Pular para o conteúdo
Publicidade

10 Milagres de Jesus na Bíblia: Lista com versículos e explicação

Por Bíblia Online

Os milagres de Jesus são muito mais do que demonstrações de poder sobrenatural; eles são sinais que confirmam sua divindade e missão. Ao longo dos Evangelhos, vemos Cristo curando enfermos, dominando a natureza e vencendo a morte.

Neste guia, selecionamos 10 milagres de Jesus na Bíblia, organizados com referências e uma breve explicação sobre o impacto espiritual de cada um deles.

Os principais milagres de Jesus nos Evangelhos

1. Transformação da Água em Vinho

  • Referência: João 2:1-11

  • Explicação: Ocorreu nas Bodas de Caná. Sendo o seu primeiro milagre público, Jesus demonstrou autoridade sobre a matéria e a natureza, revelando sua glória aos discípulos e abençoando a instituição da família.

Sandaga ko ̂ ətshe mâ Kana

Əlo bishi mandâ, sandaga ko ̂ ətshe ̂ je mâ Kana ashɔ əgɔ Galile. Əyï Jezu ̂ mâ je. Əndje ê ndje Jezu gâ ndə atrawaya ̂ ye ndə sandaga ko ̂ ətshe . Ə̂në duva nglɔ̂ gâ ye , əyï Jezu pâ ətshə ə pa: «Duva nglɔ̂ ̂ azü gâ ye.» Bale, Jezu pâ ətshə ə pa: «Yashe, ərə yekɔ ̂ ̂ əmə? Alɔ ̂ əmə te te pa ə lï ne.» Əyï pâ alayïkosəra ə pa: «E mbrə̈ ərə ̂ ə̂në tshə pa ndə əpʉ e .»

Alabə̈ aləsû mindû amanə bale ə̂në əndje mbrə̂ əkpʉ ̂ je kôto, ə̂në Ajuwufu ̂ to ə̂ngû ndə yutu əmbrʉ ərə ̂ əndje mandʉ ərə ; ləsû bale lï ndə ko litrə mata ngbangbo bale (100). Jezu pâ alayïkosəra ə pa: «E tö ə̂ngû gâ aləsû səye ə su trɔ̂.» Əndje tô ə̂ngû gâ ə sû tshe tshe tshe. Tshə pâ əndje ə pa: «E tö ə̂ngû , ə̂në a ye, ə nä âgbɔ̂ əzü rəgo sandaga .» Əndje nâ ətshə. Alɔ ə̂në âgbɔ̂ əzü rəgo sandaga trâ ə̂ngû ə̂në ə dô ̂ ye duva , tshə wû̂ ətshe ə̂në duva səkɔ tô ̂ wû ne. Kandää, alayïkosəra ə̂në əndje tô ə̂ngû wû̂ gâ ye. Bale, tshə ê koshe ə̂në tshə tô yashe ə pâ ətshə ə pa: «Alɔnɔ̂, azü tshelə ə̂̂ duva angbʉlî̂ azü gâ ye, â alɔ ə̂në ə lï əndje gâ ye kane, â gâ mandâ, əndje tshelə ənə̂ ̂ ə̂në ə grɔ mandâ. Bale, əbə, zâ ə̂̂ duva gâ-e ʉrrr kpə ̂ ərə səye a!»

Angbʉlî ərə ə̈lü ə̂në Jezu mbrə̂ mâ Kana ashɔ əgɔ Galile ̂. Tshə yî̂ ə̂yî ye gashu, â atrawaya ̂ ye zâ lɔsu əndje ətshə.

2. Cura do cego de nascença

  • Referência: João 9:1-12

  • Explicação: Jesus usa lodo para curar um homem que nunca havia enxergado. Este milagre prova que Ele é a Luz do Mundo e tem poder para restaurar o que nasceu com defeito.

