Orgulho
O orgulho é um dos pecados mais condenados na Bíblia. Deus resiste aos soberbos, mas dá graça aos humildes. A humildade é o caminho da honra verdadeira.
Deus resiste ao soberbo
A soberba precede a ruína e o orgulho antecede a queda. Deus abomina o coração altivo e promete humilhar quem se exalta.
Humildade como caminho
Humilhai-vos diante do Senhor e Ele vos exaltará. A grandeza no Reino vem pelo serviço humilde, não pela autopromoção.
tannahi kintu sa pratulaM varaM vitarati tasmAd uktamAste yathA, AtmAbhimAnalokAnAM vipakSo bhavatIzvaraH| kintu tenaiva namrebhyaH prasAdAd dIyate varaH||
prabhoH samakSaM namrA bhavata tasmAt sa yuSmAn uccIkariSyati|
yo bhrAtA namraH sa nijonnatyA zlAghatAM|
yazca dhanavAn sa nijanamratayA zlAghatAMyataH sa tRNapuSpavat kSayaM gamiSyati|
he yuvAnaH, yUyamapi prAcInalokAnAM vazyA bhavata sarvve ca sarvveSAM vazIbhUya namratAbharaNena bhUSitA bhavata, yataH,AtmAbhimAnilokAnAM vipakSo bhavatIzvaraH| kintu tenaiva namrebhyaH prasAdAd dIyate varaH|
ato yUyam Izvarasya balavatkarasyAdho namrIbhUya tiSThata tena sa ucitasamaye yuSmAn uccIkariSyati|
yUyaM sarvvacintAM tasmin nikSipata yataH sa yuSmAn prati cintayati|
yaH kazcit svamunnamayati sa namayiSyate, kintu yaH kazcit svaM namayati sa unnamayiSyate|
virodhAd darpAd vA kimapi mA kuruta kintu namratayA svebhyo’parAn viziSTAn manyadhvaM|
kevalam AtmahitAya na ceSTamAnAH parahitAyApi ceSTadhvaM|
khrISTasya yIzo ryAdRzaH svabhAvo yuSmAkam api tAdRzo bhavatu|
Os perigos do orgulho
O orgulho cega, gera contendas e afasta de Deus. A Escritura adverte contra a soberba da vida e a vã glória mundana.
yataH saMsAre yadyat sthitam arthataH zArIrikabhAvasyAbhilASo darzanendriyasyAbhilASo jIvanasya garvvazca sarvvametat pitRto na jAyate kintu saMsAradeva|
ataeva yaH kazcid susthiraMmanyaH sa yanna patet tatra sAvadhAno bhavatu|
aparaM yadyaham annadAnena sarvvasvaM tyajeyaM dAhanAya svazarIraM samarpayeyaJca kintu yadi premahIno bhaveyaM tarhi tatsarvvaM madarthaM niSphalaM bhavati|
tathA varttamAnalokAn saMsthitibhraSTAn karttum Izvaro jagato’pakRSTAn heyAn avarttamAnAMzcAbhirocitavAn|
tata Izvarasya sAkSAt kenApyAtmazlAghA na karttavyA|
yaH kazcit zlAghamAnaH syAt zlAghatAM prabhunA sa hi|
svena yaH prazaMsyate sa parIkSito nahi kintu prabhunA yaH prazaMsyate sa eva parIkSitaH|
aparamapyavAdId yannarAnnireti tadeva naramamedhyaM karoti|
yato’ntarAd arthAn mAnavAnAM manobhyaH kucintA parastrIvezyAgamanaM
naravadhazcauryyaM lobho duSTatA pravaJcanA kAmukatA kudRSTirIzvaranindA garvvastama ityAdIni nirgacchanti|
etAni sarvvANi duritAnyantarAdetya naramamedhyaM kurvvanti|
ihaloke ye dhaninaste cittasamunnatiM capale dhane vizvAsaJca na kurvvatAM kintu bhogArtham asmabhyaM pracuratvena sarvvadAtA
O olhar de Deus
O Senhor não olha como o homem. Ele vê o coração e se agrada dos quebrantados de espírito e dos que tremem diante da sua Palavra.
aparaJca yuSmAkaM manasAM parasparam ekobhAvo bhavatu; aparam uccapadam anAkAGkSya nIcalokaiH sahApi mArdavam Acarata; svAn jJAnino na manyadhvaM|
kiJca premAnandaH zAntizcirasahiSNutA hitaiSitA bhadratvaM vizvAsyatA titikSA
parimitabhojitvamityAdInyAtmanaH phalAni santi teSAM viruddhA kApi vyavasthA nahi|