10 Milagres de Jesus na Bíblia: Lista com versículos e explicação
Os milagres de Jesus são muito mais do que demonstrações de poder sobrenatural; eles são sinais que confirmam sua divindade e missão. Ao longo dos Evangelhos, vemos Cristo curando enfermos, dominando a natureza e vencendo a morte.
Neste guia, selecionamos 10 milagres de Jesus na Bíblia, organizados com referências e uma breve explicação sobre o impacto espiritual de cada um deles.
Os principais milagres de Jesus nos Evangelhos
1. Transformação da Água em Vinho
Referência: João 2:1-11
Explicação: Ocorreu nas Bodas de Caná. Sendo o seu primeiro milagre público, Jesus demonstrou autoridade sobre a matéria e a natureza, revelando sua glória aos discípulos e abençoando a instituição da família.
Sandaga kə ko tə̂ ətshe mâ Kana
Əlo bishi mandânə, sandaga kə ko tə̂ ətshe sə̂ je mâ Kana lə ashɔ əgɔ Galile. Əyï Jezu sə̂ mâ je. Əndje ê ndje Jezu nə gâ ndə atrawaya nə̂ ye ndə sandaga kə ko tə̂ ətshe nə. Ə̂në duva nə nglɔ̂ gâ ye kɔ, əyï Jezu nə pâ kə ətshə ə pa: «Duva nə nglɔ̂ tə̂ azü nə gâ ye.» Bale, Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Yashe, ərə yekɔ nə̂ zə tə̂ əmə? Alɔ nə̂ əmə te te pa ə lï ne.» Əyï nə pâ kə alayïkosəra nə ə pa: «E mbrə̈ ərə nɔ̂ ə̂në tshə sə kə pa ndə əpʉ nə kə e kɔ.»
Alabə̈ aləsû mindû amanə bale ə̂në əndje mbrə̂ də əkpʉ kɔ sə̂ je kôto, ə̂në Ajuwufu sə̂ kə to ə̂ngû lə nə ndə kə yutu də əmbrʉ ərə tə̂ əndje tə mandʉ ərə kɔ; ləsû bale lï ndə kə ko litrə mata ngbangbo bale (100). Jezu pâ kə alayïkosəra nə ə pa: «E tö ə̂ngû gâ lə aləsû səye ə su trɔ̂.» Əndje tô ə̂ngû nə gâ lə nə ə sû tshe tshe tshe. Tshə pâ kə əndje ə pa: «E tö ə̂ngû nə, ə̂në a lə ye, ə nä də nə kə âgbɔ̂ əzü rəgo sandaga nə.» Əndje nâ də nə kə ətshə. Alɔ ə̂në âgbɔ̂ əzü rəgo sandaga nə trâ ə̂ngû nə ə̂në ə dô tə̂ ye tə duva kɔ, tshə wûsə̂ ətshe ə̂në duva səkɔ tô tə̂ nə kɔ wû ne. Kandää, alayïkosəra nə ə̂në əndje tô ə̂ngû nə kɔ wûsə̂ nə gâ ye. Bale, tshə ê koshe nə ə̂në tshə tô yashe nə kɔ ə pâ kə ətshə ə pa: «Alɔnɔ̂, azü sə kə sɨ tshelə ə̂rɔ̂ duva angbʉlînə tə̂ azü gâ ye, â alɔ ə̂në ə lï də əndje gâ ye kane, â gâ mandânə, əndje sə kə sɨ tshelə ənə̂ sə̂ ə̂në ə sə grɔ mandânə kɔ. Bale, əbə, bə zâ ə̂rɔ̂ duva nə gâ-e ʉrrr kpə tə̂ ərə səye a!»
Angbʉlî ərə ə̈lü ə̂në Jezu mbrə̂ mâ Kana lə ashɔ əgɔ Galile kɔ kə sə̂. Tshə yîsə̂ ə̂yî ye gashu, â atrawaya nə̂ ye zâ lɔsu əndje kə ətshə.
2. Cura do cego de nascença
Referência: João 9:1-12
Explicação: Jesus usa lodo para curar um homem que nunca havia enxergado. Este milagre prova que Ele é a Luz do Mundo e tem poder para restaurar o que nasceu com defeito.
Jezu mbrə̂ â ə̈bə̈ əyïbula lishi
Alɔ ə̂në Jezu sə̂ kə ro nə, tshə wû ə̈bə̈ koshe ə̂në əndje zû ətshə tə əyïbula kɔ. Atrawaya nə̂ ye yû ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, əde kə mâ nyaka â əndje zû koshe səye tə əyïbula kɔ? Ətshə kə mâ nyaka nə wala alabä nə a?» Jezu kîrə əpʉ ə pa: «Ə də̂ mbrə nyaka ə̂në ətshə wala alabä mbrə̂ də̂ ne. Ə sə ndə kə yisə̂ aərə ə̂në Ndjapä sə kə mbrə nə kɔ gashu kə azü lə ye. Ə̂në alɔ sə pə kə tɔ nə kɔ, ə lï ndə kə pa a ma kosəra nə̂ ətshə ə̂në tshə wlâ əmə kɔ. Ətshe ndô trö ndə kə bu nə gâ ye, ə̂në əzü bale lï lï ndə kə ma ə̈bə̈ kosəra bale ne kɔ. Ə̂në mə daka pə pâ ashɔ kɔ, mə sə tə ə̂yîəwo tshepashɔ nə.»
