Pular para o conteúdo
Publicidade

As 10 parábolas mais importantes de Jesus

Por Bíblia Online  - 

Jesus ensinou lições profundas por meio de parábolas, histórias curtas e simbólicas que comunicam verdades espirituais. Cada parábola tem um significado especial e atemporal, revelando o caráter de Deus e ensinando como viver como cristãos. Aqui estão 10 das parábolas mais marcantes e suas lições:

1. Parábola do Semeador (Mateus 13:3-9)

A parábola do semeador fala sobre a receptividade das pessoas à Palavra de Deus. Cada tipo de solo representa diferentes maneiras de receber e aplicar o Evangelho em nossas vidas. Somente um coração fértil e comprometido pode dar frutos espirituais abundantes.

2. O Bom Samaritano (Lucas 10:25-37)

Eta ya N’samaliya kwa misa

Ohwa haya, komwɛ n’lɔmbɔchi kwa ndɔ* kwebɛnjichɛ on’tɔnda Yɛso. Kwekimanɛ na om’bocha kɛte: «N’lɔmbɔchi, naetɛ é yolo nabɛ na mwɛkɔ kwa milombo?» Yɛso kwen’kailɛ kɛte: «N’ta mwa ndɔ* mwebaban’kɔliwɛ ? Na webatɔtɔbɔla haweba sɔma?» Koya n’lɔmbɔchi kwen’kailɛ kɛte: «M’bɛnjɛ Ɔlɔ Abɛcha kɔbɛ wa n’tema kɔbɛ kɔsɛ, na bon’to bɔbɛ bɔsɛ, na oɔma ɔbɛ ɔsɛ, na wa lwɛ̌nyi lɔbɛ lɔsɛ. Na obɛ ǒnda m’binji nɔbɛ nɛhɛ kɔkwɛ mǐnɛ.» O esula Yɛso kwen’kaninɛ kɛte: «Wakaa bisɔka! obɛ oeta biya, yolo obɛ na mwɛkɔ.» Ela koya n’lɔmbɔchi kwa ndɔ kwebɛnjichɛ olemɔnya oba n’to kwa chikelwɛ, kwem’buchichɛ Yɛso: «M’binji nanyi i nanyi?»

Yɛso kwen’kailɛ kɛte: «Komwɛ n’to kwebɛlɛ sala uhuma Yɛlusalɛma okya Yɛlikɔ. Hakebɛlɛ n’tela, kwewasilwɛ na bilomɛ pambwa (bandi). Biya bilomɛ pamba ben’sapilɛ bito byakɛ byɔsɛ na om’hola, na on’shika kweohukumba.

We chulɛ emwɛ ebole* yebɛlɛ heta n’keya ndela, hakem’mɔninɛ koya n’to, kwehitilɛ habamba na olekela. Byɔka biya komwɛ N’lawi kwehǐlɛ a eya ibu. Hakemɔninɛ koya n’to, lwakɛ kwehitilɛ habamba na olekela. Ohwa, wechulɛ komwɛ N’samaliya minɛ kwebɛlɛ oheta n’keya ndela. Hakem’mɔninɛ koya n’to, kwem’mɔnɛnɛ kɛnɛ. Kwesɛninɛ hɔka nǎkɛ, kwen’kilahɛ malasɛ makɛ na mauta na livai, na kwemahambilɛ. Ohwa, na on’chinya o ponda, kwekělɛ nǎkɛ o sɛsɛ kya bakɛnyi, yolo kokilahwɛ.

M’mɛshi mwǎkɛ, kwehunyinyɛ linali chibele cha bomɔna, na om’ha minɛ sɛsɛ na on’kanina kɛte: Obɛon’kilaha bibɛnju koko n’to, na handesuwela, něosuechɛcha bongɛ bomɔna bwɛnɛ bwewehunya wakele.› »

Ohwa Yɛso kwem’buchichɛ koya n’lɔmbɔchi kwa ndɔ* kɛte: «Hawǐngi ha baya bato batato i nanyi kwelěngyɛ oba m’binji nakɛ kwa koya n’to minɛ kwewasilwɛ na bilomɛ pamba? Koya n’lɔmbɔchi kwa ndɔ* kwen’kailɛ Yɛso kɛte: «I koya minɛ kwǎm’mɔnɛna kɛnɛ.»

Yɛso kwen’kaninɛ: «Ketaka na obɛoeta byɔka biya.»

Essa parábola nos ensina sobre o amor ao próximo, independentemente de raça ou religião. O samaritano ajudou um desconhecido, mostrando que a verdadeira fé se revela no amor ao próximo.