Jezu mbrə̂ â ə̈̈ əyïbula lishi

Alɔ ə̂në Jezu ̂ ro , tshə wû ə̈̈ koshe ə̂në əndje zû ətshə əyïbula . Atrawaya ̂ ye yû ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, əde mâ nyaka â əndje zû koshe səye əyïbula ? Ətshə mâ nyaka wala alabä a?» Jezu kîəpʉ ə pa: «Ə ̂ mbrə nyaka ə̂në ətshə wala alabä mbrə̂ ̂ ne. Ə ndə yisə̂ aərə ə̂në Ndjapä mbrə gashu azü ye. Ə̂në alɔ , ə lï ndə pa a ma kosəra ̂ ətshə ə̂në tshə wlâ əmə . Ətshe ndô trö ndə bu gâ ye, ə̂në əzü bale lï lï ndə ma ə̈̈ kosəra bale ne . Ə̂në daka pâ ashɔ , ə̂yîəwo tshepashɔ .»

Mandâə̂në tshə pâ əpʉ səkɔ gâ ye , tshə kû ngrusu gâ ̂ ashɔ, ə dja kpata ngrusu ye ə mbrə̂ gâ ̂ ala əyïbula ə pa ətshə ə pa: «Nä ə yütu ala mâ la ə̂ngû Silɔwe.» Âdâ Silɔwe ̂ «Əyïawla.» Tshə nâ mâ je ə yûtu ala ye . Alɔ ə̂në tshə ̂ do ̂ ye , tshə lîshi ngbʉ̂ʉ̂.

Azü tshe ngotə̂ ye gâ ndə azü ə̂në əndje wû ətshə ətshinə e ətshe ndə aərə pâ əpʉ ə pa: «Ə ̂ ətshə koye ̂ ̂ gâ ə ̂ e ətshe ndə aərə ne a?» Alabə̈ pâ: «Ayî, ətshə ̂.» Alabə̈ əndje pâ: «Ə’ə ne, əzü ko ətshə ə ko.» Bale, ətshə ə̂̂ ye pâ: «Əmə əmə ̂.» Rəkɔ, əndje pâ ətshə ə pa: «Ə mbrə atâ â ala ̂ ?» Tshə kîəpʉ ə pa: «Koshe ə̂në əndje ê ətshə Jezu ̂ â mbrə̂ kpata â mbrə̂ gâ ̂ ala əmə, ə pâ əmə ə pa: "Nä ə yütu ala mâ la ə̂ngû Silɔwe." nâ mâ je ə yûtu ala əmə , â ̂̂ lishi .» Əndje pâ ətshə ə pa: «Tshə kotâ, koshe ?» Tshə kîəpʉ ə pa: «wusə̂ wu ne.»

3. Multiplicação dos pães e peixes

  • Referência: Mateus 14:13-21

  • Explicação: Com apenas cinco pães e dois peixes, Jesus alimentou mais de 5 mil homens. Este sinal revela Cristo como o Pão da Vida, aquele que supre todas as nossas necessidades.

Jezu kô rəgo əgerə ə̂kpû azü

Ə̂në Jezu djî ndə əpʉ səkɔ, tshə âkôto ə ô gâ ə̈̈ əgerə âgbâ ə rô ngrʉ̂ mâ ngbûndû. Bale, ə̂kpû azü wû̂ ; əndje âaəgɔ bale bale â zâ äwä ye ə̈nü əndje. Alɔ ə̂në tshə jêəgerə âgbâ , tshə wû ə̈̈ əgerə ə̂kpû azü. Əyo əndje mâ ətshə â tshə grɔ̂ arəka ̂ alayïrəka .

Ə̂në alɔ ̂̂ gâ ye , atrawaya nâ trö ətshə ə pâ: «A gâ ngbûndû a səye, alɔ ̂ gâ ye. Grɔ̈ ə̂kpû azü ndə pa əndje gu na ye gâ aaya aəgɔ ndə pa əndje rəgo ə .» Bale, Jezu kîəpʉ əndje ə pa: «Əndje tshɔ tshɔ ndə gu na ye ne. E kö rəgo ə̂̂ e əndje.» Bale, əndje pâ ətshə ə pa: «Ä mapa mindû agiangû bishi koye.» Jezu pâ əndje ə pa: «E nä əmə.»

