As 10 parábolas mais importantes de Jesus

3 Keď k nim hovoril, používal mnohé podobenstvá.

O rozsievačovi

„Roľník vyšiel na pole, aby zasial obilie. 4 Ako rozsieval, padli niektoré zrná na okraj cesty, zlietli sa vtáky a pozobali ich. 5 Iné zrná dopadli na skalnatú pôdu, kde bolo málo ornice. Obilie rýchlo vzklíčilo, 6 ale keď začalo páliť slnko, uschlo, lebo korienky nemohli ísť do hĺbky. 7 Veľa zŕn padlo aj medzi bodliaky. Keď bodľačie vyrástlo, udusilo klásky. 8 Ostatné zrná padli do úrodnej pôdy. Obilie vyrástlo a prinieslo úrodu. Na niektorom klase bolo sto zrniek, na inom šesťdesiat a na ďalšom tridsať. 9 Tak teda, kto má uši na počúvanie, nech počúva!"

Najväčšie prikázanie

25 Jeden zo znalcov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?" 26 Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?"

27 Znalec mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celou svojou mysľou a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!"

28 „Správne," povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť."

29 Keďže znalec podľa toho nežil, hľadal výhovorku, ktorou by ospravedlnil svoje konanie. Opýtal sa preto Ježiša: „Ale kto je môj blížny?"

Milosrdný Samaritán

30 Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema dolu do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho nechali ležať pri ceste. 31 Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, radšej ho obišiel. 32 Potom šiel tadiaľ aj nejaký Levita. Ale keď zbadal toho muža, aj on radšej prešiel na druhú stranu cesty. 33 Napokon šiel po tej ceste aj Samaritán. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. 34 Pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. 35 Na druhý deň dal hostinskému dva denáre a poprosil ho: ‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude stáť viac, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ "

36 „Čo myslíš," spýtal sa Ježiš, „ktorý z tých troch mužov bol skutočným blížnym tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?" 37 Znalec odpovedal: „Ten, čo mu pomohol." „Tak teraz choď a konaj podobne," povedal mu Ježiš.

4 „Keby niekto z vás mal sto oviec a jedna z nich by sa mu stratila, nepokúsil by sa ju nájsť? Nechá tých deväťdesiatdeväť pásť sa a pôjde hľadať tú stratenú, kým ju nenájde. 5 A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia 6 a radostne ju ponesie domov. Zavolá svojich priateľov i susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovečku!‘

7 Buďte si istí, že v nebi bude ešte väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý oľutuje svoje hriechy a obráti sa k Bohu, ako nad deväťdesiatimi deviatimi, ktorí si myslia, že je s nimi všetko v poriadku a nič ľutovať nemusia."

O márnotratnom synovi

11 Potom Ježiš pokračoval ďalším podobenstvom: „Istý muž mal dvoch synov. 12 Mladší prišiel za otcom a povedal: ‚Otec, daj mi už teraz podiel z dedičstva, ktoré nám mieniš raz zanechať.‘ A tak otec rozdelil svoj majetok medzi oboch synov. 13 O niekoľko dní predal mladší syn svoj podiel a pobral sa z domu do ďalekej krajiny. Tam prehýril všetok svoj majetok. 14 Keď všetko premrhal, vypukol v tej krajine hlad a on takmer nemal čo do úst. 15 Šiel teda a začal pracovať u jedného obyvateľa tej krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16 Túžil sa najesť aspoň strukov, ktorými kŕmili svine, ale ani tých sa mu nedostalo.

17 Napokon vstúpil do seba a povedal si: U môjho otca ešte aj robotníci majú chleba nazvyš a ja tu umieram od hladu. 18 Vrátim sa domov a poviem otcovi: ‚Otec, previnil som sa voči nebu aj voči tebe 19 a dobre viem, že si nezaslúžim, aby si ma ešte nazýval svojím synom. Ale dovoľ mi, aby som u teba mohol pracovať aspoň ako robotník.‘

20 A tak sa pobral domov. Otec ho zbadal už z diaľky a naplnený súcitom mu vybehol oproti, objal ho a vybozkával. 21 ‚Otec môj‘, povedal syn, ‚previnil som sa voči nebu aj voči tebe, nezaslúžim si, aby som bol ešte tvojím synom.‘

22 Ale otec prikázal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najkrajšie šaty a oblečte mu ich! Na prst mu dajte pečatný prsteň a obujte mu topánky! 23 Zarežte vykŕmené teľa a pripravte hostinu! Spoločne oslávime jeho návrat. 24 Veď je to, akoby bol umrel a zasa ožil; bol stratený a našiel sa.‘ A tak oslavovali jeho návrat.

