5 momentos em que Jesus mostrou como amar ao próximo

44 Ale ja vám hovorím: milujte svojich nepriateľov! Modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.

Milosrdný Samaritán

30 Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema dolu do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho nechali ležať pri ceste. 31 Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, radšej ho obišiel. 32 Potom šiel tadiaľ aj nejaký Levita. Ale keď zbadal toho muža, aj on radšej prešiel na druhú stranu cesty. 33 Napokon šiel po tej ceste aj Samaritán. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. 34 Pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. 35 Na druhý deň dal hostinskému dva denáre a poprosil ho: ‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude stáť viac, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ "

36 „Čo myslíš," spýtal sa Ježiš, „ktorý z tých troch mužov bol skutočným blížnym tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?" 37 Znalec odpovedal: „Ten, čo mu pomohol." „Tak teraz choď a konaj podobne," povedal mu Ježiš.

3 Onedlho učitelia Zákona a farizeji privliekli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju všetkým na oči 4 a povedali: „Učiteľ, túto ženu pristihli pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. A čo nám povieš ty?"

6 Bola to však pasca. Touto otázkou sa ho snažili vyprovokovať, aby povedal niečo, za čo by ho mohli obžalovať. Ale Ježiš sa zohol a písal prstom po zemi. 7 Keď neprestávali dobiedzať, vzpriamil sa a povedal: „Ten z vás, kto nikdy nezhrešil, nech do nej hodí kameň ako prvý."

8 A znova sa sklonil a písal po zemi. 9 Keď to počuli, začali sa jeden po druhom vytrácať – prví odišli starší, po nich aj ostatní. Nakoniec Ježiš zostal v strede nádvoria so ženou sám.

10 Vtedy sa opäť vzpriamil a spýtal sa jej: „Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?"

11 „Nikto, pane," odpovedala.

„Ani ja ťa neodsudzujem," povedal jej Ježiš. „Choď, ale už viac nehreš!"

Rímsky stotník verí v Ježišovu moc

5 Keď Ježiš prišiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a prosil ho: 6 „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a má veľké bolesti."

7 Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho."

8 Ale stotník namietal: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý. 9 Veď viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná."

10 Keď to Ježiš počul, začudoval sa a obrátil sa na tých, ktorí ho sprevádzali: „Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli. 11 A bude to veru tak, že prídu mnohí ľudia z východu i západu a zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jákobom, 12 kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do tmy, kde bude plač a škrípanie zubami."

13 Potom Ježiš povedal stotníkovi: „Vráť sa domov! Nech sa ti stane tak, ako si tomu uveril!" A sluha bol v tej chvíli uzdravený.

13 Nikto nemiluje viac než ten, kto za svojich priateľov obetuje svoj život.