Tshə zâ ama ə̂kpû azü ndə pa əndje gâ gâ pâ güsü. Tshə kô amapa mindû agiangû bishi , ə lîshi gâ lafɔ ə ê ə̂̂ əpʉ gâ pâ . Mandâ, tshə ngɔ̂ tshelə amapa ə kô atrawaya ndə pa əndje kru tshelə ̂ ə̂kpû azü . Azü ̂ ̂ rəgo â tshelə əndje sû. Atrawaya ̂ ə̂dû rəgo ə sû kakli morofo amanə bishi. Azü ə̂në əndje ̂ rəgo , akoshe ̂ mata sake mindû (5 000), əndje ̂ ayashe aneshe ̂ ne.

4. Jesus acalma a tempestade

  • Referência: Marcos 4:35-41

  • Explicação: Com uma ordem, o vento e o mar se aquietam. O milagre ensina sobre a paz que excede o entendimento e a autoridade do Messias sobre a criação.

Jezu pâ əpʉ â âgbɔ̂ əyi kâ̂

̂ alɔ səkɔ, lɔkədɨ , Jezu pâ atrawaya ̂ ye ə pa: «A gbö ə̂ngû djoko ətshî je.»

Mandâə̂në əndje kâ̂ ə̂kpû azü gâ ye , atrawaya rô Jezu əgerə âgbâ ə̂në tshə ̂ . Alabə̈ əgbro aâgbâ ̂ ndje gâ ngotə̂ ye. Ə̈̈ âgbɔ̂ əyi ̂̂ yi â kplaka ə̂ngû ̂ tu gâ əgerə âgbâ â ə̂ngû ndô trö ndə su tshelə əgerə âgbâ . Bale, Jezu lô na ye gâ ye mâ ̂ budu əgerə âgbâ ə zâ kumu ye gâ pâ kɔli. Əndje jô ətshə əlo ə pâ ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, kuzu ə̂në a tshû gâ ye â səye , wu ənə̂ amba ərə ala a?»

Tshə jô əlo ə ngâ əyi ə pâ ə̂ngû ə pa: «̈ ngboo! Ətshe ̈!» Əyi kâ̂ â ətshe ̂ə yî tâ tâ tâ. Mandâ, Jezu pâ atrawaya ye ə pa: «Awa mbrə e tshe mbrə yekɔ? E lɔsu ne a?» Âgbɔ̂ awa zâ əndje â əndje pâ takpa ̂ əndje ə pa: «Koshe səye əde â əyi ə̂ngû ndje djî əpʉ ama ye ?»

5. Cura da mulher com fluxo de sangue

  • Referência: Marcos 5:25-34

  • Explicação: Uma cura que aconteceu pelo toque da fé. Jesus mostra que está atento ao sofrimento individual e que a fé é o canal para receber o milagre.

Kandää, ə̈̈ yashe ̂ je ə̂në rəka ə̈ndjï ̂ ̂ ye ə mâ ə̂ngû morofo amanə bishi gâ ye. Tshə wû əyo bandanə kəna ə̂kpû aawombrə ayɔ rəka â ndɨ̂ aərə ̂ ye ̂ əndje, â rəka ̂ ye kâ̂ kâ bale ne. Bale, tshə wû əyo kwatə̂ye rô pâ . Tshə djî ndə Jezu . Tshə nâ ə lî gâ ə̂kpû azü , trö mandâ Jezu ə gôro ama ləba ̂ ye. Mbrə ə̂në tshə pâ mâ ye ə pa: «Kədə goro kʉtə̂ ama ləba ̂ ye, rəka ̂ əmə nglɔ .» Trale, rəka ə̈ndjï kâ̂ , tshə wû̂ ə pa tshelə akwa əne ̂ yera ambanə. kôto səkɔ, Jezu wû̂ ə pa ə̈̈ awlra wûtu ̂ əne gashu. Tshə dô ̂ ye gâ ̂ ə̂kpû azü ə yû ətshe ə pa: «Əde gôro ləba ̂ əmə ?» Atrawaya ̂ ye pâ ətshə ə pa: «wu ə̂kpû azü ̂ â za ̂ əndje trɔ əbə , kwatə̂ə pa: "Əde gôro əmə ?"» Bale, Jezu lîshi dji ətshə ndə wu əzü ə̂në tshə mbrə̂ ərə səkɔ. Yashe gûgu awa mbrə ə̂në tshə wû̂ ərə ə̂në ə wûtu gâ ̂ ye gâ ye. Bale, tshə nâ ə tê gâ tshekudu Jezu ə pâ djatra əpʉ ̂ ətshə. Bale, Jezu pâ ətshə ə pa: «Əgblə yashe ̂ əmə, lɔsu tshɔ̂ əbə gâ ye. Gü na ye blatshe, rəka ̂ nglɔ̂ gâ ye.»

