21 Otec kriesi mŕtvych a dáva im život. Rovnako aj Syn dáva život podľa vlastného rozhodnutia. 22 A navyše, Otec sám nebude súdiť nikoho. Toto právo zveril Synovi, 23 aby všetci vzdali Synovi rovnakú úctu, akú vzdávajú Otcovi. Kto nepreukazuje úctu Synovi, nepreukazuje ju ani Otcovi, ktorý ho poslal."

24 „Uisťujem vás, že každý, kto berie vážne moje slová a dôveruje tomu, ktorý ma poslal, má večný život. Nebude odsúdený; prešiel zo smrti do života. 25 A slávnostne vyhlasujem, že príde čas, ba už je tu, keď mŕtvi budú počuť hlas Božieho Syna; a tí, čo ho vezmú vážne, budú žiť. 26 Ako je Otec zdrojom života, tak aj Syna poveril, aby dával život ľuďom. 27 A dal mu aj právo súdiť, lebo on je Syn človeka. 28 Nebuďte prekvapení; prichádza totiž čas, keď všetci mŕtvi budú počuť jeho hlas 29 a budú vzkriesení. Tí, čo konali dobro, vstanú do večného života, ale tí, čo neprestali konať zlo, vstanú a budú odsúdení."

30 „Nič nerobím sám, nezávisle od Otca. Súdim len po porade s ním, preto súdim spravodlivo. Moja vôľa sa zhoduje s Otcovou, a tak nekonám podľa svojej vôle, ale podľa vôle toho, ktorý ma poslal.

31 Ak by som bol sám sebe svedkom toho, kým som, moje svedectvo by nemalo žiadnu hodnotu.

7 Pravda je však taká, že je pre vás lepšie, aby som odišiel. Ak by som neodišiel, neprišiel by k vám Pomocník. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.

8 A keď príde, bude usvedčovať ľudí z ich hriechu, ale ukáže im aj spravodlivosť a súd.

9 Hriech je v tom, že ľudia vo mňa neveria.

30 „Hlas, ktorý ste počuli, nezaznel kvôli mne, ale kvôli vám!" povedal Ježiš. 31 „Teraz prebieha súd nad týmto svetom. Satan, vládca tohto sveta, bude vyhnaný. 32 Ale keď ja budem vyvýšený zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe."

38 „Verím, Pane!" zvolal a padol pred Ježišom na kolená.

39 „Prišiel som na tento svet, aby som ho súdil," pokračoval Ježiš, „aby som otvoril oči tým, ktorí sú slepí, a aby som ukázal tým, čo sa domnievajú, že vidia, akí sú slepí."

1 Prijímajte každého, aj keď je jeho viera ešte slabá, ale nedohadujte sa o sporných názoroch. 2 Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko, iný však prijíma len rastlinnú stravu. 3 Ten, kto je všetko, nech sa nedíva zvysoka na toho, kto neje. A kto nejedáva všetko, nech zasa neodsudzuje toho, kto jedáva všetko, veď Boh aj jeho prijal. 4 Akým právom chceš odsudzovať sluhu iného pána! On nie je zodpovedný tebe, ale svojmu pánovi. A ten je dosť silný, aby ho ochránil od pádu.

12 Každý sám za seba sa bude skladať účty Bohu.

13 Nesúďme teda jeden druhého, ale radšej dbajme, aby sme blížnemu neurobili nikdy nič také, čo by ho pohoršilo alebo spôsobilo jeho pád do hriechu. 14 Viem, ba som o tom presvedčený v Pánovi Ježišovi, že nič nie je nečisté samo osebe. Nečistými sa stávajú veci len tomu, kto ich za nečisté pokladá.

17 Veď už prichádza čas, keď sa má začať súd od tých, ktorí patria Bohu. A ak máme byť súdení najskôr my, kresťania, aký hrozný osud čaká tých, ktorí Božie posolstvo odmietajú?

5 Nerobte preto o nikom predčasné závery, kým sa nevráti Kristus. On vynesie na svetlo to, čo bolo ukryté v tme, a odhalí aj tie najtajnejšie pohnútky. Až potom dostane každý od Boha spravodlivú odmenu.

2 Lebo spôsobom, akým súdite druhých, budete súdení aj vy. Akou mierou meriate, takou bude Boh merať vás. 3 Prečo sa staráš o smietku v oku svojho blížneho, ale brvno vo vlastnom oku si si nevšimol? 4 Ako môžeš povedať inému: Dovoľ, aby som ti vybral z oka smietku!, a pritom ti neprekáža brvno vo vlastnom oku?

1 Potom som počul mocný hlas akoby obrovského zástupu na nebi:

„Haleluja! Spasenie, sláva i moc patria nášmu Bohu, 2 lebo správne a spravodlivé sú jeho súdy! Veď odsúdil tú veľkú neviestku, ktorá priviedla zem do záhuby svojím smilstvom, spravodlivo ju potrestal za krv svojich služobníkov, ktorá lipne na jej rukách!" 3 A znova spievali: „Haleluja! Na večné veky bude stúpať dym z tohto horiaceho mesta."