Mandânə ə̂në tshə pâ əpʉ səkɔ gâ ye kɔ, tshə kû ngrusu gâ tə̂ ashɔ, ə dja kpata də ngrusu ye nə ə mbrə̂ gâ tə̂ ala əyïbula nə ə pa kə ətshə ə pa: «Nä ə yütu ala zə mâ la ə̂ngû Silɔwe.» Âdâ Silɔwe nə kə də̂ «Əyïawla.» Tshə nâ mâ je ə yûtu ala ye nə. Alɔ ə̂në tshə sə̂ kə do tə̂ ye kɔ, tshə lîshi ngbʉ̂ʉ̂.
Azü tshe ngotə̂ ye gâ ndə azü ə̂në əndje wû ətshə ətshinə də kə e ətshe ndə aərə kɔ pâ əpʉ ə pa: «Ə də̂ ətshə koye də̂ kə sə̂ gâ tʉ ə sə̂ kə e ətshe ndə aərə kɔ ne a?» Alabə̈ nə pâ: «Ayî, ətshə kə sə̂.» Alabə̈ əndje pâ: «Ə’ə ne, əzü nə ko ətshə ə ko.» Bale, ətshə də ə̂tə̂ ye pâ: «Əmə əmə kə sə̂.» Rəkɔ, əndje pâ kə ətshə ə pa: «Ə mbrə atâ â ala zə nə sɔ̂ kɔ?» Tshə kîrə əpʉ ə pa: «Koshe ə̂në əndje ê ətshə Jezu kɔ kə sə̂ â mbrə̂ kpata â mbrə̂ gâ tə̂ ala əmə, ə pâ kə əmə ə pa: "Nä ə yütu ala zə mâ la ə̂ngû Silɔwe." Mə nâ mâ je ə yûtu ala əmə nə rə, â vɔ̂tə̂ kə lishi kɔ.» Əndje pâ kə ətshə ə pa: «Tshə sə kotâ, koshe nə?» Tshə kîrə əpʉ ə pa: «Mə wusə̂ nə wu ne.»
3. Multiplicação dos pães e peixes
Referência: Mateus 14:13-21
Explicação: Com apenas cinco pães e dois peixes, Jesus alimentou mais de 5 mil homens. Este sinal revela Cristo como o Pão da Vida, aquele que supre todas as nossas necessidades.
Jezu kô rəgo kə əgerə ə̂kpû azü
Ə̂në Jezu djî ndə əpʉ səkɔ, tshə âfɔ kôto ə ô gâ lə ə̈bə̈ əgerə âgbâ ə rô ngrʉ̂ mâ lə ngbûndû. Bale, ə̂kpû azü nə wûsə̂ nə; əndje âfɔ lə aəgɔ bale bale â zâ äwä ye də ə̈nü əndje. Alɔ ə̂në tshə jêrə lə əgerə âgbâ nə, tshə wû ə̈bə̈ əgerə ə̂kpû azü. Əyo əndje mâ ətshə â tshə grɔ̂ arəka tə̂ alayïrəka nə.
Ə̂në alɔ vɔ̂tə̂ kə dɨ nə gâ ye kɔ, atrawaya nə nâ trö də ətshə ə pâ: «A sə gâ lə ngbûndû a səye, alɔ dɨ̂ gâ ye. Grɔ̈ ə̂kpû azü nə ndə kə pa əndje gu na ye gâ lə aaya aəgɔ ndə kə pa əndje yɔ rəgo ə zɨ.» Bale, Jezu kîrə əpʉ kə əndje ə pa: «Əndje tshɔ tshɔ ndə kə gu na ye ne. E kö rəgo də ə̂tə̂ e kə əndje.» Bale, əndje pâ kə ətshə ə pa: «Ä sə kʉ də mapa mindû də agiangû bishi koye.» Jezu pâ kə əndje ə pa: «E nä də nə kə əmə.»
Tshə zâ ama kə ə̂kpû azü nə ndə kə pa əndje sə gâ tʉ gâ pâ güsü. Tshə kô amapa nə mindû nə də agiangû nə bishi nə, ə lîshi gâ lafɔ ə ê ə̂rɔ̂ əpʉ gâ pâ nə. Mandânə, tshə ngɔ̂ tshelə amapa nə ə kô kə atrawaya nə ndə kə pa əndje kru tshelə nə tə̂ ə̂kpû azü nə. Azü nə nɔ̂ zɨ̂ rəgo nə â tshelə əndje sû. Atrawaya nə rɔ̂ ə̂dû rəgo nə ə sû kakli morofo amanə bishi. Azü nə ə̂në əndje zɨ̂ rəgo nə kɔ, akoshe sə̂ mata sake mindû (5 000), əndje dɨ̂ ayashe də aneshe dɨ̂ ne.
4. Jesus acalma a tempestade
Referência: Marcos 4:35-41
Explicação: Com uma ordem, o vento e o mar se aquietam. O milagre ensina sobre a paz que excede o entendimento e a autoridade do Messias sobre a criação.
Jezu pâ əpʉ â âgbɔ̂ əyi kâtə̂ nə
Kʉ pə tə̂ alɔ nə səkɔ, də lɔkədɨ nə, Jezu pâ kə atrawaya nə̂ ye ə pa: «A gbö ə̂ngû nə djoko ətshî je.»
Mandânə ə̂në əndje kâtə̂ ə̂kpû azü nə tʉ gâ ye kɔ, atrawaya nə rô də Jezu də əgerə âgbâ ə̂në tshə sə̂ pə lə nə kɔ. Alabə̈ əgbro aâgbâ nə sə̂ ndje gâ ngotə̂ ye. Ə̈bə̈ âgbɔ̂ əyi vɔ̂tə̂ kə yi nə â kplaka ə̂ngû nə sə̂ kə tu nə gâ lə əgerə âgbâ nə â ə̂ngû nə ndô trö ndə kə su tshelə əgerə âgbâ nə. Bale, Jezu lô na ye gâ ye mâ tə̂ budu əgerə âgbâ nə ə zâ kumu ye gâ pâ kɔli. Əndje jô ətshə lə əlo nə ə pâ kə ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, kuzu ə̂në a tshû gâ ye â səye kɔ, bə wu ənə̂ zə tə amba ərə lə ala zə a?»
Tshə jô lə əlo nə ə ngâ kə əyi nə ə pâ kə ə̂ngû nə ə pa: «Sə̈ ngboo! Ətshe zɨ̈tɨ!» Əyi nə kâtə̂ nə â ətshe nə zɨ̂tɨ ə yî tâ tâ tâ. Mandânə, Jezu pâ kə atrawaya nə ye nə ə pa: «Awa mbrə e tshe rə mbrə yekɔ? E sə sə də lɔsu ne a?» Âgbɔ̂ awa zâ əndje â əndje pâ lə takpa tə̂ əndje ə pa: «Koshe səye sə tə əde â əyi də ə̂ngû ndje djî əpʉ ama ye kɔ?»
5. Cura da mulher com fluxo de sangue
Referência: Marcos 5:25-34
Explicação: Uma cura que aconteceu pelo toque da fé. Jesus mostra que está atento ao sofrimento individual e que a fé é o canal para receber o milagre.
Kandää, ə̈bə̈ yashe sə̂ je ə̂në rəka ə̈ndjï sə̂ tə̂ ye ə mâ ə̂ngû morofo amanə bishi gâ ye. Tshə wû əyo tə bandanə lə kəna ə̂kpû aawombrə ayɔ rəka â ndɨ̂ aərə nə̂ ye nɔ̂ kə əndje, â rəka nə̂ ye nə kâtə̂ nə kâ bale ne. Bale, tshə wû əyo kwatə̂ye rô pâ nə. Tshə djî ndə Jezu nə. Tshə nâ ə lî gâ lə ə̂kpû azü nə, trö mandâ Jezu nə ə gôro ama ləba nə̂ ye. Mbrə ə̂në tshə pâ mâ lə ye ə pa: «Kədə mə goro kʉtə̂ ama ləba nə̂ ye, rəka nə̂ əmə sə kə nglɔ nə.» Trale, rəka ə̈ndjï nə kâtə̂ nə, tshə wûsə̂ nə ə pa tshelə akwa əne sə̂ yera ambanə. Kʉ pə kôto səkɔ, Jezu wûsə̂ nə ə pa ə̈bə̈ awlra wûtu tə̂ əne gashu. Tshə dô tə̂ ye gâ tə̂ ə̂kpû azü nə ə yû ətshe ə pa: «Əde kə gôro ləba nə̂ əmə kɔ?» Atrawaya nə̂ ye nə pâ kə ətshə ə pa: «Bə wu ə̂kpû azü nə kə sə̂ â sə kə za tə̂ əndje trɔ əbə kɔ, bə kwatə̂zə ə pa: "Əde kə gôro əmə kɔ?"» Bale, Jezu lîshi dji ətshə ndə kə wu əzü nə ə̂në tshə mbrə̂ ərə səkɔ. Yashe nə gûgu də awa mbrə ə̂në tshə wûsə̂ ərə nə ə̂në ə wûtu gâ tə̂ ye kɔ gâ ye. Bale, tshə nâ ə tê gâ tshekudu Jezu nə ə pâ djatra əpʉ nɔ̂ kə ətshə. Bale, Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Əgblə yashe nə̂ əmə, lɔsu zə tshɔ̂ əbə gâ ye. Gü na ye lə blatshe, rəka nə̂ zə nə nglɔ̂ gâ ye.»
6. Libertação do endemoninhado Gadareno
Referência: Marcos 5:1-20
Explicação: Jesus liberta um homem dominado por uma legião de espíritos. É a prova clara de sua autoridade absoluta sobre o reino das trevas.
Jezu grɔ̂ afrɔ yîrə̂ tə̂ ə̈bə̈ koshe
Jezu də atrawaya nə̂ ye wûtu djoko ətshî ə̂ngû əgɔ Galile, lə ashɔ əgɔ Jeraza. Pa nə ə̂në Jezu jêrə lə əgerə âgbâ nə gâ ye kɔ, ə̈bə̈ koshe tô mâ pâ aə̂dû ə nâ ndə kə te ətshə. Koshe səkɔ sə̂ də ə̈bə̈ afrɔ yîrə̂ lə ye. Tshə shô kʉ gâ pâ aə̂dû nə. Ə̈bə̈ əzü ndə kə i ətshə də ə̂wû wala də ə̂wû kowɔ gûta gû bale ne. Äwä ngbatshe, əndje kô kowɔ gâ lə aə̈nü ye ə î akəna ye də ə̂wû kowɔ. Bale, tshə sɔ̂ tshelə ə̂wû kowɔ nə ə ngɔ̂ tshelə kowɔ nə nɔ̂. Ə̈bə̈ əzü ndə kə sə də awlra ndə kə pa tshə tegbɔ ətshə ka tshə sə ngboo kɔ gûta gû bale ne. Də alɔ də tsheləbu, tshə sə̂ kʉ gâ pâ aə̂dû, gâ pâ akaga â sə̂ kə ta râwâ â sə̂ kə tshɔ tshekotə̂ ye də badja də aəku.
