5 Ode pes leske rači andro suno sikaďa o RAJ, o Del, a phenďa: „So kames, hoj tut te dav?"

6 O Šalamun odphenďa: „Tu presikaďal baro lačhipen tire služobňikoske le Davidoske, mire dadeske, bo ov sas verno, čačipnaskro the pačivalo ke tu. Oda baro lačhipen leske presikaďal the akor, sar les diňal čhas, savo adadžives bešel pre leskro tronos. 7 No akana, RAJEJA, Devla miro, tu ačhaďal tire služobňikos kraľiske pal miro dad David, ale me som terno murš a na džanav, sar mištes te ľidžal le manušen. 8 Akana me som kade maškar tire avrikidle manuša, save hine ajci but, hoj pes len na del te zgenel aňi te zrachinel. 9 Mangav tut, de man goďi, sar te ľidžal tire manušen, hoj te sprindžarav, so hin lačho a so nalačho. Bo ko šaj ľidžal kada baro narodos?"

10 Le RAJESKE sas pre dzeka, so peske o Šalamun mangľa. 11 Phenďa leske: „Mištes kerďal, hoj tuke na mangľal baro dživipen, aňi o barvaľipen, aňi o meriben tire ňeprijaťeľengro, ale mangľal tuke o goďaveripen, hoj mištes te sudzines. 12 Vašoda kerava avke, sar mandar mangľal. Dava tut baro goďaveripen, hoj savoro te rozprindžares; ajso goďaveripen, savo mek šoha ňikas anglal tu na sas aňi na ela.