1 Deti, poslúchajte svojich rodičov, lebo tak to chce Boh. 2 „Cti svojho otca i svoju matku," to je prvé z desiatich prikázaní, ktoré sľubuje odmenu: 3 „Aby sa ti dobre darilo a aby si dlho žil na zemi."

4 A vy rodičia nepopudzujte svoje deti k vzdoru neustálym napomínaním a karhaním, ale pri výchove používajte dobré rady a ponaučenia, aké schvaľuje náš Pán.

4 A vy rodičia nepopudzujte svoje deti k vzdoru neustálym napomínaním a karhaním, ale pri výchove používajte dobré rady a ponaučenia, aké schvaľuje náš Pán.

1 Všetko, čo robíte, konajte podľa Božieho vzoru, tak ako milované dieťa napodobňuje svojho otca.

20 Deti, vy vždy poslúchajte svojich rodičov, lebo je to milé Bohu.

21 A vy otcovia, nevyžadujte od svojich detí to, čo by bolo nad ich schopnosti.

14 Ježiš im povedal: „Nechajte ich a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým ako ony patrí nebeské kráľovstvo."

14 Ježiš im povedal: „Nechajte ich a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým ako ony patrí nebeské kráľovstvo."

1 Tu obstúpili Ježiša jeho učeníci a spytovali sa ho: „Kto z ľudí je v nebeskom kráľovstve najdôležitejší?"

2 Zavolal malé dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: „Ubezpečujem vás, že ak nezmeníte svoje postoje a nebudete ako deti, do Božieho kráľovstva sa nikdy nedostanete. 4 Kto sa pokorí na úroveň dieťaťa, ten bude v nebeskom kráľovstve najväčší.

3 a povedal: „Ubezpečujem vás, že ak nezmeníte svoje postoje a nebudete ako deti, do Božieho kráľovstva sa nikdy nedostanete. 4 Kto sa pokorí na úroveň dieťaťa, ten bude v nebeskom kráľovstve najväčší. 5 Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.

10 „Dajte si pozor, aby ste nepohŕdali ani tými najobyčajnejšími ľuďmi. Lebo každý z nich má anjela, ktorý je stále v blízkosti môjho nebeského Otca.

25 Vtedy sa Ježiš modlil: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že pravdu skrývaš pred tými, ktorí sa pokladajú za múdrych a učených, a zjavuješ ju bezvýznamným a jednoduchým.

9 Šťastní sú tí, ktorí šíria pokoj, lebo tých Boh nazve svojimi deťmi.

13 Niektorí ľudia prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili. 14 Keď to Ježiš videl, nahneval sa a povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo.

36 Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: 37 „Kto prijíma čo i len jedného zdanlivo nedôležitého človeka ako je toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal."

52 Ježiš rástol a rozvíjal sa telesne aj rozumovo a bol milý Bohu i ľuďom.

15 Keď sa najedli, opýtal sa Ježiš Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma viac ako ostatní?"

„Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád."

„Tak pas moje jahniatka!" povedal mu Ježiš.

12 Ale všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, umožnil stať sa Božími deťmi.

14 Všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími deťmi.

15 Od Boha sme totiž neprijali Ducha, ktorý by z nás robil ustráchaných otrokov, ale Ducha, ktorý z nás robí členov Božej rodiny a dáva nám právo volať Boha: „Otec! Otecko!".

16 Sám Boží Duch nám dáva vnútornú istotu, že sme Božie deti.

19 Veď celé stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov.

26 Veď v Ježišovi Kristovi sme prostredníctvom viery Božími deťmi.

27 Vy všetci, ktorí ste boli pokrstení do spoločenstva s Kristom, ste na seba vzali Kristov charakter.

1 Ako veľmi nás náš nebeský Otec miluje! Prijal nás za synov a dcéry, a my nimi naozaj sme. Ľudia nás často nechápu, lebo nepoznajú Boha.

2 Áno, moji milovaní, už teraz sme jeho deťmi, ale nevieme si predstaviť, ako nás Boh ešte pretvorí. Vieme však, že Kristus príde a uvidíme ho v celom jeho majestáte a budeme ako on. 3 Každý, kto má v neho túto nádej, vyhýba sa všetkému zlu a usiluje sa byť čistý ako on.

12 Píšem vám to, deti moje, lebo sú vám odpustené hriechy pre meno Ježiša, vášho záchrancu.

21 Preto, moji milovaní, chráňte sa všetkého, čo by mohlo vypudiť Boha z vašich sŕdc.

4 má mať usporiadanú rodinu a deti vychované k poslušnosti a poctivosti.

8 Kto sa nestará o svojich príbuzných, najmä o členov vlastnej rodiny, nemá právo nazývať sa kresťanom. Je horší ako ten, čo Boha vôbec nepoznal!

5 Či ste zabudli na slová, ktorými vás Boh povzbudzuje ako svojich synov: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá. 6 Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna."

7 Vytrvajte v jeho výchove, lebo Boh s vami zaobchádza ako so svojimi synmi. A ktorého syna by otec netrestal? 8 Ak by vás Boh nekarhal, ako ste vy karhali svojich synov, tak nie ste synovia, ale nemanželské deti. 9 Naši telesní otcovia nás trestali, a predsa sme si ich vážili. Nemáme sa azda tým viac podriaďovať tomu Otcovi, ktorý dáva ducha a život?

11 Prísna výchova nikdy nebýva príjemná, skôr v nás vzbudzuje odpor. Až neskôr prinesie ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorí sa jej podriadili.

31 Odpovedali mu: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome."

22 Vyhýbaj sa žiadostiam a pokušeniam, ktoré prichádzajú na mladých ľudí. Usiluj sa byť spravodlivý, roznecuj v sebe vieru, lásku a šír pokoj spolu s tými, ktorí Pána vzývajú z čistého srdca.

2 A to, čo si počul odo mňa, zver spoľahlivým ľuďom, schopným učiť zase iných.

4 Nič ma tak nepoteší ako správa, že sa moje deti držia Kristovej pravdy.

4 Nič ma tak nepoteší ako správa, že sa moje deti držia Kristovej pravdy.