Ə̂në tshə wû Jezu ngrʉ̂ kɔ, tshə kpê ärɔ̈ ə nâ ə gbə̂te gâ tshekudu ye ə tâ râwâ tə âgbɔ̂ ə pa: «Jezu, Ɨrɨ Ndjapä ə̂në tshə sə mâ ngâ lafɔ kɔ, ərə yekɔ nə̂ zə tə̂ əmə? Mə kɨ kə əbə də əɨrɨ Ndjapä, gï gï əyo tə̂ əmə ne!» Koshe nə pâ rə mbrə ə̂në Jezu pâ kə afrɔ yîrə̂ nə ə pa: «Afrɔ yîrə̂, wütu lə koshe səye!» Jezu yû ətshə ə pa: «Əɨrɨ zə kə də̂ əde?» Tshə kîrə əpʉ ə pa: «Əɨrɨ əmə kə də̂ "Ə̂kpû" mbrə ə̂në ä ngba ə ngba.» Tshə kɨ̂ ə̂sə̂ əyo tə̂ ye kə Jezu nə ndə kə pa tshə grɔ aafrɔ ayirə̂ nə grɔ ngrʉ̂ lə əgɔ nə ne.
Kandää, ə̈bə̈ ə̂kpû akɔsɔ sə̂ mâ je trö pâ kaga nə ə sə̂ kə zɨ ərə. Aafrɔ ayirə̂ nə kɨ̂ ə̂sə̂ əyo tə̂ əndje kə Jezu nə ə pa: «Wlä ä gâ lə ə̂kpû akɔsɔ səye, ä li gâ lə əndje!» Tshə yîndə nə kə əndje. Aafrɔ ayirə̂ nə wûtu lə koshe nə ə lî gâ lə akɔsɔ nə â ə̂kpû akɔsɔ nə nɔ̂ âfɔ də ärɔ̈ tə̂ matshi kaga nə ə yɔ̂ gâ lə ə̂ngû nə ə tshû nɔ̂. Əndje sə̂ mata sake bishi (2 000).
Aawobata akɔsɔ nə kpê ə gû ə pâ ndə əpʉ nə kə azü lə gala nə də aaya aəgɔ. Azü âfɔ ə nâ ndə kə wu ərə nə ə̂në ə wûtu kɔ. Əndje nâ gâ ngotə̂ Jezu nə ə wû koshe nə ə̂në ə̂kpû aafrɔ ayirə̂ nə sə̂ lə ye â wûtu kɔ. Tshə sə̂ gâ tʉ ə yî ləba gâ tə̂ ye ə sə̂ də ə̂rɔ̂ akwa ye. Awa zâ əndje. Azü nə ə̂në əndje wû ərə nə də ala əndje kɔ, əndje pâ ndə əpʉ ərə nə ə̂në ə wûtu gâ tə̂ koshe nə kɔ də ərə ə̂në ə wûtu gâ tə̂ akɔsɔ nə kɔ kə əndje. Bale, əndje vɔ̂tə̂ kə kɨ ə̂sə̂ əyo tə̂ əndje kə Jezu nə ndə kə pa tshə ro lə ashɔ əgɔ nə̂ alane nə.
Ə̂në Jezu ô gâ lə əgerə âgbâ ndə kə ro nə kɔ, koshe nə ə̂në aafrɔ ayirə̂ nə wûtu lə ye gâ ye kɔ yû ətshə ə pa: «Mə kɨ kə əbə, kätə̂ əmə, mə sə pə gâ ngotə̂ zə.» Bale, Jezu wə̂ra tə̂ ye ə pâ kə ətshə ə pa: «Gü na ye gâ lə manda nə̂ zə, gâ ndə alayɔ zə ə yïsə̂ əpʉ aərə nɔ̂ ə̂në Âgbɔ̂ Əyïngerə mâ kə əbə tə̂ äwä ə̂rɔ̂tə̂ ye kɔ kə azü.» Koshe nə gû na ye ə vɔ̂tə̂ kə mʉ əpʉ ərə nə ə̂në Jezu mâ kə ətshə kɔ lə Əgɔ-agala morofo. Kumu azü nə nɔ̂ kpê pâ əndu əndje.
7. Ressurreição da filha de Jairo
Referência: Marcos 5:21-43
Explicação: Jesus demonstra que a morte para Ele é como o sono. Ele restaura a vida de uma criança, trazendo esperança para uma família desesperada.
Jezu grɔ̂ rəka tə̂ ə̈bə̈ yashe
Jezu gbô ə̂ngû nə də əgerə âgbâ ə yî kumu ye djoko ətshî. Tshə sə̂ gâ tə̂ ama ə̂ngû nə â ə̈bə̈ əgerə ə̂kpû azü sə̂ gâ ngotə̂ ye. Bale, ə̈bə̈ makɔndji anda aangbɔ ə̂në əɨrɨ ye kə də̂ Jaruwusə kɔ tô ə nâ. Alɔ ə̂në tshə wû Jezu nə kɔ, tshə tê gâ tshekudu ye ə kɨ̂ ə̂sə̂ əyo tə̂ ye kə ətshə ʉrrr ə pa: «Əgblə yashe nə̂ əmə ndo trö ndə kə tshu nə, nä ə zä kəna zə gâ pâ ye ndə kə pa tshə she lə kuzu ə sə tə sorô.» Əndje də Jezu nâ na ye. Ə̈bə̈ əgerə ə̂kpû azü zâ äwä Jezu nə â sə̂ kə za tə̂ əndje trɔ ətshə.
