1 Pavol navštívil najprv mesto Derby a odtiaľ sa dostal do Lystry. Tam stretli mladého veriaceho Timoteja. Jeho matka bola Židovka, ktorá uverila v Krista, ale otec bol Grék. 2 Bratia v Lystre aj v Ikoniu sa veľmi pochvalne vyjadrovali o Timotejovi. 3 Pavol chcel, aby sa s ním vydal na cestu. Z ohľadu na tamojších Židov, ktorí vedeli, že jeho otec je Grék, ho Pavol obrezal.

4 Potom Pavol, Sílas a Timotej putovali spoločne z mesta do mesta a všade zoznamovali kresťanov s ustanoveniami, ktoré prijali apoštoli a starší jeruzalemského zboru. 5 A tak sa zbory upevňovali vo viere a každý deň pribúdali noví veriaci.

6 Po svojom pobyte v Lystre prešli cez provinciu Frýgia naspäť do Galácie. Svätý Duch ich totiž zastavil, aby nešli kázať do provincie Ázia. 7 Keď prišli do Mýzie, chceli putovať ďalej na sever do provincie Bitýnia. Ježišov Duch im to opäť neumožnil. 8 Prešli teda Mýziou a dostali sa do Troady. 9 Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: „Preplav sa do Macedónska a pomôž nám!" 10 Po tomto Pavlovom videní sme sa usilovali odísť do Macedónska, lebo sme usúdili, že Boh nás tam posiela hlásať radostnú zvesť.

11 Z Troady sme sa teda plavili rovno na ostrov Samotráke a na druhý deň sme doplávali do Neapola. 12 Potom sme pokračovali už po súši do Filíp, najvýznamnejšieho mesta východného Macedónska, ktoré bolo Rímskou kolóniu. Tam sme strávili niekoľko dní. 13 V sobotu sme sa vybrali za bránu mesta popri rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam miestni Židia schádzajú na modlitby. Prisadli sme si ku skupinke žien, ktoré sa tam zišli, a hovorili sme im o Kristovi. 14 Medzi poslucháčkami bola aj Lýdia, obchodníčka s purpurovými látkami z Tyatír, ktorá verila v Boha. Boh jej otvoril srdce a prijala všetko, čo Pavol hovoril. 15 Dala sa pokrstiť a spolu s ňou aj všetci, čo bývali v jej dome. Potom nás pozvala do svojho domu. Naliehala na nás: „Ak ste presvedčení, že som uverila v Pána, buďte hosťami v mojom dome."

16 Raz, keď sme opäť išli na miesto modlitieb, stretla nás mladá otrokyňa, ktorá mala veštecký dar a predpovedaním budúcnosti prinášala svojim pánom značný zisk. 17 Chodila za Pavlom a za nami a neustále volala: „Toto sú služobníci najvyššieho Boha a prišli sem, aby vám povedali, ako môžete byť zachránení." 18 To sa opakovalo deň čo deň, až to Pavol nezniesol a prikázal démonovi v nej: „V mene Ježiša Krista ti prikazujem, aby si z nej vyšiel!" A v tej chvíli ju ten zlý duch opustil. 19 Jej páni si uvedomili, že tým prišli o svoj zisk, chytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na námestie pred predstaviteľov mesta. 20 Keď ich predviedli pred úradníkov, povedali: „Títo Židia poburujú naše mesto! 21 Zavádzajú tu zvyky, ktoré sú proti našim rímskym zákonom." 22 Aj dav sa obrátil proti nim. Sudcovia nariadili, aby z nich postŕhali šaty a dali ich zbičovať. 23 Poriadne ich zbičovali, vrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich prísne strážil. 24 Dal ich do najvzdialenejšej cely a nohy im spútal do klady.

25 Okolo polnoci, keď sa Pavol a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, a ostatní väzni ich počúvali, 26 nastalo zrazu veľké zemetrasenie. Celá budova sa otriasala až do základov. Všetky dvere sa pootvárali a väzňom spadli okovy. 27 Keď sa žalárnik prebudil a videl pootvárané dvere, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli. 28 Ale Pavol zvolal: „Nerob to! Sme tu všetci!" 29 Žalárnik teda rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dnu a trasúc sa od strachu, padol pred Pavlom a Sílasom na kolená. 30 Potom ich vyviedol von a spýtal sa: „Páni, čo mám robiť, aby som bol zachránený?" 31 Odpovedali mu: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome." 32 A začali jemu i všetkým v jeho domácnosti zvestovať Božie slovo. 33 Hneď v tú nočnú hodinu sa ich žalárnik ujal, umyl a ošetril im rany a dal sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou. 34 Potom ich zaviedol do svojho domu, pohostil ich a všetci sa tešili, že mohli uveriť v Boha.

35 Na druhé ráno poslali sudcovia sluhov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!" 36 Žalárnik oznámil Pavlovi: „Sudcovia nariadili, aby som vás prepustil. Ste slobodní – môžete v pokoji odísť." 37 Ale Pavol odpovedal: „Nás rímskych občanov verejne a bez súdu zbili a zavreli do väzenia. Teraz sa nás chcú tajne zbaviť? Nech prídu osobne a prepustia nás!" 38 Sluhovia to oznámili sudcom. Keď počuli, že Pavol a Sílas sú rímski občania, náramne sa preľakli; 39 prišli sa ospravedlniť, vyviedli ich z väzenia a pekne ich požiadali, aby opustili mesto. 40 Pavol a Sílas po prepustení z väzenia navštívili Lýdiu. Tam sa stretli s ďalšími, ktorí uverili, a keď ich povzbudili, z Filíp odišli.