1 Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich dvoch iných učeníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť.

2 Pred odchodom im povedal: „Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo. 3 Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov. 4 Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv! A cestou sa nezdržiavajte! 5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ 6 Ak vás prijmú v pokoji, pokoj sa usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám. 7 Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a prijmite ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu.

8 Ak vás prijmú v niektorom meste: prijmite, čím vás ponúknu, 9 uzdravujte chorých a hlásajte: ‚Božie kráľovstvo je celkom blízko vás.‘ 10 Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste: 11 ‚Vytriasame na vás ešte aj prach zo svojich nôh. Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo.‘ 12 Hovorím vám, že v deň Božieho súdu bude obyvateľom Sodomy ľahšie než tomuto mestu."

13 Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: „Beda ti, Korazim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone stali také zázraky ako u vás, ich obyvatelia by už dávno robili pokánie a prejavili by najhlbšiu ľútosť nad svojimi vinami. 14 A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám. 15 A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Myslíte si, že Boh vás vyvýši až po samé nebo? Zrútite sa do priepasti večného zahynutia!"

16 Potom povedal svojim učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva. Kto však vás odmieta, mňa odmieta, a tým odmieta toho, ktorý ma poslal."

17 Neskôr sa tí sedemdesiati dvaja učeníci vrátili s radostnými správami: „Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje meno!" 18 Odpovedal im: „Áno, videl som satana padať z neba ako blesk! 19 Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám nemôže ublížiť. 20 No neradujte sa príliš z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, radujte sa predovšetkým z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach."

21 V tej chvíli naplnil Duch Svätý Ježiša veľkou radosťou a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí sú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči." 22 Ježiš potom povedal zástupu: „Môj Otec mi všetko zveril do rúk. Nik iný nevie, kým Syn skutočne je, okrem môjho Otca. Ani Otca nepozná nikto, iba Syn, a ten, komu sa to Syn rozhodne zjaviť."

23 Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: „Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči. 24 Mnohí proroci a králi túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli; ako aj počuť, čo vy počujete, ale nepočuli."

25 Jeden zo znalcov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?" 26 Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?"

27 Znalec mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celou svojou mysľou a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!"

28 „Správne," povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť."

29 Keďže znalec podľa toho nežil, hľadal výhovorku, ktorou by ospravedlnil svoje konanie. Opýtal sa preto Ježiša: „Ale kto je môj blížny?"

30 Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema dolu do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho nechali ležať pri ceste. 31 Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, radšej ho obišiel. 32 Potom šiel tadiaľ aj nejaký Levita. Ale keď zbadal toho muža, aj on radšej prešiel na druhú stranu cesty. 33 Napokon šiel po tej ceste aj Samaritán. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. 34 Pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. 35 Na druhý deň dal hostinskému dva denáre a poprosil ho: ‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude stáť viac, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ "

36 „Čo myslíš," spýtal sa Ježiš, „ktorý z tých troch mužov bol skutočným blížnym tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?" 37 Znalec odpovedal: „Ten, čo mu pomohol." „Tak teraz choď a konaj podobne," povedal mu Ježiš.

38 Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta. 39 Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová.

40 Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: „Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!"

41 Ale Ježiš jej povedal: „Marta, Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci. 42 A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme."