1 Rozhodol som sa totiž, že vám nechcem opäť priniesť zármutok. 2 Ak by vám moja návšteva mala priniesť zármutok, kto by ma potom potešil? Vari vy, keď vás zarmútim? 3 Preto som vám písal, aby som pri svojom príchode nebol zarmútený tými, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa totiž na vás, že moja i vaša radosť bude spoločná. 4 Keď som vám písal, trpel som, mal som bolesť v srdci a slzy v očiach. Nechcel som vás raniť, ale naopak, ukázať vám hĺbku mojej lásky k vám.

5 Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale čiastočne aj vám všetkým. (Hovorím to takto, lebo na neho nechcem byť príliš tvrdý.) 6 Myslím, že takému človeku stačí pokarhanie, ktorého sa mu už od väčšiny z vás dostalo. 7 Teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby ho jeho zármutok úplne nepohltil. 8 Prosím vás, aby ste mu prejavili svoju lásku. 9 Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. A keď odpúšťam (ak vôbec mám čo), odpúšťam mu pred Kristovou tvárou preto, 11 aby nás satan neoklamal; veď jeho zámery poznáme.

12 Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre posolstvo o Kristovi. 13 Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s bratom Títom. Rozlúčil som sa teda s nimi a vydal sa ďalej do Macedónska.

14 Ďakujem Bohu, že nám za každých okolností dáva víťaziť v Kristovi a že prostredníctvom nás sa dáva poznať, ako keď sa šíri vzácna vôňa. 15 My sme akoby Kristovou, Bohu príjemnou vôňou, ktorá sa šíri medzi všetkých ľudí: tých, čo nachádzajú záchranu, i tých, ktorí kráčajú do záhuby. 16 Pre jedných sme smrtonosnou vôňou, ktorá vedie k záhube, pre druhých životodarnou vôňou, ktorá vedie k životu. Je vôbec niekto schopný plniť takéto poslanie? 17 My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.