1 Agrippa vyzval Pavla: „Je ti dovolené prehovoriť na svoju obhajobu." Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal hovoriť: 2 „Pokladám sa za šťastného, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov. 3 A to zvlášť preto, že výborne poznáš židovské obyčaje i sporné otázky. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul. 4 Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil v mojom kraji i v Jeruzaleme. 5 Poznajú ma už dlho a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k nášmu najprísnejšiemu náboženskému smeru, k farizejom. 6 A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom. 7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu. 8 Prečo sa vám zdá neuveriteľné, že Boh kriesi mŕtvych?

9 Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti Ježišovi Nazaretskému 10 To som v Jeruzaleme aj konal. A keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým. 11 V synagógach som dával ľudí trestať a snažil som sa ich prinútiť, aby sa rúhali Kristovi. Ako zmyslov zbavený som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách.

12 Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku. 13 A tu zrazu, kráľu, za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov. 14 Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš!‘ 15 Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi odpovedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 16 Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať. 17 Budem ťa chrániť pred tvojím vlastným národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam. 18 Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. Vierou vo mňa príjmu odpustenie svojich hriechov a dostanú miesto medzi jeho vyvolenými.‘

19 Kráľ Agrippa, toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť. 20 Preto som musel najprv v Damasku, potom v Jeruzaleme, v celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby zmenili svoje myslenie a obrátili sa k Bohu a dosvedčili to novým životom. 21 To je ten ‚zločin‘, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť. 22 Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom vznešeným i obyčajným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš, 23 že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom."

24 Tu Festus prerušil Pavlovu obhajobu: „Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum." 25 Pavol sa však bránil: „Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a jasné. 26 Veď aj kráľovi Agrippovi sú tieto veci známe a môžem o nich hovoriť otvorene. Som totiž presvedčený, že mu nič z toho neuniklo. Veď sa to nedialo niekde v ústraní. 27 Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš."

28 Agrippa Pavlovi odpovedal: „Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom." 29 A Pavol odpovedal: „Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma dnes počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja; pravda, bez týchto reťazí."

30 Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali 31 a keď odchádzali, zhodli sa: „Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie." 32 A Agrippa povedal Festovi: „Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už na slobode."