1 Raz v sobotu prechádzal Ježiš a jeho učeníci obilným poľom. Učeníci trhali klasy, mrvili ich a zrná jedli. 2 Videli to farizeji a pohoršovali sa: „Čo to robíte? V sobotu sa to predsa nesmie!" 3 Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid, keď on aj jeho družina boli hladní? 4 Ako vošiel do chrámu, vzal a jedol posvätné chleby, ktoré smeli jesť iba kňazi? Nečítali ste, ako z tých chlebov dal aj svojim spoločníkom?" 5 A potom ešte dodal: „Veď Syn človeka má právo rozhodnúť aj o tom, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie!"

6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a vyučoval. Bol tam aj človek s ochrnutou pravou rukou. 7 Učitelia Zákona a farizeji napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť vzniesť proti nemu obvinenie. 8 Ale Ježiš dobre poznal ich myšlienky. Vyzval muža s ochrnutou rukou: „Poď sem a postav sa do prostriedku, aby ťa všetci videli." Muž poslúchol. 9 Nato oslovil Ježiš farizejov a učiteľov Zákona: „Mám pre vás otázku: Je dovolené konať v sobotu dobro alebo nie? Má sa život zachrániť, alebo zničiť?" 10 Každému z nich sa pozrel do očí a potom mužovi povedal: „Vystri ruku!" Poslúchol a ruku mal opäť zdravú. 11 Ježišových odporcov to veľmi nahnevalo a začali sa medzi sebou radiť, čo by mohli s Ježišom urobiť.

12 V tých dňoch vystúpil Ježiš na vrch a celú noc tam strávil s Bohom na modlitbe. 13 Keď sa rozvidnelo, zavolal si k sebe učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to:

14 Šimon, ktorého volali aj Peter; Ondrej, jeho brat; Jakub a Ján; Filip a Bartolomej; 15 Matúš a Tomáš; Jakub, syn Alfejov a Šimon, ktorého volali Horlivec; 16 Júda, syn Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.

17 Keď zostúpili z vrchu na rovinu, očakával ich už veľký zástup Ježišových stúpencov a davy ľudí z Jeruzalema i z celého Judska, ba aj z pobrežných miest Týru a Sidonu. 18 Prišli ho počúvať, ale aj dať sa uzdraviť. Vyliečil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby spôsobené nečistými duchmi. 19 Všetci sa ho túžili aspoň dotknúť, lebo z neho vychádzala uzdravujúca moc.

20 Tu sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a povedal:

„Radujte sa, vy chudobní, lebo vám patrí Božie kráľovstvo.

21 Radujte sa, ktorí trpíte hladom, lebo Boh vás nasýti.

Radujte sa, ktorí teraz plačete, lebo príde čas, keď sa budete smiať.

22 Radujte sa, keď vás budú nenávidieť, vylučovať spomedzi seba, potupovať a hanobiť vaše mená preto, že sa hlásite k Synovi človeka.

23 Tešte sa a jasajte od radosti, kedykoľvek sa to bude diať, lebo vás v nebi čaká veľká odmena: veď tak isto zaobchádzali ich predkovia s prorokmi.

24 Ale beda vám, bohatí, lebo vy už tu na zemi máte svoje potešenie. 25 Beda vám, ktorí sa cítite nasýtení, lebo raz budete trpieť hladom. Beda vám, ktorí sa ľahkomyseľne smejete, lebo raz budete trpko nariekať. 26 A beda vám, ak vás všetci vychvaľujú, veď kedysi sa ich otcovia rovnako správali k falošným prorokom."

27 „Ale vám, ktorí ma počúvate, radím: Milujte svojich nepriateľov. Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. 28 Žehnajte tých, ktorí vás preklínajú, a proste o Božie požehnanie pre tých, ktorí vám krivdia. 29 Ak ťa niekto udrie po líci, nastav mu aj druhé. Ak od teba niekto žiada košeľu, daj mu aj kabát. 30 Každému, kto ťa o niečo prosí, daj, a ak si niekto vzal, čo patrí tebe, nevymáhaj to naspäť. 31 Správajte sa k ľuďom tak, ako chcete, aby sa oni správali k vám.

32 Aké uznanie by ste chceli za to, že budete prejavovať lásku iba tým, ktorí milujú vás? To robia aj bezbožníci. 33 Akú odmenu by ste chceli za to, že budete robiť dobre len tým, ktorí robia dobre vám? To isté predsa robia aj bezbožníci. 34 A akú by ste mali zásluhu, ak by ste požičiavali iba tým, o ktorých viete, že vám to vždy vrátia? Veď aj bezbožní ľudia požičiavajú s tým, že sa im to ľudia vrátia.

35 Vy však konajte inak. Milujte svojich nepriateľov. Robte im dobre! Požičiavajte a nevymáhajte naspäť. Veď je pre vás pripravená bohatá odmena a budete deťmi Boha Najvyššieho. Boh je totiž dobrý aj k ľuďom nevďačným a zlým. 36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec."

37 „Nesúďte a nebudete súdení. Nikoho neodsudzujte a ani vy nebudete odsúdení. Odpúšťajte a aj vám bude odpustené. 38 Dávajte ochotne a aj Boh vás zahrnie svojimi darmi. Váš dar sa vám vráti dobre utlačenou, utrasenou, vrchovatou mierou. Lebo akou mierou dávate vy – malou či veľkou – takou bude namerané aj vám."

39 Ježiš im povedal aj prirovnanie: „Čo sa stane, ak slepý vedie slepého? Vari nespadnú obaja do jamy? 40 Žiak nie je väčší ako jeho učiteľ. Ale ak na sebe pracuje, môže sa mu vyrovnať.

41 Prečo sa staráš o smietku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom oku si si nevšimol? 42 Ako sa opovážiš povedať: ‚Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka‘, a pritom brvno vo vlastnom oku nevidíš? Pokrytec, najprv odstráň brvno z vlastného oka, a až potom budeš môcť dobre vidieť, ako odstrániť triesku z oka svojho brata."

43 „Dobre zaštepený strom nerodí plané ovocie a planý strom nemôže rodiť ušľachtilé ovocie. 44 Každý strom sa pozná podľa ovocia. Veď z bodliakov sa neoberajú figy ani z tŕnia hrozno. 45 Dobrý človek rozdáva z dobrého pokladu svojho srdca dobré veci. Zlý človek má srdce plné zla, šíri iba zlo. Lebo jeho ústa hovoria iba to, čím je preplnené jeho srdce."

46 „Prečo ma stále oslovujete: ‚Pane, Pane‘, ale nerobíte to, čo vám hovorím? 47 Každý, kto prichádza ku mne, počúva, čo hovorím, a podľa toho aj koná, 48 podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď sa prihnala povodeň a vody sa zapreli do domu, nepohol sa, lebo mal pevné základy. 49 Ale ten, kto počúva moje slová, no nežije podľa nich, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom bez základov. Keď sa prihnala povodeň, dom sa zrútil a zostali z neho iba ruiny."