3. A Ovelha Perdida (Lucas 15:4-7)

«Nambɔ komwɛ n’to hawǐngi hɛnyu kwee na miɔɔ kyakɛ miya kemwɛ̂chi, komwɛ hawǐngi hakyɔ kwahochimina, kwenaeta e? Atambɛ kwělɛa keya maumi lyahabola na lyabola o ibu ya olela na okya naɛba koya kwɛnɛ kwechiminɛ, m’paka kokomɔnɛ. Kwahôkomɔna, kwekowata na okobea o maɔmbɛ, m’okya nasɛ̌lɛla. Hakehiya wakɛ, kwebosha makɛnda makɛ, na babinji nakɛ na obasambela kɛte: ̌lɛlakwɛ hamwɛchi nǎnyi! Ebalɔ namɔna koya m’ɔɔ kwanyi kwechiminɛ.Kěnɛ, nehon’sambela kɛte byɔka bîya byɛnɛ Abɛcha kwebaba na sasɔ leolo mɛngɔ mɛnɛ m’wa bobe komwɛchi kwebalɛa bobe bwakɛ. Leya sasɔ lyakɛ lyebaba leolo naole bato maumi lya abola na lya abola bɛnɛ bashioɛba eyaka owasha.»

Deus é como o pastor que busca incessantemente uma ovelha perdida. Essa parábola revela o amor incansável de Deus pelos pecadores, celebrando a alegria no céu quando alguém se arrepende.

4. O Filho Pródigo (Lucas 15:11-32)

M’walobaka kwechiminɛ na omɔnɛa

Yɛso kwetɔkɔmɛ eyaka kɛte: «Webɛlɛ n’to komwɛ̂chi, kwebɛlɛ na bǎna bakɛ babele ba balomyana. N’nuna bato kwesambelɛ sakɛ kɛte: Tata, pɛtakɛ eba yanyi ya bohyanyi m’bomɔna bɔbɛ.Sakɛ kwebakabanyinyɛ bɔsɛ babele bomɔna bwakɛ.

«Oheta masuku manɛ, koya n’nuná bato kwekuchichɛ bohyanyi bwakɛ bɔsɛ, na kwekelɛ na bomɔna bwakɛ o ebalɔ ya . Hakehǐlɛ obɔ, kwehulililɛ bomɔna bwakɛ m’masɛlɛkonda. Lwakehulɛ otɔkya bomɔna bwakɛ bɔsɛ, m’eya ebalɔ mwekingilɛ asɛnga aolo. Kwehǐlɛ mpaka m’mɛngɔ ma oholwa na elewa. Obiyɔ, kwekělɛ okelela komwɛ n’to kwa eya ebalɔ. Koya n’to kwem’hililɛ o mabala yolo kon’kongelɛ ngolobɛ chakɛ. Koya m’walobaka kwebɛlɛ bɛnja oya elewa yɛnɛ ngolobɛ chebɛlɛ oya, ela wishibɛlɛ n’to kwa om’ha .

«Obibyɔ, kwetolilɛ oletɔkɔmya n’ta n’tema kwakɛ kɛte: Ɔla! Bakichi bɔsɛ ba tata beholɛka na elewa, ela nɛnɛ nehowa na asɛnga onɔ! Nesuela wa tata na nen’kanina kɛte: ''Tata, naeta bobé wa Abɛcha wéwéle tɛtɛtɛ. Nishilěngyɛ eyǎka obuchiwa mwanɔ̂. Obɛmbea nɛhɛ komwɛ m' bakichi bɔbɛ.''

«koya m’walobaka kwetolilɛ osuela wa sakɛ. Hakebɛlɛ kwěle inɛ na sɛsɛ kyabɔ, sakɛ kwem’mɔninɛ na om’mɔnɛna kɛnɛ ̌. Kwekělɛ abelɔ on’kalebesha, na kwen’yambelelɛ. Koya m’walobaka kwen’sambelɛ sakɛ kɛte: Tata, naeta bobé wa Abɛcha, wéwéle tɛtɛtɛ. Obibyɔ, nishilěngyɛ eyǎka obuchiwa mwǎna ̌.Ela, sakɛ kwesambelɛ bakichi bakɛ kɛte: Abelɔ m’bɛ̌chwa na ngobɔ kebɛnju mon’chuyɛ kyɔ. N’chuyakwɛ eyaka pɛtɛ o n’nywɛ na mikalabanda o makolo.M’bɛ̌chwa na longa lya mwǎna kwa ŋɔmbɛ kwa mauta, momohakɛ, toetɛ m’onda, na tosɛ̌lɛlɛ. Ebalɔ koko mwǎna kwaba m’ubɛ, ela kwakuka. kwaban’chiminɛ, ela kwamɔnɛa.Obibyɔ, betolilɛ m’onda.

