As 10 parábolas mais importantes de Jesus
Jesus ensinou lições profundas por meio de parábolas, histórias curtas e simbólicas que comunicam verdades espirituais. Cada parábola tem um significado especial e atemporal, revelando o caráter de Deus e ensinando como viver como cristãos. Aqui estão 10 das parábolas mais marcantes e suas lições:
1. Parábola do Semeador (Mateus 13:3-9)
Kɔ Yesu olok-lokər ŋa pəlarəm dəmotubcɛnɛ, k’oloku ŋa: «Nəcəŋkəl: Wəbɔf ɛnawur kəkɔgbal defet. Ntɛ ɛncgbal defet mɔ, kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ dɔpɔ. Kɔ bɛmp yender yɔsɔm mi. Kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ antɔf ŋa masar nde kəbof kəlarəm kənatɔyi mɔ. Ntɛ antɔf ŋɛnadəm mɔ, kɔ mɛŋgbɛn mompoŋ katəna. Mba ntɛ nne yɛnadewonɛ mɔ, kɔ yɔncɔf buma yayɔkɔ, kɔ yowosərɛnɛ, bawo yɛnayɔ fɛ ncɔnc. Kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ dəbɛŋk, kɔ mompoŋ, mba kɔ bɛŋk yɛmpɛ kɔ yendi mi. Kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ antɔf ŋɔtɔt, kɔ mompoŋ kɔ mɛləpsər kəkom yokom nyɛ tasar tin (100), yɔkɔ wəco camət-tin (60), kɔ yɔlɔma wəco maas (30). Məna nwɛ məŋyɔ ləŋəs mɔ, məne ti.»
A parábola do semeador fala sobre a receptividade das pessoas à Palavra de Deus. Cada tipo de solo representa diferentes maneiras de receber e aplicar o Evangelho em nossas vidas. Somente um coração fértil e comprometido pode dar frutos espirituais abundantes.
2. O Bom Samaritano (Lucas 10:25-37)
Totubcɛnɛ ta wəSamari wətɔt
Kɔ wətəksɛ sariyɛ s’aSuyif wəlɔma ɛyɛfɛ k’oloku Yesu, ntɛ ɛfaŋ kəcəpɛ kɔ towul dəmoloku mɔ. K’eyif Yesu: «Wətəksɛ, cəke cɔ pəmar im kəyɔ, isɔtɔ kiyi wəyeŋ ka doru o doru-ɛ?» Kɔ Yesu eyif kɔ: «Cəke cɔ ancic nde buk ba sariyɛ-ɛ? Cəke cɔ məŋkaraŋ bi disrɛ-ɛ?» Kɔ fum nwɛ oloku Yesu: «Pəmar məbɔtərɛ Mariki Kanu abəkəc ŋam fəp, afɔkəl ŋam fəp, sɔkət sam fəp, kɔ mɛcɛm-cɛmnɛ mam fəp. Kɔ telip-ɛ, məbɔtər wɛnc əm pəmɔ tɔkɔ məmbɔtərnɛ mɔ.» Kɔ Yesu oloku kɔ: «Məloku ti belbel, məyɔ tatɔkɔ ntɛ tɔŋsɔŋ’am kəyi wəyeŋ mɔ.» Mba ntɛ wəbɛ wəka sariyɛ nwɛ ɛfaŋ kəmentər dolompu dɔn mɔ, k’eyif Yesu: «An’ɔyɔnɛ wɛnc im-ɛ?» Kɔ Yesu ɔŋgbɔkərɛ moloku k’oloku: «Fum wəlɔma ɛnayɛfɛ Yerusalɛm