Transformação
A transformação é o fruto natural de uma vida entregue a Deus. Ele não nos deixa como nos encontra — renova nossa mente, purifica nosso caráter e nos conforma à imagem de Cristo.
O chamado ao arrependimento
A transformação começa com o arrependimento genuíno. Deus convida cada pessoa a voltar-se para Ele de todo o coração e receber vida nova.
anantaraM yIzuH susaMvAdaM pracArayan etAM kathAM kathayitum Arebhe, manAMsi parAvarttayata, svargIyarAjatvaM savidhamabhavat|
tataH pitaraH pratyavadad yUyaM sarvve svaM svaM manaH parivarttayadhvaM tathA pApamocanArthaM yIzukhrISTasya nAmnA majjitAzca bhavata, tasmAd dAnarUpaM paritram AtmAnaM lapsyatha|
ataH sveSAM pApamocanArthaM khedaM kRtvA manAMsi parivarttayadhvaM, tasmAd IzvarAt sAntvanAprApteH samaya upasthAsyati;
Renovação da mente
Paulo nos exorta a não nos conformar com o mundo, mas a sermos transformados pela renovação do entendimento. A mudança vem de dentro para fora.
aparaM yUyaM sAMsArikA iva mAcarata, kintu svaM svaM svabhAvaM parAvartya nUtanAcAriNo bhavata, tata Izvarasya nidezaH kIdRg uttamo grahaNIyaH sampUrNazceti yuSmAbhiranubhAviSyate|
vayaJca sarvve’nAcchAditenAsyena prabhostejasaH pratibimbaM gRhlanta AtmasvarUpeNa prabhunA rUpAntarIkRtA varddhamAnatejoyuktAM tAmeva pratimUrttiM prApnumaH|
ato vezyAgamanam azucikriyA rAgaH kutsitAbhilASo devapUjAtulyo lobhazcaitAni rpAिthavapuruSasyAGgAni yuSmAbhi rnihanyantAM|
Os frutos da transformação
Uma vida transformada produz o fruto do Espírito: amor, alegria, paz, paciência, benignidade, bondade, fidelidade, mansidão e domínio próprio.
kiJca premAnandaH zAntizcirasahiSNutA hitaiSitA bhadratvaM vizvAsyatA titikSA
parimitabhojitvamityAdInyAtmanaH phalAni santi teSAM viruddhA kApi vyavasthA nahi|
he bhrAtaraH, asmAkaM prabhuyIzukhrISTasya nAmnA yuSmAn vinaye’haM sarvvai ryuSmAbhirekarUpANi vAkyAni kathyantAM yuSmanmadhye bhinnasaGghAtA na bhavantu manovicArayoraikyena yuSmAkaM siddhatvaM bhavatu|
Izvarasya premni khrISTasya sahiSNutAyAJca prabhuH svayaM yuSmAkam antaHkaraNAni vinayatu|
asmAsu nirupAyeSu satsu khrISTa upayukte samaye pApinAM nimittaM svIyAn praNAn atyajat|
kintu mayA dattaM pAnIyaM yaH pivati sa punaH kadApi tRSArtto na bhaviSyati| mayA dattam idaM toyaM tasyAntaH prasravaNarUpaM bhUtvA anantAyuryAvat sroSyati|