Kandää, ə̈bə̈ yashe sə̂ je ə̂në rəka ə̈ndjï sə̂ tə̂ ye ə mâ ə̂ngû morofo amanə bishi gâ ye. Tshə wû əyo tə bandanə lə kəna ə̂kpû aawombrə ayɔ rəka â ndɨ̂ aərə nə̂ ye nɔ̂ kə əndje, â rəka nə̂ ye nə kâtə̂ nə kâ bale ne. Bale, tshə wû əyo kwatə̂ye rô pâ nə. Tshə djî ndə Jezu nə. Tshə nâ ə lî gâ lə ə̂kpû azü nə, trö mandâ Jezu nə ə gôro ama ləba nə̂ ye. Mbrə ə̂në tshə pâ mâ lə ye ə pa: «Kədə mə goro kʉtə̂ ama ləba nə̂ ye, rəka nə̂ əmə sə kə nglɔ nə.» Trale, rəka ə̈ndjï nə kâtə̂ nə, tshə wûsə̂ nə ə pa tshelə akwa əne sə̂ yera ambanə. Kʉ pə kôto səkɔ, Jezu wûsə̂ nə ə pa ə̈bə̈ awlra wûtu tə̂ əne gashu. Tshə dô tə̂ ye gâ tə̂ ə̂kpû azü nə ə yû ətshe ə pa: «Əde kə gôro ləba nə̂ əmə kɔ?» Atrawaya nə̂ ye nə pâ kə ətshə ə pa: «Bə wu ə̂kpû azü nə kə sə̂ â sə kə za tə̂ əndje trɔ əbə kɔ, bə kwatə̂zə ə pa: "Əde kə gôro əmə kɔ?"» Bale, Jezu lîshi dji ətshə ndə kə wu əzü nə ə̂në tshə mbrə̂ ərə səkɔ. Yashe nə gûgu də awa mbrə ə̂në tshə wûsə̂ ərə nə ə̂në ə wûtu gâ tə̂ ye kɔ gâ ye. Bale, tshə nâ ə tê gâ tshekudu Jezu nə ə pâ djatra əpʉ nɔ̂ kə ətshə. Bale, Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Əgblə yashe nə̂ əmə, lɔsu zə tshɔ̂ əbə gâ ye. Gü na ye lə blatshe, rəka nə̂ zə nə nglɔ̂ gâ ye.»
Jezu shê əgblə yashe nə̂ Jaruwusə
Alɔ ə̂në Jezu sə̂ pə kə pa əpʉ nə kɔ, alabə̈ azü tô mâ lə anda nə̂ makɔndji anda aangbɔ nə ə nâ ə pâ: «Əgblə yashe nə̂ zə nə tshû gâ ye, bə sə kə ka kumu awoyisə̂ ərə nə mbrə yekɔ?» Bale, Jezu zâ lɔsu ye zâ gâ pâ əpʉ nə ə̂në əndje pâ kɔ ne, tshə pâ kə makɔndji anda aangbɔ nə ə pa: «Kätə̂ awa ə zä kʉtə̂ lɔsu zə kə Ndjapä.» Tshə zâ äwä zâ kə ə̈bə̈ əzü ndə kə pa tshə za äwä ye ne, kʉtə̂ Piarə də Zake gâ ndə Zââ aye Zake nə. Alɔ ə̂në əndje yî kumu əndje mâ lə anda nə̂ makɔndji anda aangbɔ nə gâ ye kɔ, Jezu wû ə̂kpû azü nə ə̂në əndje sə̂ kə pa əpʉ tə bandanə â sə̂ kə kɨ nə â sə̂ kə ta râwâ tə âgbɔ̂ kɔ. Tshə lî gâ lə anda nə ə pâ kə azü nə ə pa: «Mbrə yekɔ də̂ e sə kə pa əpʉ â sə kə kɨ nə kɔ? Əgblə nə tshû tshû ne, bale, tshə lô na ye ə lô.»
Bale, əndje mɔ̂ ətshə də amɔ. Tshə pâ azü nə nɔ̂ wutu gashu. Tshə kô abä əgblə nə də əyï nə gâ ndə atrawaya nə vəta nə ə̂në əndje zâ äwä ye kɔ gâ ngotə̂ ye ə lî gâ lə anda nə tə̂ ətshe ə̂në əgblə nə sə̂ tə̂ nə kɔ. Tshə têgbɔ kəna əgblə nə ə pâ kə ətshə ə pa: «Talita kumi!» âdâ nə kə də̂: «Əgblə yashe, mə pa kə əbə, äfɔ!»
Kʉ pə kôto, əgblə yashe nə âfɔ â vɔ̂tə̂ kə na ana, mbrə ə̂në tshə sə̂ də ə̂ngû morofo amanə bishi. Kumu azü nə kpê pâ əndu əndje tə bandanə. Jezu ngâ kə əndje tə bandanə ndə kə pa əndje pa ndə əpʉ nə pa kə ə̈bə̈ əzü bale ne. Mandânə, tshə pâ kə əndje ə pa: «E kö rəgo kə ətshə tshə zɨ.»
8. Jesus anda sobre as águas
Referência: Mateus 14:22-33
Explicação: Ao caminhar sobre o Mar da Galileia, Jesus mostra que não está sujeito às leis da física. O episódio também serve para tratar a fé e a dúvida no coração de Pedro.