25 Starší syn sa vracal z poľa a počul, ako sa z domu ozýva hudba a tanec. 26 Zavolal si jedného sluhu a spýtal sa ho, čo sa deje. 27 Sluha mu povedal: ‚Vrátil sa tvoj brat a tvoj otec od radosti, že sa vrátil živý a zdravý, dal zarezať vykŕmené teľa a pripraviť slávnostnú hostinu.‘ 28 Starší brat sa rozhneval a vôbec nechcel ísť dnu. Otec vyšiel von a prehováral ho. 29 Ale syn mu vyčítal: ‚Toľké roky som pre teba drel, vo všetkom som ťa poslúchal, no nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som si pozval na hostinu svojich priateľov. 30 A teraz, keď sa vrátil tvoj miláčik, ktorý všetko prehýril s ľahkými ženami, dal si zarezať vykŕmené teľa a usporiadal si mu hostinu!‘

31 ‚Syn môj drahý‘, povedal mu otec, ‚ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz máme dôvod sa radovať. Veď tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.‘ "

45 Nebeské kráľovstvo je podobné aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. 46 Keď objaví mimoriadne krásnu perlu, predá všetko, čo má, len aby ju získal.

Farizej a colník

9 O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a ostatnými ľuďmi pohŕdali, porozprával Ježiš toto podobenstvo: 10 „Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa zhovárali s Bohom. Jeden z nich bol farizej a druhý colník. 11 Farizej sa postavil dopredu a takto sa modlil: ‚Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník. 12 Dva razy do týždňa sa postím a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov.‘ 13 Colník však stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a hovoril: ‚Bože, som hriešnik, prosím zľutuj sa nado mnou.‘ 14 Uisťujem vás, že ten, kto sa vrátil domov ospravedlnený, bol colník, nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

Využívaj zverené dary

14 „Dám vám iný príklad. Jeden človek si pred odchodom na ďalekú cestu zavolal svojich podriadených a zveril im svoj majetok. 15 Každému dal podľa jeho schopností: jednému päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden talent. Potom odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, začal hneď podnikať a získal ďalších päť. 17 Ten, čo dostal dva talenty, tiež sumu zdvojnásobil. 18 Ale ten, ktorému zveril jeden talent, vykopal v zemi jamu a peniaze do nej schoval. 19 Po dlhšom čase sa pán vrátil a chcel, aby mu podriadení predložili účty. 20 Prvý priniesol peniaze a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi päť talentov, a tu máš zisk – ďalších päť.‘ 21 Pán ho pochválil: ‚Si dobrý a verný sluha. Osvedčil si sa v malej úlohe, preto ti môžem zveriť väčšiu. A teraz ťa pozývam na oslavu. Poď sa so mnou radovať!‘

22 Prišiel ďalší a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi dva talenty a odovzdávam ti štyri.‘ – 23 ‚Veľmi dobre!‘ odpovedal pán. ‚Si usilovný a spoľahlivý. Splnil si malú úlohu, zverím ti väčšiu. Aj teba pozývam na oslavu. Poď sa so mnou radovať!‘

24 Potom skladal účty posledný. ‚Pán môj, viem, že si prísny človek a zbieraš úrodu tam, kde si nesial. 25 Bál som sa, a preto som peniaze radšej ukryl a teraz ti ich v poriadku vraciam.‘ 26 Pán zvolal: ‚Ty lenivec a naničhodník! Vedel si, o čo mi ide. 27 Mal si zverené peniaze radšej uložiť a priniesli by mi aspoň úroky. 28 Vezmite od neho peniaze a dajte ich prvému. 29 Lebo tomu, kto dobre využíva to, čo mu bolo zverené, bude ešte pridané. Ale kto berie zverené na ľahkú váhu, príde aj o to, čo má. 30 Tohto lenivca vyžeňte do tmy! Tam ho čaká len plač a škrípanie zubami.‘ "

Boháč a Lazár

19 „Bol raz jeden bohatý človek, ktorý sa honosne obliekal, každý deň hodoval a oddával sa pôžitkom. 20 Pri bráne jeho domu líhal žobrák Lazár. Telo mal samý vred. 21 Mal veľký hlad a túžil ho zahnať aspoň zvyškami z boháčovho stola. Neraz pribehli psy a oblizovali mu otvorené rany.