«M’maya mɛngɔ, m’olo bato kwebɛlɛ omabala. M’osuela, kwesebɛlɛ hɔka na mboka, kweholechɛ ngembɔ na ŋɔma. Kwebuchichɛ komwɛ hawingi ha bakichi na om’bocha kɛte: we ě?Koya n’kichi kwen’kailɛ kɛte: I n’nunɔ̂kwasuela, na sɔbɛ kwam’hakela longa lya mwǎna kwa ŋɔmbɛ kya mauta, ebalɔ mwanâkɛ kwasuela kwe na mwɛkɔ.

«Koya m’olo bato, hɔka haya kwewasilwɛ na songo, kweɛminɛ okingela na n’sɛsɛ. Sakɛ kwetɔbɔɛ amboka na olekombɛlɛla wa kele kokingelɛ. Ela kɛnyikɛ kwen’kailɛ sakɛ kɛte: Holechaka! Kenɔ miâ kyɔsɛ kyandaoetela mikelɔ, nishinaɛma ata lomwɛ̂chi o binywa byɔbɛ. Ela, na lenɔ ushinapa ata himwɛ hyana hya mbuchi yolo naetɛ m’onda na makɛnda manyi. Ela, hachwa mwanɔ̂minɛ kwehulɛ bomɔna bɔbɛ bɔsɛ m’masɛlɛkonda, wam’akela longa lya mwňa kwa ŋɔmbɛ kwa mauta.

Sakɛ lwakɛ kwen’kailɛ kɛte: Ɔla mwanǎnyi! Kɔkwɛ webaba nanyi masuku mɔsɛ, na byɔsɛ byandele nǎbyɔ i byɔbɛ. Atambɛ byaba bibɛnju toetɛ m’onda na osɛɛlɛla! Ebalɔ koko n’nunɔ̂kwaba m’ubɛ́, ela kwakuka. Kwaban’chiminɛ, ela kwamɔnɛa.»

A parábola do filho pródigo fala sobre o perdão e o amor incondicional de Deus por Seus filhos, mesmo quando se desviam.

5. A Pérola de Grande Valor (Mateus 13:45-46)

Jesus ensina que o Reino de Deus é o bem mais precioso e devemos estar dispostos a renunciar tudo para possuí-lo.

6. O Fariseu e o Publicano (Lucas 18:9-14)

Eta ya M’falisayɔ* na m’wa n’lambo

Webɛlɛ bato bɛnɛ bebɛlɛ olemɔna oba ba kěnɛ hambɛlɛ wa Abɛcha, na bebɛlɛ oɛcha bǎngɛ. Yɛso kwebakaninɛ byɔka biya ée eta:

«Lomwɛ lusuku bato babele bekělɛ o Lobonga* osaba Abɛcha. Komwɛ kwebɛlɛ M’falisayɔ*, na kongɛ kwebɛlɛ m’wa n’lambó. Koya M’falisayɔ* kwekimanɛ, na kwesabilɛ n’ta n’tema kɛte: Ee Abɛcha kwanyi, naoha buswachi, yolo nɛnɛ nishiba nɛhɛ bǎngɛ bato. bebaba ̌bi, eyaka ba etema, eyaka basɛi. Eyaka naoha buswachi yolo nɛnɛ nishi nɛhɛ koko m’wa n’lambo. Nyɛndɔ chibele o inga, nebahamba losabɔ lwa ushioya. Eyaka nebahunya eba ya umi ya byɔsɛ byandebamɔna.Ela koya m’wa n’lambó kɛnyikɛ, kwekimanɛ wa , na kushitɔndilɛ olɔla hakolo. Ela, kwebɛlɛ ka olehola m’yǎle na mabɔɔ makɛ wa anyɔngɔtɛla m’olekɔmbɛlɛla kɛte: Abɛcha kwanyi, ombɔbɛnɛ kɛnɛ! Nɛnɛ nee m’wa bobe!Yɛso kwekaninɛ kɛte: Nan’kanina kɛte koko m’wa n’lambó kwasuela o sɛsɛ, na Abɛcha kwam’mɔna kwa kěnɛ Ela nǎngo koya M’falisayɔ. Yolo n’to kɛkɛsɛ minɛ kwelehɛcha, kwesachiwa. Ela koya minɛ kwelesacha , kwěhɛchiwa.› »

Essa parábola nos lembra que Deus valoriza um coração humilde e arrependido, em contraste com a arrogância espiritual. O publicano, ao reconhecer seus pecados, foi justificado diante de Deus.

