Poder
O poder de Deus opera nos que creem. A Bíblia revela que o cristão recebe poder do alto para viver, servir e vencer — não por força própria, mas pelo Espírito de Deus.
Poder do Espírito Santo
Jesus prometeu que seus seguidores receberiam poder ao descer sobre eles o Espírito Santo. Esse poder capacita para testemunho e serviço.
kintu yuSmAsu pavitrasyAtmana AvirbhAve sati yUyaM zaktiM prApya yirUzAlami samastayihUdAzomiroNadezayoH pRthivyAH sImAM yAvad yAvanto dezAsteSu yarvveSu ca mayi sAkSyaM dAsyatha|
yata Izvaro’smabhyaM bhayajanakam AtmAnam adattvA zaktipremasatarkatAnAm Akaram AtmAnaM dattavAn|
pazyata sarpAn vRzcikAn ripoH sarvvaparAkramAMzca padatalai rdalayituM yuSmabhyaM zaktiM dadAmi tasmAd yuSmAkaM kApi hAni rna bhaviSyati|
Poder na Palavra e na fé
A Palavra de Deus é viva e eficaz, mais cortante que espada de dois gumes. O poder não está em palavras, mas na demonstração do Espírito.
Izvarasya vAdo’maraH prabhAvaviziSTazca sarvvasmAd dvidhArakhaGgAdapi tIkSNaH, aparaM prANAtmano rgranthimajjayozca paribhedAya vicchedakArI manasazca saGkalpAnAm abhipretAnAJca vicArakaH|
yasmAdIzvarasya rAjatvaM vAgyuktaM nahi kintu sAmarthyayuktaM|
kiJca ye pratyeSyanti tairIdRg AzcaryyaM karmma prakAzayiSyate te mannAmnA bhUtAn tyAjayiSyanti bhASA anyAzca vadiSyanti|
aparaM taiH sarpeSu dhRteSu prANanAzakavastuni pIte ca teSAM kApi kSati rna bhaviSyati; rogiNAM gAtreSu karArpite te’rogA bhaviSyanti ca|
ahaM yuSmAnatiyathArthaM vadAmi, yo jano mayi vizvasiti sohamiva karmmANi kariSyati varaM tatopi mahAkarmmANi kariSyati yato hetorahaM pituH samIpaM gacchAmi|
Fortalecidos pelo Senhor
Tudo posso naquele que me fortalece. O cristão encontra poder não em si mesmo, mas na força do Senhor e na sua armadura espiritual.
mama zaktidAyakena khrISTena sarvvameva mayA zakyaM bhavati|
adhikantu he bhrAtaraH, yUyaM prabhunA tasya vikramayuktazaktyA ca balavanto bhavata|
yathA cezvarasya mahimayuktayA zaktyA sAnandena pUrNAM sahiSNutAM titikSAJcAcarituM zakSyatha tAdRzena pUrNabalena yad balavanto bhaveta,
ataeva yUyam Izvarasya vazyA bhavata zayatAnaM saMrundha tena sa yuSmattaH palAyiSyate|
tadA sa utthAya vAyuM tarjitavAn samudraJcoktavAn zAntaH susthirazca bhava; tato vAyau nivRtte’bdhirnistaraGgobhUt|
tadA sa tAnuvAca yUyaM kuta etAdRkzaGkAkulA bhavata? kiM vo vizvAso nAsti?
tasmAtte’tIvabhItAH parasparaM vaktumArebhire, aho vAyuH sindhuzcAsya nidezagrAhiNau kIdRgayaM manujaH|