1 Farizeji a učitelia Zákona, ktorí prišli za Ježišom, 2 zistili, že niektorí z jeho učeníkov jedia jedlo „nečistými", teda neumytými rukami. 3 Židia, najmä farizeji, úzkostlivo lipli na zvykoch svojich predkov a nedotkli sa jedla, kým si obradným spôsobom neumyli ruky. 4 Aj po návrate z trhu sa najprv obradne očistili, až potom sa pustili do prípravy jedla. Bolo ešte veľa podobných predpisov, ktoré prísne dodržiavali, ako napríklad umývanie čaší, džbánov a medeného riadu. 5 Preto teraz farizeji a učitelia Zákona dorážali do Ježiša: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú zvyky našich predkov a jedávajú znesvätenými rukami?"

6 Ježiš im odpovedal: „Dobre to o vás, pokrytcoch, povedal prorok Izaiáš: ‚Tento ľud hovorí, že ma ctí, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 7 No márne ma uctieva, lebo vyučuje svoje vlastné zákony, a nie Božie.‘ 8 A naozaj, Božie príkazy zanedbávate a nahrádzate ich ľudskými tradíciami. 9 Veď vy vlastne rušíte Boží zákon v mene svojich zvykov. 10 Tak napríklad Mojžiš vám takto tlmočil Božie prikázanie: ‚Cti svojho otca i matku.‘ A povedal tiež: ‚Kto potupí otca alebo matku, musí zomrieť.‘ 11 Vy však tvrdíte: ‚Ktokoľvek môže svojim rodičom povedať: Nemôžem vám pomôcť, lebo to, čo som vám zo svojho zárobku mohol dať, zaniesol som do chrámu.‘ 12 A vy učíte nielen to, ale dokonca bránite tomu človeku, aby pre svojho otca či matku urobil čokoľvek ďalšie; 13 takto vlastné predpisy staviate nad Božie zákony. A to je len jeden príklad z mnohých."

14 Potom si zavolal k sebe zástup ľudí a povedal im: „Počúvajte, čo vám hovorím a pochopte: 15 Vaše vnútro neznečisťuje to, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza." 16 [Ak má niekto uši na počúvanie, nech počúva!]*7,16 Verš 16 neobsahujú najstaršie rukopisy.

17 Keď potom vstúpil do ktoréhosi domu, aby si odpočinul od zástupu, spýtali sa ho učeníci, čo mal tým výrokom na mysli. 18 Ježiš sa začudoval: „Ani vy tomu nerozumiete? Nechápete, že duši človeka nemôže uškodiť to, čo prichádza zvonka? 19 Veď to nevchádza do jeho srdca. Jedlo prechádza vnútornosťami a vychádza z tela do žumpy!" 20 Potom ešte dodal: „Človeka znesväcuje to, čo vychádza z jeho vnútra. 21 Lebo z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k nečistým telesným túžbam, krádežiam, vraždám, 22 cudzoložstvu, chamtivosti, zákernosti, klamstvám, zlobe, podlosti, závisti, urážkam, pýche a bezuzdnosti. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra človeka a vzďaľuje ho od Boha."

24 Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne: správa o jeho príchode sa hneď rozletela po celom kraji. 25 Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku. 26 Tá žena bola pohanka, pochádzala z Fenície. 27 Ježiš jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!" 28 Ale žena sa nedala odbiť. „Pane, šteňatám spadnú zo stola aspoň omrvinky po deťoch." 29 Ježiš jej povedal: „Pre tvoje slová, ktorými si ukázala, ako mi dôveruješ, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." 30 A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy.

31 Z Týru šiel Ježiš do Sidonu a odtiaľ popri Galilejskom mori do oblasti zvanej Desaťmestie. 32 Tam k nemu priviedli človeka, ktorý bol hluchý a rozprával len s ťažkosťami: chceli, aby ho Ježiš uzdravil. 33 Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, dotkol sa prstami jeho uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka. 34 Uprel zrak k nebu, so stonom sa pomodlil a zvolal: „Efata!" – čo znamená „Otvor sa!" 35 V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť. 36 Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila. 37 Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: „Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!"