pəckɔ Yeriko. Kɔ wəfum wəkakɔ ɔŋkɔ pəbɛrɛ afum alɛc dacɔ, kɔ afum alɛc akakɔ ŋambaŋər kɔ daka dɔkɔ ɛnatɔmpər mɔ fəp, kɔ ŋasut kɔ haŋ pəcbut kəfi, kɔ ŋasumpər dɔpɔ kɔ ŋaŋkɔ. Kɔ tosurɛnɛ wəloŋnɛ wəlɔma osolnɛ sɔ dɔpɔ din dadɔkɔ. Ntɛ wəloŋnɛ nwɛ ɛnəŋk fum wəkɔ anasut mɔ, k’encepər dɔpɔ ntende pəbɔlɛ kɔ. Kɔ wəLewy wəlɔma ender sɔ kəfo kin kaŋkɔ, kɔ wəkakɔ sɔ ɛnəŋk fum nwɛ, kɔ nkɔn sɔ encepər ntende pəbɔlɛ kɔ. Kɔ wəSamari wəlɔma nwɛ ɔnckɔ marənt mɔ, ender pəbəp fum wəkawɛ ntɛ ɛnəŋk kɔ mɔ, kɔ nɔnɔfɔr deyi kɔ. Kɔ wəSamari nwɛ ɔlɔtərnɛ fum nwɛ, k’oloŋər runc yɔn member, k’ɔmbɔy yi moro, k’esektər yi. Kɔ wəSamari nwɛ ɛlɛk fum wəkakɔ k’endeŋ kɔ pɔkɔtɛnɛ pɔn kəroŋ, k’eŋkekərɛ kɔ karwaŋse kəlɔma, k’ɔŋkɔ pəboc kɔ di, k’ɛncəmɛ tetɔn. Dɔckɔsɔk kɔ wəSamari nwɛ owurɛ gbəleŋ mɛrəŋ ba pəsam, k’ɔsɔŋ bi wəka karwaŋse. K’oloku kɔ: ‹Məgbɛkərɛ kɔ, mpɛ o mpɛ mendesɔŋ kɔ mɔ, indeluks’am pi dəkəlukus dem.›» Kɔ Yesu ɔnɔcər: «Afum akaŋɛ maas dacɔ anɔ məna məncɛm-cɛmnɛ kəyɔnɛ ka wɛnc ka fum wəkɔ afum alɛc ŋanasut mɔ?» Kɔ wəbɛ wəka sariyɛ nwɛ oloku: «Nwɛ ɛnamentər kɔ amera ŋobotu mɔ.» Kɔ Yesu oloku wəbɛ wəka sariyɛ nwɛ: «Awa, məna sɔ məkɔ məyɔ tatɔkɔ.»
Essa parábola nos ensina sobre o amor ao próximo, independentemente de raça ou religião. O samaritano ajudou um desconhecido, mostrando que a verdadeira fé se revela no amor ao próximo.
3. A Ovelha Perdida (Lucas 15:4-7)
«Nəna afum akaŋɛ dacɔ, an’ɔŋyɔ ŋkesiya tasar tin (100), a ŋin ŋɔsɔlər kɔ, ta ɛsak yɔkɔ wəco camət-maŋkəlɛ kɔ camət-maŋkəlɛ (99) dətɛgbərɛ kəkɔtɛn ŋin ŋɔkɔ ŋɔsɔlər kɔ mɔ, haŋ pənəŋk ŋi-ɛ? Kɔ wəkayi ɔŋkɔ pənəŋk ŋi-ɛ, pəgbaŋnɛ ŋi amera ŋobotu disrɛ, ɔnckɔnabɛrɛ nde ndɔrɔn, ewe anapa ɔn kɔ andɛ ɔn nde ndɔrɔn, pəloku ŋa: ‹Nəwoləs kɔ ina, bawo inəŋk aŋkesiya ŋem ŋɔkɔ ŋɛnasɔlər im mɔ.› Icloku nu: Pəbotu pɔŋkɔyi darɛnc teta fum wəkin nwɛ ɔŋkɔsəkpər amera pəcəmɛ dɔpɔ dolompu darəŋ mɔ, pətas teta afum wəco camət-maŋkəlɛ kɔ camət-maŋkəlɛ (99) aŋɛ pəntɔmar kəsəkpər mera, bawo ŋalomp mɔ.»
Deus é como o pastor que busca incessantemente uma ovelha perdida. Essa parábola revela o amor incansável de Deus pelos pecadores, celebrando a alegria no céu quando alguém se arrepende.