Jezu na ana pâ ala ə̂ngû
Trale mandânə, Jezu zâ ama kə atrawaya nə̂ ye nə ndə kə pa əndje o gâ lə əgerə âgbâ ə gbo ə̂ngû nə djoko ətshî je angbʉlînə ndə kə pa tshə grɔ ə̂kpû azü nə gâ ye kane. Alɔ ə̂në tshə grɔ̂ əndje gâ ye kɔ, tshə ô gâ pâ kaga kʉtə̂ ye ndə kə yu Ndjapä. Bale, ə̂në alɔ dɨ̂ gâ ye kɔ, tshə sə̂ kʉtə̂ ye kôto. Əgerə âgbâ nə wûtu mâ ə̂grû ə̂ngû nə gâ ye â kplaka ə̂ngû nə vɔ̂tə̂ kə meme əgerə âgbâ nə də âgbɔ̂. Mbrə ə̂në əyi nə yî gbɔ əndje. Alɔ ə̂në ətshe ndô trö ndə kə kra nə gâ ye kɔ, Jezu sə̂ kə na ana pâ ala ə̂ngû nə gu nə gâ tə̂ əndje. Alɔ ə̂në atrawaya nə wû ətshə ə̂në tshə sə̂ kə na pâ ala ə̂ngû nə kɔ, kumu əndje kpê pâ əndu əndje â əndje pâ: «Ngandrə kə sə̂!» Awa zâ əndje â əndje vɔ̂tə̂ kə ta râwâ. Trale, Jezu pâ kə əndje ə pa: «Lɔsu e zɨ̈tɨ, əmə kə sə̂! Awa mä e mä ne!»
Piarə pâ kə ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə əbə kə sə̂, zä ama ndə kə pa mə na pâ ala ə̂ngû nə gu nə gâ tə̂ zə.» Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Nä gâ əmə!» Piarə nə wûtu lə əgerə âgbâ nə ə vɔ̂tə̂ kə na pâ ala ə̂ngû nə gu nə gâ tə̂ Jezu nə. Bale, ə̂në Piarə nə wû əyi ə̂në ə sə̂ kə yi də âgbɔ̂ kɔ, awa mâ ətshə â tshə vɔ̂tə̂ kə li ə̂ngû nə. Tshə tâ râwâ ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, shë əmə lə kuzu!» Trale, Jezu yî kəna ye ə têgbɔ ətshə ə pâ kə ətshə ə pa: «Əbə, əyï aya lɔsu, bə sə də əpʉ ashera tə̂ lɔsu zə mbrə yekɔ?» Alɔ ə̂në əndje bishi nɔ̂ ô gâ lə əgerə âgbâ nə gâ ye kɔ, əyi nə kâtə̂ nə. Bale, atrawaya nə ə̂në əndje sə̂ gâ lə əgerə âgbâ nə kɔ tê gâ tshekudu Jezu nə ə pâ: «Bə sə ngâ tə Ɨrɨ Ndjapä!»
9. Cura do paralítico
Referência: Marcos 2:1-12
Explicação: Jesus cura o corpo, mas primeiro perdoa os pecados. Este milagre estabelece que sua missão principal é a reconciliação espiritual do homem com Deus.
Jezu grɔ̂ rəka tə̂ ə̈bə̈ wurtʉ
Lə alabə̈ aəlo mandânə, Jezu dô tə̂ ye ə gû mâ Kaprənayɔmə. Ə̂në azü wûsə̂ nə ə pa tshə sə̂ lə anda kɔ, ə̈bə̈ əgerə ə̂kpû azü ə̂në tshelə anda nə lî lî də əndje ne sɔ lə manda nə kɔ, ngbô tə̂ əndje gâ tə̂ nə. Jezu yîsə̂ Əpʉ Ndjapä kə əndje. Alabə̈ azü vəna zâ ə̈bə̈ wurtʉ ə nâ də ətshə kə Jezu nə. Ə̂në əndje lî lî ndə kə na də ətshə gâ ətshi Jezu nə mbrə ə̂kpû azü nə ne kɔ, əndje sɔ̂ kumu anda nə tə̂ ətshe ə̂në Jezu nə sə̂ tə̂ nə kɔ ə jêrə də klekpa ə̂në wurtʉ nə sə̂ gâ pâ nə kɔ. Ə̂në Jezu nə wû lɔsu əndje kɔ, tshə pâ kə wurtʉ nə ə pa: «Əgblə nə̂ əmə, tshelə anyaka nə̂ zə gbâ gâ ye.»
Alabə̈ aawoyisə̂ âgbɔ̂ əpʉ nə̂ Mayïzə sə̂ gâ tʉ mâ je â sə̂ kə pa nə mâ tə̂ lɔsu əndje ə pa: «Mbrə yekɔ də̂ koshe səye ə pa əpʉ rə kɔ? Tshə sə kə gu Ndjapä! Əde kə lï ndə kə gba tshelə anyaka a? Kʉtə̂ Ndjapä tshî!» Kʉ pə kôto, Jezu wûsə̂ əpʉ ə̂në ə sə̂ tə̂ lɔsu əndje kɔ ə pâ kə əndje ə pa: «Mbrə yekɔ də̂ e sə də âkâ əpʉ rə tə̂ lɔsu e kɔ? Ndə kə pa kə wurtʉ nə ə pa: "Tshelə anyaka nə̂ zə gbâ gâ ye", wala: "Äfɔ ə zä klekpa nə̂ zə ə nä ana", ənə̂ta kə gbɔ gbɔ ne? Bale, mə yində kə yisə̂ nə kə e ə pa Əgblə nə̂ Əzü sə də awlra pâ ashɔ səye ndə kə gba tshelə anyaka.» Bale, Jezu pâ kə wurtʉ nə ə pa: «Mə za ama kə əbə, äfɔ ə zä klekpa nə̂ zə ə gü na ye gâ ndə zə!»