22 Keď Lazár zomrel, anjeli ho preniesli do Abrahámovej blízkosti. Krátko nato zomrel aj boháč. Pochovali ho a jeho duša sa dostala do ríše mŕtvych. 23 Tam v mukách zdvihol oči a v diaľke zazrel Abraháma s Lazárom sedieť spolu pri stole. 24 ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou‘, zavolal. ‚Pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a zvlažil mi jazyk, lebo trpím v tomto plameni.‘ 25 Ale Abrahám mu odpovedal: ‚Synu, rozpomeň sa, že ty si žil na zemi v prepychu a hojnosti, no Lazár v biede a utrpení. Ale teraz sa on má dobre a ty trpíš. 26 Okrem toho nás delí obrovská priepasť, ktorú nik nemôže prekonať, aj keby chcel.‘

27 Nato boháč povedal: ‚Tak ťa prosím, otec Abrahám, pošli ho aspoň k mojim piatim bratom, 28 nech ich varuje, aby sa aj oni nedostali na toto miesto utrpenia.‘

29 Ale Abrahám mu odpovedal: ‚Majú predsa Písmo, môžu žiť podľa neho.‘ 30 Boháč však namietal: ‚Nie, otec Abrahám, na Písmo oni nedajú, ale keby niekto vstal z mŕtvych, tomu by uverili a odvrátili sa od svojich hriechov.‘ 31 Abrahám povedal: ‚Ak nedajú na Mojžišov zákon a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘ "

Kúkoľ medzi pšenicou

24 Potom im povedal ďalšie podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je ako hospodár, ktorý zasial na svojom poli dobré semeno. 25 Ale v noci, keď ľudia spali, jeho nepriateľ rozhodil medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26 Keď obilie vyrástlo do klasov, ukázal sa aj kúkoľ. 27 Sluhovia prišli za hospodárom a povedali mu: ‚Veď si zasial čisté semeno, kde sa vzal kúkoľ?‘ – 28 ‚To urobil nepriateľ!‘ odpovedal im.

‚Pôjdeme to pole vyplieť,‘ ponúkli sa. 29 Ale hospodár nesúhlasil: ‚Nie, nerobte to. S kúkoľom by ste mohli ľahko vytrhnúť aj pšenicu. 30 Necháme oboje dorásť a pri žatve rozkážem žencom, aby najprv vybrali kúkoľ, zviazali ho do snopov, spálili a pšenicu nanosili do mojej stodoly.‘ "

Podobenstvo o desiatich družičkách

1 „Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim družičkám, ktoré čakali na ženícha, aby ho sprevádzali svetlom svojich lámp. 2 Päť z nich bolo ľahkomyseľných a päť prezieravých. 3 Ľahkomyseľné si vzali lampy, ale nádoby s olejom nechali doma. 4 No tie, čo to brali vážne, vzali si nielen lampy, ale aj nádoby s olejom. 5 Ženích dlho neprichádzal, a tak všetky družičky premohli driemoty a zaspali. 6 O polnoci ich vytrhol zo spánku výkrik: ‚Prichádza ženích, poďte ho privítať!‘

7 Všetky dievčatá vyskočili a pripravovali si lampy. 8 Tie ľahkomyseľné si pýtali od ostatných: ‚Dajte nám trochu oleja, lebo nám vyhasínajú lampy!‘ 9 Ale rozumné im odpovedali: ‚Keď sa rozdelíme, nevystačí olej ani vám, ani nám. Zabehnite radšej k predavačovi a kúpte si.‘

10 No len čo sa vzdialili, prišiel ženích a družičky, ktoré boli pripravené, šli s ním na svadobnú hostinu; a dvere sa zavreli. 11 Keď sa tých päť vrátilo s olejom, volali: ‚Pane, otvor nám!‘ 12 Ale ženích im odpovedal: ‚Kto ste? Nepoznám vás!‘

13 A tak bdejte a buďte stále pripravení, lebo nepoznáte ani deň ani hodinu príchodu Syna človeka."