4. O Filho Pródigo (Lucas 15:11-32)
Capafɔ ca wətɛmp wəsɔlɛ, k’anəŋk kɔ sɔ mɔ
Kɔ Yesu oloku sɔ: «Fum wəlɔma ɛnayɔ awut arkun mɛrəŋ. Kɔ wəkɔ ɛfɛtɛ mɔ, oloku kas: ‹Papa məsɔŋ im da pəmar idesɔtɔ kɛ kam mɔ.› Kɔ kas eyer daka dɔn awut ɔn akaŋɛ mɛrəŋ dacɔ. Ntɛ mataka mepic mencepər mɔ, kɔ wan wəfɛt ɛncaməs daka dɔkɔ ɛnasɔtɔ mɔ fəp. K’osumpər dɔpɔ k’ɔŋkɔ pəbɔlɛ, atɔf ŋocuru. Nde ɛnakɔ pəyi yamayama pəcləsər-ləsər daka dɔkɔ ɛnayɔ mɔ. Ntɛ wan nwɛ elip kədi daka dɔn mɔ, kɔ dor dɔpɔŋ dɛmbɛrɛ atɔf ŋaŋɔkɔ ɛnayi mɔ, kɔ ca yoncop kəbut kɔ. K’ɔŋkɔ pəyi nda fum wəlɔma wəka atɔf ŋaŋɔkɔ, wəkɔ ɛnasɔŋ kɔ kəkɛk ka sɔp yɔn mɔ. Wan nwɛ pəfaŋ kədi yeri ya sɔp, mba ali fum ɛnasɔŋ fɛ kɔ yi. Awa, k’ɛyɛfɛ kəcɛm-cɛmnɛ teyi tɔn, k’olokunɛ: ‹Afum cəke ŋayi kəbəc ndena papa kem aŋɛ ŋayɔ cəcom cəlarəm mɔ, a ina icfinɛ nnɔ dor. Kəyɛfɛ k’inder ikɔ ndena papa kem ikɔ iloku kɔ: Papa inciya Kanu, k’inciya sɔ məna. Imbut pəleli mpɛ pəmar məsumpər’em pəmɔ wan kam mɔ. Mba məsumpər im oŋ pəmɔ wəbəc kam.› Kɔ wan nwɛ ɛlɛk dɔpɔ k’olukus ndena kas.»
«Ɔsɔrɔbɔlɛ, kɔ kas ɛnəŋk kɔ, kɔ nɔnɔfɔr dɔpɔŋ dosumpər kɔ. Kɔ kas ɛyɛksɛ kəkɔfayənɛ kɔ, k’ɛnɛpsərnɛ kɔ dəkilim, k’oncup kɔ. Kɔ wan oloku kɔ: ‹Papa, inciya Kanu, k’inciy’am, pəmar fɛ sɔ məsumpər im pəmɔ wan kam.› Mba kɔ kas kəloku acar ɔn: ‹Nəkɛrɛ duma dɔtɔt nəbɛr kɔ! Nəbɛr kɔ kurundɛ dətɛlər, nəsɔŋ kɔ cɔfta! Nəkɛrɛ tana tetifi tɔkɔ, nədif pi. Padi yeri, pawoləs! Bawo wan kem wəkawɛ nəŋnəŋk mɔ, ɛnafi, mba olukus sɔ kəder doru! Ɛnasɔlɛ, mba inəŋk kɔ sɔ!› Kɔ ŋayɛfɛ kəwoləs. Tɛnatəŋnɛ Coco pəyi dalɛ. Ntɛ wəkakɔ ender pəlɔtərnɛ kəlɔ kəŋan mɔ, k’ene tɔkɔ aŋfer pacpisɛ mɔ. Kɔ Coco ewe wəcar wəkin k’eyif kɔ tes ntɛ teyi kəlɔ kəŋan mɔ. Kɔ wəcar oloku Coco: ‹Wɛnc əm eder, mba ntɛ olukus kətamnɛ disrɛ mɔ, itɔ papa kam endifɛ tana petifi pɔkɔ.› Kɔ pəntɛlɛ Coco nwɛ, ta ɛfaŋ sɔ kəbɛrɛ dɛkɛr-ɛ. Kɔ kas owur kəkɔlɛtsɛnɛ kɔ. Mba kɔ wan wəcɔkɔ-cɔkɔ nwɛ oloku kas: ‹Meren mɛlarəm mɔ mamɛ, iy’əm darəŋ icbəc’am pəmɔ wəcar, ali dɔsɔk din iŋgbɛkəl fɛ mosom mam, mba ali dɔsɔk din sɔ məna məsɔŋ f’em tir idif səwoləs kɔ anapa em. Mba ntɛ wan kam wəkawɛ ender mɔ, nwɛ ɔŋkɔ pələsər-ləsər daka dam kɔ aran ayamayama mɔ, nkɔn taŋ məndifɛ kɔ tana petifi pɔkɔ!› Kɔ kas kəloku Coco, ‹Məna wan kem, sən’eyi dɛ kɔ məna, daka ndɛ o ndɛ iyɔ nnɔ mɔ, dam dɔ! Mba pəmar yati paboc kəsata, pawoləs: Bawo wɛnc əm wəkawɛ məŋnəŋk mɔ, ɛnafi, k’olukus sɔ kəyi doru. Ɛnasɔlɛ, k’anəŋk kɔ sɔ.›»
A parábola do filho pródigo fala sobre o perdão e o amor incondicional de Deus por Seus filhos, mesmo quando se desviam.