Trale, koshe nə âfɔ ə zâ klekpa nə̂ ye nə ə wûtu lə ala azü nə nɔ̂ â kumu əndje nɔ̂ kpê pâ əndu əndje â əndje mbê Ndjapä ə pâ: «A wû marä tə̂ aərə rəke wû alɔ bale ne!»
10. Ressurreição de Lázaro
Referência: João 11:1-44
Explicação: O milagre mais impactante antes da crucificação. Ao ressuscitar alguém morto há quatro dias, Jesus declara: "Eu sou a ressurreição e a vida".
Kuzu Lazarə
Ə̈bə̈ əyïrəka sə̂ je, əɨrɨ ye kə də̂ Lazarə, əzü əgɔ Betani, əgɔ nə̂ a-Marə̂ də aye nə də Martə. Marə̂ sə̂ tə yashe sə̂ ə̂në tshə sɨ̂ yombo gâ pâ aə̈nü Âgbɔ̂ Əyïngerə â trû də sukumu ye kɔ. Kobɔ nə də Lazarə kə sə̂ də rəka nə kɔ. Akobɔ nə wlâ ətshe kə Jezu ə pâ kə ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, əzü ə̂në bə yində ye kɔ sə də rəka.» Alɔ ə̂në Jezu djî əpʉ səkɔ, tshə pâ: «Rəka nə̂ Lazarə səkɔ sə sə tə rəka kə wo ətshə ne, bale ə sə mbrə kə mbe Ndjapä, kanika azü mbe Ɨrɨ Ndjapä nə mbrə nə.»
Kandää, Jezu yîndə Martə nə də aye nə də Marə̂ gâ ndə Lazarə nə. Alɔ ə̂në Jezu djî ə pa Lazarə sə̂ də rəka kɔ, tshə mâ kwatə̂ye əlo bishi tə̂ ətshe ə̂në tshə sə̂ tə nə kɔ. Mandânə, tshə pâ kə atrawaya nə̂ ye ə pa: «A dö tə̂ əzə̂ ə gü mâ Jude.» Atrawaya nə pâ kə ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, katshä katshä səye də̂ Ajuwufu prâ äwä ndə kə gbo əbə də badja ə wo əbə kɔ, bə do tə̂ zə ə gu ma je!» Jezu kîrə əpʉ ə pa: «Ə̈nü alɔ sə sə morofo amanə bishi lə əlo bale ne a? Kədə ə̈bə̈ əzü kə sə kə na ana də alɔ, tshə sə sə kə za ə̈nü ye da ə̈bə̈ ərə ne, mbrə ə̂në tshə sə kə lishi ngbʉ̂ʉ̂. Bale, kədə ə̈bə̈ əzü kə na ana də tsheləbu, tshə sə kə za ə̈nü ye da ə̈bə̈ ərə, mbrə ə̂në ə̂yîəwo sə sə ndə ye ne.» Mandâ aəpʉ səkɔ, tshə pâ kə əndje ə pa: «Lazarə, gbɔbəngâ əzə̂ lô gâ ye, bale, mə sə kə na ndə kə jo ətshə lə əlo nə.» Atrawaya nə pâ kə ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə tshə lô, rəka nə ə nglɔ je.» Jezu nə pâ ndə əpʉ kuzu Lazarə nə, bale atrawaya nə wû ənə̂ əndje ə pa tshə pâ ndə əpʉ amba əlo ə̂në azü ə lo kɔ. Bale, Jezu pâ kə əndje orâ ə pa: «Lazarə tshû gâ ye. Bale, mbrə e, mə sə də ə̂rû ə̂në mə sə̂ sə̂ mâ je ne kɔ, kanika e za lɔsu e kə əmə. Bale, ə̂në a lə ye, a nä na ye gâ ngotə̂ ye.» Bale, Toma, ə̂në əndje ê ətshə Mêya kɔ, pâ kə ə̂dû atrawaya nə ə pa: «A nä na ye, əzə̂ ndje, ndə kə pa a də aəndje tshu.»
Jezu sə tə̂ äwä kə she akuzu də äwä sorô
Alɔ kə yi kumu Jezu nə, tshə djî ə pa əndje shî Lazarə nə ə mâ əlo vəna gâ ye. Kandää, tshelagɔ Betani sə̂ trö də Jeruzalamə ə lï də kə dɨ tshelə ə̈nü mata sake vəta. Ə̂kpû Ajuwufu nâ gâ ngotə̂ a-Martə nə də Marə̂ nə ndə kə tru ngɔla əndje mandâ kuzu kobɔ əndje nə.
Alɔ ə̂në Martə nə djî ə pa Jezu yî kumu ye gâ ye kɔ, tshə nâ pra tshitshi ye, â Marə̂ nə sə̂ pə gâ tʉ mâ lə manda. Martə nə pâ kə Jezu ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə bə sə̂ kəmə kotəye, kobɔ əmə sə̂ sə̂ kə tshu kəmə ne. Bale, ə̂në a ləye ndje, mə wusə̂ nə ə pa ərə nɔ̂ ə̂në bə yu tshuku nə kə Ndjapä, Ndjapä sə kə za kə əbə.» Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Kobɔ zə sə kə she nə.» Martə nə kîrə əpʉ kə ətshə ə pa: «Mə wusə̂ nə ə pa tshə she tə̂ alɔ kə she akuzu je, tə ə̂dû əlo.» Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Əmə, mə də̂ əpʉ kə she akuzu də əpʉ sorô. Əzü ə̂në tshə za lɔsu ye kə əmə, tshə sə kə sə tə sorô, kədə tshə â tshû kəmə. Â əzü nɔ̂ ə̂në tshə sə tə sorô â za lɔsu ye kə əmə, tshə sə sə kə tshu alɔ bale ne. Bə zä lɔsu zə gâ pâ əpʉ səkɔ a?» Tshə kîrə əpʉ kə Jezu ə pa: «Ayî, Âgbɔ̂ Əyïngerə, əmə, mə wusə̂ nə mâ tə̂ lɔsu əmə ə pa əbə əbə də̂ Kristə nə, Ɨrɨ Ndjapä nə, ətshə ə̂në tshə lï kəmə kə na gâ pâ ashɔ kɔ.»
