Família de Deus

15 Od Boha sme totiž neprijali Ducha, ktorý by z nás robil ustráchaných otrokov, ale Ducha, ktorý z nás robí členov Božej rodiny a dáva nám právo volať Boha: „Otec! Otecko!". 16 Sám Boží Duch nám dáva vnútornú istotu, že sme Božie deti. 17 A ako deti sme Božími dedičmi a Kristovými spoludedičmi. A ak teraz trpíme s Kristom, budeme raz mať podiel aj na jeho sláve.

4 Keď však nadišiel určený čas, poslal Boh svojho Syna, ktorý sa narodil ako každý iný človek a bol podriadený Zákonu, 5 aby nás, ktorí sme boli otrokmi zákona, vykúpil a prijali tak opäť práva detí. 6 A keďže ste Božími deťmi, Boh dal do našich sŕdc Ducha svojho Syna, Ducha, ktorý volá: „Otec, Otecko!" 7 A tak už nie si otrokom, ale Božím dieťaťom, a ako taký aj dedičom jeho kráľovstva.

26 Veď v Ježišovi Kristovi sme prostredníctvom viery Božími deťmi.

27 Vy všetci, ktorí ste boli pokrstení do spoločenstva s Kristom, ste na seba vzali Kristov charakter. 28 Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.

5 Vo svojej láske nás vopred určil, že nás vďaka svojej dobrej vôli a prostredníctvom Ježiša Krista prijme za svoje deti. 6 Chváľme preto Boha za jeho úžasnú milosť, ktorou nás obdaril v milovanom Synovi.

Pavlova modlitba za veriacich

14 Preto padám na kolená a prosím Otca, 15 ktorý dal život každej pozemskej i nadzemskej bytosti,

12 Ale všetkým, ktorí ho prijali a uverili v neho, umožnil stať sa Božími deťmi. 13 Tí sa nenarodili bežným spôsobom, ani z ľudskej túžby po deťoch, či z rozhodnutia človeka, ale Božím pôsobením.

25 Nezanedbávajte spoločné zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujte sa, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži Pánov príchod.

7 Vytrvajte v jeho výchove, lebo Boh s vami zaobchádza ako so svojimi synmi. A ktorého syna by otec netrestal? 8 Ak by vás Boh nekarhal, ako ste vy karhali svojich synov, tak nie ste synovia, ale nemanželské deti. 9 Naši telesní otcovia nás trestali, a predsa sme si ich vážili. Nemáme sa azda tým viac podriaďovať tomu Otcovi, ktorý dáva ducha a život? 10 A to nás naši telesní otcovia vychovávali podľa vlastného uváženia a len krátky čas, kým náš nebeský Otec prísne vychováva preto, aby nám to prospelo a aby sme sa mu podobali v svätosti.

5 tak je to aj s Kristovým telom: hoci je nás veľa, tvoríme jedno telo, kde všetky jeho časti sú závislé jedna od druhej.

26 Keď trpí jeden orgán, trpia spolu s ním aj všetky ostatné. Keď je jeden z nich vyznamenaný, radujú sa s ním všetky.

19 Už teda nie ste cudzincami ani prisťahovalcami, ale ste občanmi Božieho kráľovstva a spolu s ostatnými kresťanmi ste časťou Božieho domu, 20 ktorého hlavným uholným kameňom je sám Kristus. 21 On spája všetkých svojich verných v jeden duchovný chrám. 22 Aj vy ste časťou tohto príbytku, v ktorom býva Boh prostredníctvom svojho Ducha.

33 „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" spýtal sa ich. 34 Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia. 35 Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou."

35 Otrok nemá v rodine stále miesto. Iba syn je členom rodiny navždy.

42 Ježiš im povedal: „Keby bol naozaj Boh vaším otcom, milovali by ste ma. Ja som sem totiž prišiel od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale z jeho poverenia.

1 Ak musíš napomenúť alebo pokarhať staršieho človeka, hovor s ním úctivo, akoby to bol jeden z tvojich rodičov. 2 K mladším sa správaj ako k bratom, k dievčatám ako k sestrám bez akýchkoľvek bočných myšlienok.

Podľa čoho sa poznajú Božie deti

1 Ako veľmi nás náš nebeský Otec miluje! Prijal nás za synov a dcéry, a my nimi naozaj sme. Ľudia nás často nechápu, lebo nepoznajú Boha. 2 Áno, moji milovaní, už teraz sme jeho deťmi, ale nevieme si predstaviť, ako nás Boh ešte pretvorí. Vieme však, že Kristus príde a uvidíme ho v celom jeho majestáte a budeme ako on.

10 A tak kým je čas, preukazujme dobro všetkým, najmä však tým, s ktorými nás spája viera v Ježiša Krista.