5. A Pérola de Grande Valor (Mateus 13:45-46)
Dɛbɛ da dəKɔm dowurɛnɛ sɔ ntɛ: Wəcaməs nwɛ ɛntɛn tɛncəmbəl pa kɛma mɔ. Ntɛ ɔŋkɔ pənəŋk tɛncəmbəl pa kɛma pɔtɔt mɔ, k’ɔŋkɔ pəcaməs daka dɔkɔ ɔyɔ mɔ fəp kəkɔway tɛncəmbəl pa kɛma papɔkɔ.»
Jesus ensina que o Reino de Deus é o bem mais precioso e devemos estar dispostos a renunciar tudo para possuí-lo.
6. O Fariseu e o Publicano (Lucas 18:9-14)
Capafɔ ca wəFarisi kɔ wəwerəs dut
Kɔ Yesu oloku sɔ capafɔ ncɛ afum alɔma aŋɛ ŋanacɛm-cɛmnɛ kəlomp, a ŋacfani akɔ mɔ: «Kɔ afum mɛrəŋ ŋampɛ kəkɔtola Kanu nde kəlɔ kəpɔŋ ka Kanu, wəkin nwɛ pəyɔnɛ wəFarisi, wəkɔ pəyɔnɛ wəwerəs dut. WəFarisi nwɛ pəcəmɛ pəclok-lokər Kanu dɛbəkəc ntɛ: ‹Kanu, iyif əm barka ntɛ intɔyi pəmɔ afum alpəs akɔ ŋayɔnɛ abaŋəs ca ya afum mɔ, ta ŋalomp, ŋacsumpər dalakɔ, ntɛ intɔyi pəmɔ wəwerəs dut nwɛ mɔ. Kəmɛrəŋ k’iŋsuŋ dɔsɔk doluksər disrɛ, icsɔŋ sɔ farilɛ fəp fa yɔsɔtɔ yem.› Wəwerəs dut nwɛ nkɔn pəcəmɛ pəbɔlɛ, pəcnesɛ kəyekti fɔr darenc yati, mba pəcsut-sutnɛ abəkəc kəcloku: ‹Kanu məŋaŋnɛn’em, ina wəciya!› Icloku nu: Fum wəkakɔ ɛnalomp nnɔ Kanu kəyi mɔ, a k’endelukus nde ndɔrɔn. Mba wəFarisi ɛnalomp fɛ nnɔ Kanu kəyi mɔ. Nwɛ o nwɛ oŋyoknɛ mɔ, andetorɛ kɔ. Nwɛ o nwɛ otorɛ banca mɔ, andepɛnɛ kɔ.»
Essa parábola nos lembra que Deus valoriza um coração humilde e arrependido, em contraste com a arrogância espiritual. O publicano, ao reconhecer seus pecados, foi justificado diante de Deus.
7. Os Talentos (Mateus 25:14-30)
Totubcɛnɛ ta amarəs maas
«Towurɛnɛ pəmɔ ntɛ wərkun ɛŋfaŋ kəkɔ marənt, pəwe acar ɔn pəsɔŋ ŋa daka dɔn kəmɛŋk. Kɔ wərkun nwɛ ɔsɔŋ kɛma kilo kəcamət wəcar wəkin, k’ɔsɔŋ wəka mɛrəŋ kilo kəmɛrəŋ, kɔ wəka maas kilo katin, ntɛ ɔsɔŋ nwɛ o nwɛ tɔkɔ ɛntam mɔ, k’ɛyɛfɛ k’ɔŋkɔ marənt. Wəcar nwɛ anasɔŋ kəmɛŋk kɛma kilo kəcamət mɔ, ɔŋkɔ pəckafəli-kafəli waca haŋ k’ɔsɔtɔ sɔ kɛma kilo kəcamət kədeŋərnɛ. Nwɛ anasɔŋ kɛma kilo kəmɛrəŋ kəmɛŋk mɔ, nkɔn sɔ ɔŋkɔ pəckafəli-kafəli waca haŋ k’ɔsɔtɔ kɛma kədeŋərnɛ kilo mɛrəŋ. Wəcar nwɛ anasɔŋ kɛma kilo kin kəmɛŋk mɔ, ɔŋkɔ pəkay abi k’ɛmɛŋk pəsam pa mariki mɔn.
