1 Začiatok nádhernej správy o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, bol takýto:

2 V knihe proroka Izaiáša oznámil Boh: „Posielam pred tebou svojho posla, ktorý ti praví cestu." 3 „Na púšti volá hlas: ‚Pripravte cestu Pánovi a odstráňte z nej všetky prekážky.‘ "

4 Týmto poslom bol Ján Krstiteľ. Býval na púšti a nabádal ľudí, aby sa dali pokrstiť, a vyjadrili tak, že sa odvracajú od svojich hriechov a túžia po Božom odpustení. 5 Na púšť za ním prichádzali ľudia z Jeruzalema i z celého Judska. Tam vyznávali svoje hriechy a Ján ich krstil v rieke Jordán. 6 Nosil odev z ťavej srsti a bol prepásaný koženým opaskom: jeho pokrmom boli kobylky a med divých včiel. 7 Ľuďom prinášal toto posolstvo:

„Po mne príde ktosi omnoho väčší ako ja. Nie som hodný ani toho, aby som mu rozviazal remienok na obuvi. 8 Ja vás krstím vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým."

9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta k Jordánu, kde ho Ján pokrstil. 10 Vo chvíli, keď Ježiš vystupoval z vody na breh, videl, ako sa otvorilo nebo a Boží Duch na neho zostúpil ako holubica. 11 Vtom zaznel z neba hlas: „Ty si môj Syn. Milujem ťa a to, čo robíš, ma napĺňa radosťou."

12 Hneď nato ho Svätý Duch viedol na púšť. 13 Strávil tam štyridsať dní vystavený satanovým pokušeniam. Bol medzi divou zverou a anjeli sa o neho starali.

14 Neskôr, keď kráľ Herodes uväznil Jána, prišiel Ježiš do Galiley a zvestoval tam Božie radostné posolstvo: 15 „Nadišiel už čas. Božie kráľovstvo je blízko. Odvráťte sa od svojich hriechov a dôverujte dobrej správe o Bohu!"

16 Keď šiel Ježiš po brehu Galilejského mora, pozoroval Šimona a jeho brata Andreja, ako hádžu do vody siete, lebo sa živili rybárstvom. 17 Ježiš na nich zavolal: „Poďte za mnou a ja vám ukážem, ako zachraňovať ľudí pre večnosť!" 18 Ihneď nechali všetko tak a odišli s ním.

19 Kúsok ďalej videl pri brehu Zebedejových synov Jakuba a Jána, ako v loďke opravujú potrhané siete. 20 Aj ich zavolal a oni nechali svojho otca Zebedeja v loďke s najatými pomocníkmi a pobrali sa za Ježišom.

21 Spoločne prišli do mesta Kafarnaum a hneď v prvú sobotu vošli do synagógy, kde Ježiš začal učiť. 22 Poslucháči žasli nad jeho učením – učil ich totiž ako niekto, kto má autoritu i moc, nie ako ich náboženskí učitelia. 23 Bol tam istý muž posadnutý démonom a začal vykrikovať: 24 „Ježiš z Nazareta, prečo nás nenecháš na pokoji? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: ten Svätý, čo prichádza od Boha!"

25 Ježiš mu prísne povedal: „Mlč s vyjdi z neho!" 26 Vtom démon zreval, divoko tým mužom zalomcoval a vyšiel z neho. 27 Poslucháčov sa zmocnil úžas a začali sa dohadovať, čo sa stalo. „Čo to je? Nejaké nové učenie?" spytovali sa vzrušene. „A akú má len moc – aj zlí duchovia poslúchajú jeho rozkazy!" 28 Správa o ňom sa rýchlo rozšírila po celom území Galiley.

29 Keď potom vyšiel zo synagógy, pobral sa s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Andrejovho domu. 30 Tu našli Šimonovu svokru ležať chorú v posteli s vysokou horúčkou. Povedali Ježišovi, čo ju trápi. 31 Pristúpil k jej lôžku, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka jej ihneď zmizla a ona im začala pripravovať jedlo.

32 Večer, keď zapadlo slnko, bolo nádvorie plné chorých a posadnutých démonmi, ktorých k nemu priviedli, aby ich uzdravil. 33 Pred domom sa zhromaždil a pozoroval ho obrovský zástup ľudí z celého mesta. 34 V ten večer uzdravil veľký počet chorých a mnohých démonov vyhnal z ich obetí. Ale démonom nedovolil hovoriť, lebo vedeli, kým je.

35 Na druhý deň vstal Ježiš hneď ráno, ešte pred svitaním a odišiel na osamelé miesto, kde sa mohol v pokoji modliť. 36 Šimon spolu s ostatnými sa za ním ponáhľali. 37 Keď ho našli, vraveli mu: „Každý sa na teba vypytuje!" 38 On im odpovedal: „Musím ísť aj do okolitých dedín a oznámiť ľuďom moje posolstvo – veď to je dôvod, prečo som prišiel." 39 A potom kázal v synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov.

40 Raz k nemu pristúpil človek postihnutý malomocenstvom, hodil sa pred ním na kolená a úpenlivo ho prosil: „Viem, že ma môžeš uzdraviť, ak budeš chcieť!" 41 Ježišovi ho prišlo ľúto, natiahol ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!" 42 Len čo vyslovil tieto slová, nezostalo po malomocenstve ani stopy. 43 Ale Ježiš mu prísne nariadil: „Nikomu nič nepovedz! 44 Choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako to nariadil Mojžiš uzdraveným z malomocenstva, aby všetci mali dôkaz, že si naozaj zdravý." 45 Ale uzdravený nevydržal mlčať a všetkým radostne oznamoval, čo sa s ním stalo. A tak sa Ježiš nemohol verejne dostať do nijakého mesta. Zdržiaval sa preto na opustených miestach, ale aj tak sa za ním zbiehali zástupy ľudí zo všetkých strán.