1 Milí bratia, sami najlepšie viete, že naša návšteva u vás nebola márna. 2 Viete, ako sme trpeli a akú potupu sme znášali vo Filipách. A predsa nám Boh dal odvahu zvestovať vám Božie radostné posolstvo, hoci sme boli obklopení nepriateľmi. 3 Vidíte teda, že za naším kázaním neboli nijaké pochybné ciele ani bočné úmysly, naša reč bola priama a úprimná. 4 Boh nás poveril úlohou hlásať jeho radostné posolstvo, a preto nechceme byť pekní v očiach ľudí, ale chceme sa páčiť Bohu, ktorý pozná aj najtajnejšie myšlienky nášho srdca. 5 Nikdy sme sa nepokúšali získať niekoho lichôtkami, ako dobre viete, ani sme predstieraným priateľstvom nemámili od nikoho peniaze, Boh nám je svedok. 6 Ani sme pre seba nepožadovali nijaké zvláštne pocty, hoci sme ako apoštoli mali akiste na vašu úctu nárok. 7 Skôr sme dali prednosť matersky láskavému a nežnému prístupu, 8 a tak sme si vás zamilovali, že by sme vám dali nielen Božie posolstvo, ale aj vlastné životy.

9 Spomínate si ešte, milí bratia, ako tvrdo sme si zarábali u vás na každodenný chlieb? Vo dne v noci sme pracovali, aby sme pri hlásaní radostnej zvesti neboli nikomu na ťarchu. 10 Sami môžete dosvedčiť, aj Boh je svedkom, že sme s každým veriacim zaobchádzali poctivo, spravodlivo a čestne. 11 Sami však viete, že sme vás ako otec vlastné deti 12 povzbudzovali, usmerňovali a nabádali, aby ste žili na česť a radosť Bohu, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a do svojej slávy.

13 Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, ktorým skutočne je a že pôsobí vo vašich životoch. 14 A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku: trpeli ste od vlastných krajanov. 15 Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom. 16 My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie.

17 Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť – no v duchu sme stále s vami – rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť. 18 Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil. 19 Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pred Kristom v deň jeho návratu? 20 Áno, vy ste naša sláva aj radosť!