Ntɛ pəwon mɔ, kɔ mariki maŋan mender, k’ewe acar aŋɛ kədeyif ŋa ntɛ ŋambəc mɔ. Wəcar wəkɔ anasɔŋ kɛma kilo kəcamət kəmɛŋk mɔ, ender pəloku mariki mɔn: ‹Mariki, mənasɔŋ im kəmɛŋk kɛma kilo kəcamət, iŋkafəli-kafəli waca k’isɔtɔ sɔ kilo kəcamət kədeŋər.› Kɔ mariki mɔn moloku kɔ: ‹Tentesɛ, wəcar wətɔt məyɔnɛ nwɛ pəmar palaŋ mɔ! Məlas kəlaŋ teta tes tɛfɛt, awa dəkəcəmɛ dɔpɔŋ d’indesɔŋ əm kətɔmpər. Pəbɔt əm kɔ mariki mam.› Wəcar nwɛ anasɔŋ kɛma kilo mɛrəŋ kəmɛŋk mɔ, ender pəloku: ‹Mariki, mənasɔŋ im kəmɛŋk kɛma kilo mɛrəŋ, ntɛ iŋkafəli-kafəli waca mɔ, k’isɔtɔ kilo mɛrəŋ kədeŋər ka ki.› Kɔ mariki mɔn moloku kɔ: ‹Tentesɛ, wəcar wətɔt məyɔnɛ nwɛ pəmar palaŋ mɔ! Məlas kəlaŋ teta tes tɛfɛt, awa dəkəcəmɛ dɔpɔŋ d’indesɔŋ əm kətɔmpər. Pəbɔt əm kɔ mariki mam.› Wəcar wəkɔ anasɔŋ kəmɛŋk kɛma kilo kin mɔ ender pəloku: ‹Mariki, incərɛ a fum wəcuca məyɔnɛ: Kəfo kɔ məntɛl nkɛ mənatɔgbal defet mɔ, məcpim yokom nyɛ mənatɔbɔf mɔ. Inanesɛ, kɔ tɔsɔŋ’em kəkɔmət kɛma kam dəntɔf: Ikɔ nkɛ, məbaŋ daka dɔkɔ dɔyɔnɛ dam mɔ. Kɔ mariki mɔn moloku kɔ: ‹Wəcar wəlɛc, wəfan! Məna mənacərɛ a intɛl nde intɔgbal defet mɔ, icpim yokom nyɛ intɔbɔf mɔ? Pənamar məsɔŋ pəsam pem amɛŋk pəsam, kɔ ntɛ ilukus mɔ, k’imbaŋ pəsam pem isɔtɔ sɔ pi kəroŋ kəntaŋgbɛ.› Kɔ mariki mmɛ moloku: ‹Nəbaŋər kɔ kɛma, nəsɔŋ ki wəkɔ ɔsɔtɔn’em kɛma kilo wəco mɔ. Bawo, andebɛrɛnɛ wəkɔ ɔyɔ mɔ haŋ pəlar kɔ, mba wətɔyɔ, andebaŋər kɔ ali pɔkɔ ɔyɔ mɔ. Nəbɛləs wəcar wətɔyɔ dəkəcəmɛ dəkubump ka nde dabaŋka. Difɔ kəbok kɔ kəŋaŋərɛnɛ sek kəŋkɔyi.›»
Nesta história, Jesus ensina sobre a responsabilidade de usar bem os dons e recursos que Deus nos confiou. A fidelidade nas pequenas coisas abre portas para bênçãos maiores.
