Motivação
Motivação verdadeira vem de Deus. A Bíblia nos inspira a correr a carreira da fé com perseverança, sabendo que o Senhor fortalece, guia e recompensa os fiéis.
Força do alto
Tudo posso naquele que me fortalece. Deus dá poder aos fracos e renova a força dos cansados — Ele é a fonte de toda motivação.
mama zaktidAyakena khrISTena sarvvameva mayA zakyaM bhavati|
yata Izvara eva svakIyAnurodhAd yuSmanmadhye manaskAmanAM karmmasiddhiJca vidadhAti|
Correr para o alvo
Prossigo para o alvo, para o prêmio da soberana vocação de Deus em Cristo Jesus. A corrida da fé exige disciplina e foco.
he bhrAtaraH, mayA tad dhAritam iti na manyate kintvetadaikamAtraM vadAmi yAni pazcAt sthitAni tAni vismRtyAham agrasthitAnyuddizya
pUrNayatnena lakSyaM prati dhAvan khrISTayIzunorddhvAt mAm Ahvayata IzvarAt jetRpaNaM prAptuM ceSTe|
paNyalAbhArthaM ye dhAvanti dhAvatAM teSAM sarvveSAM kevala ekaH paNyaM labhate yuSmAbhiH kimetanna jJAyate? ato yUyaM yathA paNyaM lapsyadhve tathaiva dhAvata|
mallA api sarvvabhoge parimitabhogino bhavanti te tu mlAnAM srajaM lipsante kintu vayam amlAnAM lipsAmahe|
tasmAd ahamapi dhAvAmi kintu lakSyamanuddizya dhAvAmi tannahi| ahaM malla_iva yudhyAmi ca kintu chAyAmAghAtayanniva yudhyAmi tannahi|
itarAn prati susaMvAdaM ghoSayitvAhaM yat svayamagrAhyo na bhavAmi tadarthaM deham Ahanmi vazIkurvve ca|
ato hetoretAvatsAkSimeghai rveSTitAH santo vayamapi sarvvabhAram AzubAdhakaM pApaJca nikSipyAsmAkaM gamanAya nirUpite mArge dhairyyeNa dhAvAma|
yazcAsmAkaM vizvAsasyAgresaraH siddhikarttA cAsti taM yIzuM vIkSAmahai yataH sa svasammukhasthitAnandasya prAptyartham apamAnaM tucchIkRtya kruzasya yAtanAM soDhavAn IzvarIyasiMhAsanasya dakSiNapArzve samupaviSTavAMzca|
yaH pApibhiH svaviruddham etAdRzaM vaiparItyaM soDhavAn tam Alocayata tena yUyaM svamanaHsu zrAntAH klAntAzca na bhaviSyatha|
yacca kurudhve tat mAnuSamanuddizya prabhum uddizya praphullamanasA kurudhvaM,
Propósito e missão
Deus tem planos de esperança para nós. Cada dia é oportunidade de fazer a sua vontade e avançar com confiança na missão.
yathA putreNa pitu rmahimA prakAzate tadarthaM mama nAma procya yat prArthayiSyadhve tat saphalaM kariSyAmi|
yadi mama nAmnA yat kiJcid yAcadhve tarhi tadahaM sAdhayiSyAmi|
ato yUyaM prayAya sarvvadezIyAn ziSyAn kRtvA pituH putrasya pavitrasyAtmanazca nAmnA tAnavagAhayata; ahaM yuSmAn yadyadAdizaM tadapi pAlayituM tAnupAdizata|
pazyata, jagadantaM yAvat sadAhaM yuSmAbhiH sAkaM tiSThAmi| iti|
ataeva kiM khAdiSyAmaH? kiM paridhAsyAmaH? etadarthaM mA ceSTadhvaM mA saMdigdhvaJca|
jagato devArccakA etAni sarvvANi ceSTanate; eSu vastuSu yuSmAkaM prayojanamAste iti yuSmAkaM pitA jAnAti|
yato yena kAryyaM na kriyate tenAhAro’pi na kriyatAmiti vayaM yuSmatsamIpa upasthitikAle’pi yuSmAn AdizAma|
yuSmanmadhye 'vihitAcAriNaH ke’pi janA vidyante te ca kAryyam akurvvanta Alasyam AcarantItyasmAbhiH zrUyate|
tAdRzAn lokAn asmataprabho ryIzukhrISTasya nAmnA vayam idam AdizAma AjJApayAmazca, te zAntabhAvena kAryyaM kurvvantaH svakIyamannaM bhuJjatAM|
aparaM he bhrAtaraH, yUyaM sadAcaraNe na klAmyata|