Jezu kɨ̂ mbrə kuzu Lazarə
Mandânə ə̂në Martə nə pâ əpʉ səkɔ, tshə nâ ə ê aye nə də Marə̂ nə, ə pâ kə ətshə lə wâyâ ə pa: «Awoyisə̂ ərə yî kumu ye kotəye gâ ye, tshə e əbə.»
Pa nə ə̂në Marə̂ nə djî əpʉ səkɔ, tshə âfɔ katshä ə nâ gâ tə̂ ye, mbrə ə̂në Jezu nə tê tê pa ə li gâ lagɔ nə ne; tshə sə̂ pə tə̂ ətshe nə ə̂në Martə nə nâ ə tê ətshə tə̂ nə kɔ. Ajuwufu nə ə̂në əndje də a-Marə̂ nə sə̂ lə anda nə ndə kə pa əndje tru ngɔla ye nə kɔ, əndje wû ətshə ə̂në tshə âfɔ katshä ə wûtu kɔ, əndje zâ äwä ye, ə wû ənə̂ əndje ə pa tshə sə̂ kə na mâ pâ ə̂dû ndə kə kɨ nə. Alɔ ə̂në Marə̂ nə yî kumu ye mâ tə̂ ətshe nə ə̂në Jezu nə sə̂ tə̂ nə ə wû ətshə kɔ, tshə tê gâ tshekudu ye ə pâ kə ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə bə sə̂ kəmə kotəye, kobɔ əmə sə̂ sə̂ kə tshu kəmə ne.» Alɔ ə̂në Jezu nə wû Marə̂ nə gâ ndə Ajuwufu nə ə̂në əndje də aəndje nâ kɔ, ə̂në əndje sə̂ kə kɨ nə kɔ, tshə sə̂ də əyo tə̂ lɔsu ye, kumu ye nâ duuu. Tshə pâ əpʉ ə pa: «E shî ətshə kotâ a?» Əndje kîrə əpʉ kə ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, nä gâ əmə ə wü.» Jezu kɨ̂. Rəkɔ, Ajuwufu nə pâ: «E wu kə yində ye ə̂në tshə yində ye kɔ.» Bale, alabə̈ azü nə lə takpa tə̂ əndje pâ: «Ətshə ə̂në tshə mbrə̂ â ala əyïbula sɔ̂ kɔ, tshə lï lï ndə kə pa tshə mbrə ka Lazarə nə tshu tshu ndje ne a?»
Jezu shê Lazarə
Əyo kwâtə̂ye ə zâ lɔsu Jezu nə â tshə nâ mâ tə̂ ama ə̂dû nə. Ə̂dû nə sə̂ tə ə̈bə̈ grokpɔ ə̂në əndje kânga ama nə də ə̈bə̈ əgerə əkpʉ. Jezu pâ əpʉ ə pa: «E gï əkpʉ nə gashe!» Martə, kobɔ kuzu nə pâ kə ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, tshefʉ ye vɔ̂tə̂ kə fu nə gâ ye, mbrə ə̂në vəna əlo nə kə səye.» Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Mə pâ pâ kə əbə ə pa: "Kədə bə za lɔsu zə kə əmə, bə sə kə wu ə̂yî Ndjapä ne a?"»
Rəkɔ, əndje gî əkpʉ nə gashe. Jezu lîshi gâ lafɔ ə pâ əpʉ ə pa: «Abä, mə za mərshe kə əbə mbrə ə̂në bə djî əmə gâ ye. Ənə̂ əmə, mə wusə̂ nə ə pa bə sə kə dji əmə alɔnɔ̂. Bale, mə pa əpʉ səye mbrə ə̂kpû azü ə̂në əndje ka kotəye kɔ, kanika əndje yində nə ə pa əbə kə wlâ əmə kɔ.» Mandânə ə̂në tshə pâ əpʉ səkɔ, tshə tâ râwâ tə âgbɔ̂ ə pa: «Lazarə, wütu gashu!» Â kuzu nə wûtu gashu, əndje î aə̈nü ye də akəna ye də ama ləba, əndje wôle tshitshi ye də ə̈bə̈ ləba. Jezu pâ kə əndje ə pa: «E wöra aə̂wû nə tə̂ ye, ə kätə̂ ye tshə gu na ye.»
Conclusão
Os milagres de Jesus revelam sua autoridade sobre a natureza, as enfermidades, o mundo espiritual e até a morte. Eles não são apenas demonstrações de poder, mas sinais que apontam para sua identidade e missão.
Ao estudar esses milagres, é possível compreender melhor o papel de Jesus e a mensagem central do Evangelho.
Se este conteúdo ajudou você a entender os milagres de Jesus na Bíblia, compartilhe este artigo para que mais pessoas também conheçam esses ensinamentos.