8. O Rico e Lázaro (Lucas 16:19-31)
Capafɔ ca wəka daka kɔ Lasar
«Wəka daka wəlɔma ɛnayi, pəcbɛrnɛ yamos yɔtɔt, yeyeŋki kəway. Dɔsɔk o dɔsɔk pəyi pətɔt disrɛ, pəcdi yeri yɔtɔt. Kəlɔ kɔn kiriŋ, fum wətɔyɔ daka o daka wəlɔma, nwɛ ancwe Lasar mɔ, pəyɔ runc, pəfəntərɛ kusuŋka kɔn. Lasar nwɛ pəfaŋ kəcburuk yeri nyɛ yɛntɛmpɛnɛ-tɛmpɛnɛ amɛsa dəntɔf ŋa wəka daka nwɛ mɔ, pədi. Mba kɔ cen yender yɛcnɛntəs runc yɔn. Kɔ Lasar efi, kɔ mɛlɛkɛ mender mɛlɛk kɔ, kɔ meŋkekərɛ kɔ kəkɔŋesəm nde Abraham kəsək. Kɔ wəka daka nwɛ ender pəfi, k’awup kɔ. Nde kəfo nkɛ afi ŋaŋkɔ mɔ, kɔ wəka daka eyekti fɔr, k’ɛnəŋk pəbɔlɛ Abraham kɔ Lasar pəcŋesəm kɔ kəsək. Kɔ wəka daka nwɛ oŋkulərnɛ: ‹Papa Abraham, məyɔn’em nɔnɔfɔr! Məsom Lasar pəgbət tɛlər tɔn dəromun pəder pəcaŋkəs im temer, bawo kətɔrɔ k’indɛ nnɔ nɛnc dandɛ.› Kɔ Abraham oloku kɔ: ‹Wan kem, məcɛm-cɛmnɛ a mənasɔtɔ daka dam ntɛ mənayi doru mɔ, kɔ Lasar nkɔn ɔsɔtɔ pəcuy kiyi kɔn doru. Ndɛkəl oŋ, kəŋesəm k’eyi, məna məyi sɔ dəmnɛ pəcuy. Kɔ tɛyɛfɛ dənda-ɛ, dobo dɔpɔŋ deyi su dacɔ kɔ nəna ntɛ tɔŋsɔŋɛ nwɛ ɛŋfaŋ kəcepər pəder nnɔ səyi mɔ, ta ɛntam-ɛ.› Kɔ wəka daka nwɛ oloku: ‹Ilɛtsɛn’am, Papa, məsom Lasar nde kəlɔ ka papa kem. Bawo, iyɔ di awɛnc aŋa kəcamət, Lasar pəkɔ pəloku ŋa ntɛ teyi nnɔ mɔ, ntɛ tɔŋsɔŋɛ ta ŋa sɔ ŋadeder nnɔ pəcuy pampɛ peyi mɔ.› Kɔ Abraham oloku: ‹Ala, awɛnc əm aŋa ŋayɔ Musa kɔ adəŋk a Kanu. ŋacəŋkəl ŋa.› Kɔ wəka daka nwɛ oloku Abraham: ‹Ala, Papa, kɔ fum ɛyɛfɛ nnɔ afi ŋayi mɔ pəkɔ pəlok-lokər ŋa-ɛ, ŋaŋsəkpər mera ŋacəmɛ pəlompu darəŋ.› Kɔ Abraham oloku kɔ: ‹Kɔ ŋantɔcəŋkəl Musa kɔ adəŋk a Kanu-ɛ, ali fum ɛyɛfɛ nnɔ afi dacɔ, ŋafɔkɔcəŋkəl wəkayi.›»
A parábola alerta sobre as consequências de negligenciar os necessitados e viver para si mesmo. Também destaca a realidade do julgamento e da vida após a morte.
