final do cristão. A Bíblia descreve o céu como lugar de glória, alegria e comunhão perfeita com o Criador.
A morada de Deus
Na casa de meu Pai há muitas moradas. Os céus declaram a glória de Deus — e um dia habitaremos lá eternamente.
mama pitu gRhe bahUni vAsasthAni santi no cet pUrvvaM yuSmAn ajJApayiSyaM yuSmadarthaM sthAnaM sajjayituM gacchAmi|
Cidadania celestial
A nossa cidadania está nos céus. Ajuntai tesouros no céu, não na terra. O céu é a pátria do cristão.
kintvasmAkaM janapadaH svarge vidyate tasmAccAgamiSyantaM trAtAraM prabhuM yIzukhrISTaM vayaM pratIkSAmahe|
aparaM yatra sthAne kITAH kalaGkAzca kSayaM nayanti, caurAzca sandhiM karttayitvA corayituM zaknuvanti, tAdRzyAM medinyAM svArthaM dhanaM mA saMcinuta|
kintu yatra sthAne kITAH kalaGkAzca kSayaM na nayanti, caurAzca sandhiM karttayitvA corayituM na zaknuvanti, tAdRze svarge dhanaM saJcinuta|
kintu yIzuruvAca, zizavo madantikam Agacchantu, tAn mA vArayata, etAdRzAM zizUnAmeva svargarAjyaM|
tato yIzuravadat, yadi siddho bhavituM vAJchasi, tarhi gatvA nijasarvvasvaM vikrIya daridrebhyo vitara, tataH svarge vittaM lapsyase; Agaccha, matpazcAdvarttI ca bhava|
nabhomedinyo rluptayorapi mama vAk kadApi na lopsyate|
pArthivaviSayeSu na yatamAnA UrddhvasthaviSayeSu yatadhvaM|
Esperança eterna
Seremos arrebatados para encontrar o Senhor nos ares. Ainda não se manifestou o que havemos de ser — mas seremos semelhantes a Ele.
yataH prabhuH siMhanAdena pradhAnasvargadUtasyoccaiH zabdenezvarIyatUrIvAdyena ca svayaM svargAd avarokSyati tena khrISTAzritA mRtalokAH prathamam utthAsyAnti|
aparam asmAkaM madhye ye jIvanto’vazekSyante ta AkAze prabhoH sAkSAtkaraNArthaM taiH sArddhaM meghavAhanena hariSyante; itthaJca vayaM sarvvadA prabhunA sArddhaM sthAsyAmaH|
he priyatamAH, idAnIM vayam Izvarasya santAnA Asmahe pazcAt kiM bhaviSyAmastad adyApyaprakAzitaM kintu prakAzaM gate vayaM tasya sadRzA bhaviSyAmi iti jAnImaH, yataH sa yAdRzo 'sti tAdRzo 'smAbhirdarziSyate|
tasmin eSA pratyAzA yasya kasyacid bhavati sa svaM tathA pavitraM karoti yathA sa pavitro 'sti|
aparaM sarvvasmAd duSkarmmataH prabhu rmAm uddhariSyati nijasvargIyarAjyaM netuM mAM tArayiSyati ca| tasya dhanyavAdaH sadAkAlaM bhUyAt| Amen|
atha sa tAn baithanIyAparyyantaM nItvA hastAvuttolya AziSa vaktumArebhe
AziSaM vadanneva ca tebhyaH pRthag bhUtvA svargAya nIto’bhavat|
iti vAkyamuktvA sa teSAM samakSaM svargaM nIto’bhavat, tato meghamAruhya teSAM dRSTeragocaro’bhavat|
yataH kevalaM raktamAMsAbhyAm iti nahi kintu kartRtvaparAkramayuktaistimirarAjyasyehalokasyAdhipatibhiH svargodbhavai rduSTAtmabhireva sArddham asmAbhi ryuddhaM kriyate|
etajjagatpravezanakAle’smAbhiH kimapi nAnAyi tattayajanakAle’pi kimapi netuM na zakSyata iti nizcitaM|
ataeva khAdyAnyAcchAdanAni ca prApyAsmAbhiH santuSTai rbhavitavyaM|