6. Libertação do endemoninhado Gadareno

  • Referência: Marcos 5:1-20

  • Explicação: Jesus liberta um homem dominado por uma legião de espíritos. É a prova clara de sua autoridade absoluta sobre o reino das trevas.

Jezu grɔ̂ afrɔ yî̂ ̂ ə̈̈ koshe

Jezu atrawaya ̂ ye wûtu djoko ətshî ə̂ngû əgɔ Galile, ashɔ əgɔ Jeraza. Pa ə̂në Jezu jêəgerə âgbâ gâ ye , ə̈̈ koshe tô mâ pâ ̂dû ə nâ ndə te ətshə. Koshe səkɔ ̂ ə̈̈ afrɔ yî̂ ye. Tshə shô gâ pâ ̂dû . Ə̈̈ əzü ndə i ətshə ə̂wû wala ə̂wû kowɔ gûta gû bale ne. Äwä ngbatshe, əndje kô kowɔ gâ ̈nü ye ə î akəna ye ə̂wû kowɔ. Bale, tshə ̂ tshelə ə̂wû kowɔ ə ngɔ̂ tshelə kowɔ ̂. Ə̈̈ əzü ndə awlra ndə pa tshə tegbɔ ətshə ka tshə ngboo gûta gû bale ne. alɔ tsheləbu, tshə ̂ gâ pâ ̂dû, gâ pâ akaga â ̂ ta râwâ â ̂ tshɔ tshekotə̂ ye badja aəku.

Ə̂në tshə wû Jezu ngrʉ̂ , tshə kpê ä̈ ə nâ ə gbə̂te gâ tshekudu ye ə tâ râwâ âgbɔ̂ ə pa: «Jezu, Ɨrɨ Ndjapä ə̂në tshə mâ ngâ lafɔ , ərə yekɔ ̂ ̂ əmə? əbə əɨrɨ Ndjapä, gï gï əyo ̂ əmə ne!» Koshe pâ mbrə ə̂në Jezu pâ afrɔ yî̂ ə pa: «Afrɔ yî̂, wütu koshe səye!» Jezu yû ətshə ə pa: «Əɨrɨ ̂ əde?» Tshə kîəpʉ ə pa: «Əɨrɨ əmə ̂ "Ə̂kpû" mbrə ə̂në ä ngba ə ngba.» Tshə ̂ ə̂̂ əyo ̂ ye Jezu ndə pa tshə grɔ aafrɔ ayirə̂ grɔ ngrʉ̂ əgɔ ne.

Kandää, ə̈̈ ə̂kpû akɔsɔ ̂ mâ je trö pâ kaga ə ̂ ərə. Aafrɔ ayirə̂ ̂ ə̂̂ əyo ̂ əndje Jezu ə pa: «Wlä ä gâ ə̂kpû akɔsɔ səye, ä li gâ əndje!» Tshə yîndə əndje. Aafrɔ ayirə̂ wûtu koshe ə lî gâ akɔsɔ â ə̂kpû akɔsɔ ̂ âä̈ ̂ matshi kaga ə ̂ gâ ə̂ngû ə tshû ̂. Əndje ̂ mata sake bishi (2 000).