9. O Joio e o Trigo (Mateus 13:24-30)
Totubcɛnɛ ta defet dɔtɔt kɔ yika yɛlɛc
Kɔ Yesu oloku ŋa sɔ totubcɛnɛ tɔlɔma: «Dɛbɛ da dəKɔm dowurɛnɛ kɔ wərkun nwɛ ɔmbɔf defet dɔtɔt dalɛ dɔn mɔ. Pibi pɔlɔma afum ŋacdirɛ, kɔ wəter kɔn ender pəbɔf yika yɛlɛc dəbəle, k’ɔŋkɔ. Ntɛ yɔbɔf yompoŋ kɔ yokom mɔ, mba yika yɛlɛc yompoŋ sɔ. Kɔ acar a wəka dalɛ ŋander ŋaloku kɔ: ‹Mariki, bafɔ mɛŋgbɛn mɔtɔt mɔ mənabɔf dalɛ dam ba? Deke yika yɛlɛc yɛyɛfɛ yedepoŋ nnɔ-ɛ?› Kɔ mariki oloku ŋa: ‹Wəter kem wəlɔma ɔyɔ ti.› Kɔ acar ŋayif kɔ: ‹Məfaŋ a səkɔ səwas yika yɛlɛc yayɔkɔ ba?› Kɔ mariki oloku ŋa: ‹Ala, iŋnesɛ kɔ nəndewas yika-ɛ, nəndesɔ kəcgbuktɛnɛ bəle. Nəce yika yɛlɛc yɛbɛk kɔ bəle haŋ patɛl, kɔ tɛm ta kətɛl tendebəp-ɛ, indeloku atɛl: Nənuŋkɛnɛ kərɛsna nəgbuktu yika yɛlɛc nəsek yi pacɔf, kɔ nəlip-ɛ, nəbɛr bəle kɛlɛ kem disrɛ.›»
Essa história simboliza o bem e o mal coexistindo no mundo até o julgamento final, quando Deus fará a separação entre os justos e os ímpios.
10. As Dez Virgens (Mateus 25:1-13)
Totubcɛnɛ ta ayecəra wəco atɔcərɛ arkun
Kɔ Yesu ɔnɔcər ntɛ: «Tɛm tatɔkɔ, dɛbɛ da dəkɔm dendeyi pəmɔ ayecəra wəco atɔcərɛ arkun aŋɛ ŋanalɛk səlamp kəkɔbəpɛnɛ kɔ wəgbaŋnɛ mɔ. Kəcamət kənayi ŋa dacɔ aŋɛ anatoŋkulu mɔ, kəcamət kəyi ŋa dacɔ aŋɛ ŋanacərɛ kəkɔtɛnɛ mes mɔ. Ntɛ atoŋkulu ŋanclɛk səlamp səŋan mɔ, ŋanalɛkɛnɛ fɛ moro. Mba ayecəra aŋɛ ŋanayɔnɛ acərɛ mes mɔ, ŋalɛk səlamp səŋan kɔ ŋantɔmpərɛnɛ sɔ nwɛ o nwɛ moro dətɔkɔbɔ. Ntɛ wəgbaŋnɛ oncwon kəder mɔ, kɔ mere mɔyɔ ayecəra kɔ ŋandirɛ. Cɛkcɛk cəndebəp, kɔ dim dowur: ‹Awa wəgbaŋnɛ ender, nəwur pade pafaynɛ kɔ!› Kɔ ayecəra aŋɛ ŋantimɛ kɔ ŋayɛfɛ kəlompəs səlamp saŋan. Kɔ ayecəra atoŋkulu ŋaloku acərɛ kəkɔtɛnɛ mes: ‹Nəpocɛ su moro monu, kənimɛ kɔ səlamp sosu səndɛ!› Mba kɔ acərɛ kəkɔtɛnɛ mes ŋaloku: ‹Moro mosu mɔfɔtəŋnɛ su kəmotɛnɛ kɔ nəna. Mɛnɛ nəkɔ nəway nda akɔ ŋancaməs moro mɔ!› Ayecəra atoŋkulu ŋawur kəkɔway moro, kɔ wəgbaŋnɛ ender kumunt kəŋan darəŋ, ayecəra aŋɛ ŋanayi di mɔ ŋambɛrɛ dukulɔ kɔ wəgbaŋnɛ, k’ancaŋ kumba. Ntɛ pəwon pipic mɔ, kɔ ayecəra atoŋkulu ŋander kɔ ŋaloku: ‹Mariki, mariki, məgbitɛ su!› Mba kɔ mariki mmɛ moluksɛ ŋa: ‹Kance icloku nu: Incərɛ fɛ nu!› Ta nəpələr, bawo nəncərɛ fɛ dɔsɔk, nəncərɛ fɛ sɔ dec ndɛ indeder mɔ.»
Jesus enfatiza a necessidade de estarmos sempre preparados espiritualmente para Sua segunda vinda, pois ninguém sabe o momento exato.
As parábolas de Jesus continuam sendo fontes ricas de sabedoria e direção para a vida cristã. Ao aplicarmos esses ensinamentos, nos aproximamos mais de Deus e de Sua vontade.
Se este artigo te ajudou, faça sua parte e compartilhe a Palavra de Deus com aqueles que você ama.