7. Os Talentos (Mateus 25:14-30)

Nesta história, Jesus ensina sobre a responsabilidade de usar bem os dons e recursos que Deus nos confiou. A fidelidade nas pequenas coisas abre portas para bênçãos maiores.

8. O Rico e Lázaro (Lucas 16:19-31)

Eta ya mbɔna na Lazalɔ

Yɛso kwetɛlilɛ eyaka ê eta kɛte «Webɛlɛ komwɛ n’to mbɔna. Koya mbɔna kwebɛle ochwala ngobɔ chisɔka ̌na cha bɛi leolo. Masuku mɔsɛ kwebɛlɛ oeta m’onda kela lusuku. Ombɛlɛ wa sɛsɛ kya koya mbɔna webɛlɛ komwɛ n’to mbuchu, kwebɛlɛ buchiwa Lazalɔ. Koya Lazalɔ kwebɛlɛ na mbyabya m’bele kɔsɛ. Kwebɛlɛ bɛnja oya makoko mɛnɛ mebɛlɛ okwa ohuma o etaleɔ ya koya mbɔna. Na towa twebɛbɛlɛ ochwa olamba mbyabya chakɛ.

«Lomwɛ lusuku, Lazalɔ kwebulɛ, bakɛnji* ben’kuhilɛ hɔka na Ibulaimu. Ohwa haya, koya mbɔná lwakɛ kwebulɛ, na on’chiya. Oya o babú, koya mbɔná kwebɛlɛ ososowa ̌. Kwekinunɛ ̌, kwemɔninɛ Ibulaimu wa , na kwemɔninɛ Lazalɔ kwe hɔka nakɛ. kwekabilɛ wa lete leolo kɛte: Tata Ibulaimu, ombɔnɛnɛ kɛnɛ! M’hilakɛ Lazalɔ kochundɛ n’nywɛ kwakɛ m’mǎte, yolo kohɔchɛ lulimi lwanyi. Yolo nehososoa n’ta lônɔ lolende.

«Ela Ibulaimu kwen’kailɛ: Mwananyi! Ɛngɛlɛchaka kɛte wepatilɛ bito bisɔka bǐngi hawebɛlɛ o mwɛkɔ. Ela Lazalɔ kwesosoɛ ̌. Lenɔ kɛnyikɛ kwesele n’ta sasɔ, na kɔkwɛ we n’ta masoso. Eyaka, hawingi ha bɛswɛ na bɛnywɛ ena eolo. Oibyɔ, baya bɛnɛ behobɛnja oheta ohuma onɔ, okya obɔ, bashiɔsha. Na baya bɛnɛ behobɛnja ohuma obɔ, ochwa onɔ, bashiɔsha.Koya mbɔná kwekaninɛ kɛte: Tata, naosaba tangaka uhila Lazalɔ kokyɛ o elɔngɔ yɛto, yolo ne na bashiwɛto batanɔ, kokyɛ obamɔnya yolo bashichwɛ ososoela onɔ o ibú ya masoso.Ela Ibulaimu kwen’kaninɛ kɛte: Bashiwɛnyu bee na mikɔlɔ kya Musa na kya ŋanguchi*. Babɛ oholecha byɛnɛ byakekekǎnɛ!Ela koya mbɔna kwekaninɛ kɛte: Nǎngo tata Ibulaimu. Na bishi biya ka, ela nambɔ komwɛ n’to kwakuka, na obakelela, benawasha.Ela Ibulaimu kwen’kaninɛ kɛte: Nambɔ baya bashiwɛnyu bashinaholecha mikɔlɔ kya Musa na kya ŋanguchi* byakekekǎnɛ, bashinaholecha ata n’to kwakuka ohuma o babú.› »

A parábola alerta sobre as consequências de negligenciar os necessitados e viver para si mesmo. Também destaca a realidade do julgamento e da vida após a morte.

9. O Joio e o Trigo (Mateus 13:24-30)

Essa história simboliza o bem e o mal coexistindo no mundo até o julgamento final, quando Deus fará a separação entre os justos e os ímpios.

10. As Dez Virgens (Mateus 25:1-13)

Jesus enfatiza a necessidade de estarmos sempre preparados espiritualmente para Sua segunda vinda, pois ninguém sabe o momento exato.

As parábolas de Jesus continuam sendo fontes ricas de sabedoria e direção para a vida cristã. Ao aplicarmos esses ensinamentos, nos aproximamos mais de Deus e de Sua vontade.

Se este artigo te ajudou, faça sua parte e compartilhe a Palavra de Deus com aqueles que você ama.

Seja o primeiro