O marido
A Bíblia define o papel do marido com clareza: amar a esposa como Cristo amou a Igreja, ser fiel, protetor e líder servo no lar.
Amar como Cristo amou
Maridos, amai vossas mulheres como Cristo amou a Igreja e se entregou por ela. O amor do marido deve ser sacrificial e incondicional.
aparaJca he puruSAH, yUyaM khrISTa iva svasvayoSitsu prIyadhvaM|
tasmAt svatanuvat svayoSiti premakaraNaM puruSasyocitaM, yena svayoSiti prema kriyate tenAtmaprema kriyate|
tasmAt svatanuvat svayoSiti premakaraNaM puruSasyocitaM, yena svayoSiti prema kriyate tenAtmaprema kriyate|
ko’pi kadApi na svakIyAM tanum RtIyitavAn kintu sarvve tAM vibhrati puSNanti ca| khrISTo’pi samitiM prati tadeva karoti,
ataeva yuSmAkam ekaiko jana Atmavat svayoSiti prIyatAM bhAryyApi svAminaM samAdarttuM yatatAM|
ato yUyaM sarvve mithyAkathanaM parityajya samIpavAsibhiH saha satyAlApaM kuruta yato vayaM parasparam aGgapratyaGgA bhavAmaH|
aparaM krodhe jAte pApaM mA kurudhvam, azAnte yuSmAkaM roSesUryyo’staM na gacchatu|
aparaM zayatAne sthAnaM mA datta|
coraH punazcairyyaM na karotu kintu dInAya dAne sAmarthyaM yajjAyate tadarthaM svakarAbhyAM sadvRttyA parizramaM karotu|
aparaM yuSmAkaM vadanebhyaH ko’pi kadAlApo na nirgacchatu, kintu yena zroturupakAro jAyate tAdRzaH prayojanIyaniSThAyai phaladAyaka AlApo yuSmAkaM bhavatu|
aparaJca yUyaM muktidinaparyyantam Izvarasya yena pavitreNAtmanA mudrayAGkitA abhavata taM zokAnvitaM mA kuruta|
aparaM kaTuvAkyaM roSaH koSaH kalaho nindA sarvvavidhadveSazcaitAni yuSmAkaM madhyAd dUrIbhavantu|
yUyaM parasparaM hitaiSiNaH komalAntaHkaraNAzca bhavata| aparam IzvaraH khrISTena yadvad yuSmAkaM doSAn kSamitavAn tadvad yUyamapi parasparaM kSamadhvaM|
he svAminaH, yUyaM bhAryyAsu prIyadhvaM tAH prati paruSAlApaM mA kurudhvaM|
he yoSitaH, yUyaM svAminAM vazyA bhavata yatastadeva prabhave rocate|
he svAminaH, yUyaM bhAryyAsu prIyadhvaM tAH prati paruSAlApaM mA kurudhvaM|
vizeSataH siddhijanakena premabandhanena baddhA bhavata|
Fidelidade conjugal
O casamento é honroso e o leito conjugal é santo. O marido deve ser fiel à esposa da sua juventude em pensamento e ação.
vivAhaH sarvveSAM samIpe sammAnitavyastadIyazayyA ca zuciH kintu vezyAgAminaH pAradArikAzcezvareNa daNDayiSyante|
kintvahaM yuSmAn vadAmi, yadi kazcit kAmataH kAJcana yoSitaM pazyati, tarhi sa manasA tadaiva vyabhicaritavAn|
kintvahaM yuSmAn vyAharAmi, vyabhicAradoSe na jAte yadi kazcin nijajAyAM parityajati, tarhi sa tAM vyabhicArayati; yazca tAM tyaktAM striyaM vivahati, sopi vyabhicarati|
atastau puna rna dvau tayorekAGgatvaM jAtaM, IzvareNa yacca samayujyata, manujo na tad bhindyAt|
bhAryyAyai bhartrA yadyad vitaraNIyaM tad vitIryyatAM tadvad bhartre’pi bhAryyayA vitaraNIyaM vitIryyatAM|
bhAryyAyAH svadehe svatvaM nAsti bharttureva, tadvad bhartturapi svadehe svatvaM nAsti bhAryyAyA eva|
upoSaNaprArthanayoH sevanArtham ekamantraNAnAM yuSmAkaM kiyatkAlaM yAvad yA pRthaksthiti rbhavati tadanyo vicchedo yuSmanmadhye na bhavatu, tataH param indriyANAm adhairyyAt zayatAn yad yuSmAn parIkSAM na nayet tadarthaM punarekatra milata|
ye ca kRtavivAhAste mayA nahi prabhunaivaitad AjJApyante|
bhAryyA bharttRtaH pRthak na bhavatu| yadi vA pRthagbhUtA syAt tarhi nirvivAhA tiSThatu svIyapatinA vA sandadhAtu bharttApi bhAryyAM na tyajatu|
itarAn janAn prati prabhu rna bravIti kintvahaM bravImi; kasyacid bhrAturyoSid avizvAsinI satyapi yadi tena sahavAse tuSyati tarhi sA tena na tyajyatAM|
mAnavA yAnyanyAni kaluSANi kurvvate tAni vapu rna samAvizanti kintu vyabhicAriNA svavigrahasya viruddhaM kalmaSaM kriyate|
Convivência com sabedoria
O marido sábio vive com a esposa com entendimento, dando-lhe honra como co-herdeira da graça. A união conjugal reflete Cristo e a Igreja.
he puruSAH, yUyaM jJAnato durbbalatarabhAjanairiva yoSidbhiH sahavAsaM kuruta, ekasya jIvanavarasya sahabhAginIbhyatAbhyaH samAdaraM vitarata ca na ced yuSmAkaM prArthanAnAM bAdhA janiSyate|
virodhAd darpAd vA kimapi mA kuruta kintu namratayA svebhyo’parAn viziSTAn manyadhvaM|
kevalam AtmahitAya na ceSTamAnAH parahitAyApi ceSTadhvaM|
aparaM kamapi pratyaniSTasya phalam aniSTaM kenApi yanna kriyeta tadarthaM sAvadhAnA bhavata, kintu parasparaM sarvvAn mAnavAMzca prati nityaM hitAcAriNo bhavata|
aparam apratyayibhiH sArddhaM yUyam ekayuge baddhA mA bhUta, yasmAd dharmmAdharmmayoH kaH sambandho’sti? timireNa sarddhaM prabhAyA vA kA tulanAsti?
prema cirasahiSNu hitaiSi ca, prema nirdveSam azaThaM nirgarvvaJca|
aparaM tat kutsitaM nAcarati, AtmaceSTAM na kurute sahasA na krudhyati parAniSTaM na cintayati,
adharmme na tuSyati satya eva santuSyati|
tat sarvvaM titikSate sarvvatra vizvasiti sarvvatra bhadraM pratIkSate sarvvaM sahate ca|