1 Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema s Barnabášom a vzal som so sebou aj Títa. 2 Šiel som tam na Boží pokyn a uznávaným apoštolom som predložil evanjelium, ktoré zvestujem pohanom, aby som sa uistil, že moje predchádzajúce i terajšie úsilie nie je márne. 3 Dokonca ani Títa nenútili dať sa obrezať, hoci je pôvodom Grék, 4 ako sa o to usilovali tí kresťania, ktorí svoju vieru len predstierali. Nenápadne sa votreli medzi nás s úmyslom vyšpehovať, na čom je založená naša sloboda, ktorú máme ako veriaci v Ježiša Krista. Chceli by nás totiž opäť zotročiť. 5 Ani na v najmenšom sme im však neustúpili, ani sa im nepodriadili, aby sa pravda evanjelia zachovala aj pre vás.

6 Nikto z tých, ktorých názor sa v cirkvi cení (vôbec mi nezáleží na tom, kým boli predtým – veď pred Bohom sme si všetci rovní) a tešia sa zvláštnej vážnosti, nič ďalšie k môjmu evanjeliu nepridali. 7 Naopak, videli, že Boh mi dal dôveru kázať evanjelium pohanom, podobne ako Petrovi Židom – 8 veď ten, ktorý pôsobil prostredníctvom Petra, aby bol apoštolom u obrezaných, dal aj mne moc slúžiť pohanom. 9 Keď teda Jakub, Kéfas a Ján, považovaní za stĺpy cirkvi, videli milosť, ktorou som obdarovaný, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak dohody, že my pôjdeme k pohanom a oni medzi Židov. 10 Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. Práve o to som sa vždy usiloval aj ja.

11 Keď však Peter prišiel do Antiochie, musel som ho verejne pokarhať, pretože si to naozaj zaslúžil. 12 Najprv totiž pokojne stoloval s kresťanmi z pohanov, ale keď prišli niektorí bratia od apoštola Jakuba, ktorí boli obrezaní, začal sa zo strachu pred nimi vyhýbať kresťanom z pohanov a obchádzal ich. 13 S ním sa pretvarovali aj ďalší kresťania zo Židov a dokonca aj Barnabáš sa dal strhnúť týmto pokrytectvom. 14 Keď som videl, že nekonajú v súlade s pravdou evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: „Ty si rodom Žid, ale pokiaľ ide o Mojžišov zákon, žiješ ako pohan, nie ako Žid. Prečo teda nútiš pohanov, aby žili podľa židovských predpisov? 15 My obaja sme rodom Židia a nie ‚hriešni‘ pohania. 16 Vieme však, že človek sa pred Bohom nemôže ospravedlniť plnením nariadení zákona. Veď aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme mohli byť ospravedlnení pred Bohom z viery v Krista, a nie poslušným plnením zákona. Veď konanie skutkov, ktoré vyžaduje zákon, neospravedlní nikoho. 17 Keď teda túžime po ospravedlnení v Kristovi, a predsa zisťujeme, že sme hriešnikmi, je to vari Kristus, kto nás vedie do hriechu? Určite nie! 18 Veď by som hrešil, keby som teraz staval to, čo som práve zbúral. 19 Zákon ma totiž odsúdil na smrť a rozsudok bol vykonaný. To znamená, že môj starý život sa skončil a ja žijem teraz novým životom pre Boha: s Kristom som bol ukrižovaný aj ja. 20 Žijem síce, ale to už nie je môj život, to vo mne žije Kristus. Žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a obetoval za mňa svoj život. 21 Nepohŕdam touto Božou milosťou. Keby totiž na ospravedlnenie stačilo plniť nariadenia zákona, bola by Kristova smrť zbytočná."