Lucas 16

Boháč a Lazár

19 „Bol raz jeden bohatý človek, ktorý sa honosne obliekal, každý deň hodoval a oddával sa pôžitkom. 20 Pri bráne jeho domu líhal žobrák Lazár. Telo mal samý vred. 21 Mal veľký hlad a túžil ho zahnať aspoň zvyškami z boháčovho stola. Neraz pribehli psy a oblizovali mu otvorené rany.

22 Keď Lazár zomrel, anjeli ho preniesli do Abrahámovej blízkosti. Krátko nato zomrel aj boháč. Pochovali ho a jeho duša sa dostala do ríše mŕtvych. 23 Tam v mukách zdvihol oči a v diaľke zazrel Abraháma s Lazárom sedieť spolu pri stole. 24 ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou‘, zavolal. ‚Pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a zvlažil mi jazyk, lebo trpím v tomto plameni.‘ 25 Ale Abrahám mu odpovedal: ‚Synu, rozpomeň sa, že ty si žil na zemi v prepychu a hojnosti, no Lazár v biede a utrpení. Ale teraz sa on má dobre a ty trpíš. 26 Okrem toho nás delí obrovská priepasť, ktorú nik nemôže prekonať, aj keby chcel.‘

27 Nato boháč povedal: ‚Tak ťa prosím, otec Abrahám, pošli ho aspoň k mojim piatim bratom, 28 nech ich varuje, aby sa aj oni nedostali na toto miesto utrpenia.‘

29 Ale Abrahám mu odpovedal: ‚Majú predsa Písmo, môžu žiť podľa neho.‘ 30 Boháč však namietal: ‚Nie, otec Abrahám, na Písmo oni nedajú, ale keby niekto vstal z mŕtvych, tomu by uverili a odvrátili sa od svojich hriechov.‘ 31 Abrahám povedal: ‚Ak nedajú na Mojžišov zákon a prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘ "