1 Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, preto začali trhať klasy a jesť zrno. 2 Videli to farizeji a žalovali Ježišovi: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo sa v sobotu nesmie robiť!"

3 Ježiš im odpovedal: „Azda ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid, keď on aj jeho družina boli hladní? 4 Ako vošiel do chrámu a spolu jedli posvätné chleby, ktoré smeli jesť iba kňazi? 5 Alebo ste nečítali v Mojžišovom zákone, že kňazi v chráme pracujú v sobotu? Porušujú sobotný pokoj, a predsa nie sú vinní. 6 Vravím vám, že je tu niekto, kto je viac než chrám. 7 Keby ste rozumeli slovám: ‚Nejde mi o vaše obete a dary, ale o to, aby ste boli milosrdní,‘ tak by ste nikoho neprávom neodsudzovali. 8 Syn človeka rozhoduje aj o tom, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie."

9 Odtiaľ šiel Ježiš do synagógy. 10 Bol tam človek s ochrnutou rukou. Farizeji hľadali nejakú zámienku, aby mohli Ježiša obžalovať, preto sa ho spýtali: „Dovoľuje zákon v sobotu uzdravovať?" 11 Odpovedal im: „Keby niekto z vás mal jedinú ovcu a tá by mu v sobotu spadla do jamy, neurobil by všetko, aby ju z nej vytiahol ešte v ten deň? 12 A o čo cennejší je človek! Preto je správne robiť dobro aj v sobotu." 13 Obrátil sa k postihnutému a povedal mu: „Vystri ruku!" Ten ho poslúchol a ruka bola zdravá ako tá druhá. 14 Farizeji odišli a radili sa, ako by Ježiša zabili.

15 Ježiš však postrehol ich úmysly a odišiel. Mnohí šli za ním a on uzdravil všetkých chorých. 16 Ale prikázal im, aby o ňom verejne nehovorili. 17 Tak sa naplnilo Izaiášovo proroctvo: 18 „Toto je môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, potešenie mojej duše. Dám mu svojho Ducha a národom ukáže, ako môžu získať spravodlivosť. 19 Nebude sa hádať ani nikoho prekrikovať, nebude robiť hurhaj na uliciach, 20 nalomené steblo nedolomí, tlejúci knôt neuhasí, kým nespôsobí, aby spravodlivosť zvíťazila. 21 Jeho meno sa stane nádejou pre všetky národy."

22 Tu k nemu priviedli posadnutého človeka, ktorý bol navyše slepý aj nemý. Ale Ježiš ho uzdravil – vrátil mu zrak aj reč. 23 Ľudia žasli a vraveli: „Nie je on naozaj syn Dávidov?"

24 Ale počuli o tom zázraku farizeji a namietali: „Len Belzebul, kráľ démonov, mu mohol dať moc vyháňať démonov!" 25 Ale Ježiš vedel, čo si myslia, a preto povedal: „Rozdelené kráľovstvo pustne a nijaké mesto či rodina, kde vládnu spory a roztržky, neobstojí. 26 Tak ani satan nemôže bojovať sám proti sebe – ako by potom obstálo jeho kráľovstvo? 27 Hovoríte, že vyháňam zlých duchov mocou Belzebula. Koho mocou ich potom vyháňajú vaši žiaci? Aj oni vyháňajú démonov – a stanú sa aj vašimi sudcami. 28 Ale ak vyháňam zlo v moci Božieho Ducha, tak Božie kráľovstvo už prišlo k vám. 29 Ak chce niekto ukradnúť veci z domu silného muža, musí ho najprv zviazať a len potom si ich môže odniesť. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.

31 Preto vám hovorím, že každý hriech aj rúhanie môžu byť ľuďom odpustené, ale rúhanie proti Svätému Duchu odpustené nebude. 32 Tomu, kto by hovoril niečo proti Synovi človeka, môže byť odpustené. Ale tomu, kto bude hovoriť proti Svätému Duchu, nebude odpustené ani v tomto veku, ani v budúcom."

33 „Aký strom vypestujete, také ovocie bude rodiť. Dobrý bude rodiť dobré ovocie, zlý zlé. Každý strom sa pozná podľa svojho ovocia. 34 Vy, plemeno vreteníc, ako by ste mohli dobre hovoriť, keď ste zlí? Ústa hovoria to, čím je naplnené srdce. 35 Dobrý človek rozdáva z dobrého pokladu svojho srdca dobré veci. Ak je však jeho srdce plné zla, šíri iba zlo. 36 Rátajte s tým, že v deň súdu budete skladať účty z každého neužitočného slova. 37 Vaše terajšie slová o vás rozhodnú: buď vás ospravedlnia, alebo odsúdia."

38 Vtedy prišli za Ježišom niektorí zo židovských učiteľov Zákona a farizeji a žiadali: „Učiteľ, chceme od teba vidieť jasné znamenie, že ťa poslal Boh."

39 Ale Ježiš im odpovedal: „Len zvrátení a bezbožní ľudia si vyžadujú zázračné dôkazy, že ma poslal Boh. Ale nedostanete iné znamenie, iba znamenie proroka Jonáša. 40 Ako bol totiž Jonáš tri dni a tri noci v útrobách veľryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. 41 Obyvatelia Ninive vystúpia na súde proti vám a odsúdia vás, lebo oni na Jonášovo kázanie vykonali pokánie a obrátili sa k Bohu. A ten, kto stojí pred vami, je väčší ako Jonáš. 42 Kráľovná zo Sáby vystúpi na súde ako ďalší svedok proti vám, lebo prišla z ďalekej krajiny, aby poznala Šalamúnovu múdrosť. A tu je predsa niekto omnoho väčší ako Šalamún.

43 Keď je z človeka vyhnaný nečistý duch, blúdi po vyprahnutých a opustených miestach a hľadá, kam by sa utiahol, ale nemôže nájsť. 44 Vtedy si povie: ‚Vrátim sa, odkiaľ som vyšiel.‘ Po návrate zistí, že jeho príbytok je prázdny, uprataný a vyzdobený. 45 Ide teda, vezme so sebou sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. Taký človek je vtedy na tom oveľa horšie, ako bol predtým. To je to, čo sa stane takým skazeným ľuďom, ako ste vy."

46 Kým Ježiš hovoril v dome obklopenom húfom ľudí, prišla jeho matka a bratia. Čakali vonku, lebo sa chceli s ním zhovárať. 47 Keď ho ktosi z davu upozornil, že naňho vonku čakajú, povedal: 48 „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" 49 Ukázal na učeníkov a povedal: „Toto je moja rodina. 50 Každý, kto koná vôľu môjho nebeského Otca, je môj brat, sestra i matka!"