Aawobata akɔsɔ kpê ə gû ə pâ ndə əpʉ azü gala aaya aəgɔ. Azü âə nâ ndə wu ərə ə̂në ə wûtu . Əndje nâ gâ ngotə̂ Jezu ə wû koshe ə̂në ə̂kpû aafrɔ ayirə̂ ̂ ye â wûtu . Tshə ̂ gâ ə yî ləba gâ ̂ ye ə ̂ ə̂̂ akwa ye. Awa zâ əndje. Azü ə̂në əndje wû ərə ala əndje , əndje pâ ndə əpʉ ərə ə̂në ə wûtu gâ ̂ koshe ərə ə̂në ə wûtu gâ ̂ akɔsɔ əndje. Bale, əndje ̂̂ ə̂̂ əyo ̂ əndje Jezu ndə pa tshə ro ashɔ əgɔ ̂ alane .

Ə̂në Jezu ô gâ əgerə âgbâ ndə ro , koshe ə̂në aafrɔ ayirə̂ wûtu ye gâ ye yû ətshə ə pa: «əbə, kä̂ əmə, gâ ngotə̂ .» Bale, Jezu ̂ra ̂ ye ə pâ ətshə ə pa: «Gü na ye gâ manda ̂ , gâ ndə alayɔ ə yï̂ əpʉ aərə ̂ ə̂në Âgbɔ̂ Əyïngerə mâ əbə ̂ äwä ə̂̂̂ ye azü.» Koshe gû na ye ə ̂̂ əpʉ ərə ə̂në Jezu mâ ətshə Əgɔ-agala morofo. Kumu azü ̂ kpê pâ əndu əndje.

7. Ressurreição da filha de Jairo

  • Referência: Marcos 5:21-43

  • Explicação: Jesus demonstra que a morte para Ele é como o sono. Ele restaura a vida de uma criança, trazendo esperança para uma família desesperada.

Jezu grɔ̂ rəka ̂ ə̈̈ yashe

Jezu gbô ə̂ngû əgerə âgbâ ə yî kumu ye djoko ətshî. Tshə ̂ gâ ̂ ama ə̂ngû â ə̈̈ əgerə ə̂kpû azü ̂ gâ ngotə̂ ye. Bale, ə̈̈ makɔndji anda aangbɔ ə̂në əɨrɨ ye ̂ Jaruwusə tô ə nâ. Alɔ ə̂në tshə wû Jezu , tshə tê gâ tshekudu ye ə ̂ ə̂̂ əyo ̂ ye ətshə ʉrrr ə pa: «Əgblə yashe ̂ əmə ndo trö ndə tshu , nä ə zä kəna gâ pâ ye ndə pa tshə she kuzu ə sorô.» Əndje Jezu nâ na ye. Ə̈̈ əgerə ə̂kpû azü zâ äwä Jezu â ̂ za ̂ əndje trɔ ətshə.

Kandää, ə̈̈ yashe ̂ je ə̂në rəka ə̈ndjï ̂ ̂ ye ə mâ ə̂ngû morofo amanə bishi gâ ye. Tshə wû əyo bandanə kəna ə̂kpû aawombrə ayɔ rəka â ndɨ̂ aərə ̂ ye ̂ əndje, â rəka ̂ ye kâ̂ kâ bale ne. Bale, tshə wû əyo kwatə̂ye rô pâ . Tshə djî ndə Jezu . Tshə nâ ə lî gâ ə̂kpû azü , trö mandâ Jezu ə gôro ama ləba ̂ ye. Mbrə ə̂në tshə pâ mâ ye ə pa: «Kədə goro kʉtə̂ ama ləba ̂ ye, rəka ̂ əmə nglɔ .» Trale, rəka ə̈ndjï kâ̂ , tshə wû̂ ə pa tshelə akwa əne ̂ yera ambanə. kôto səkɔ, Jezu wû̂ ə pa ə̈̈ awlra wûtu ̂ əne gashu. Tshə dô ̂ ye gâ ̂ ə̂kpû azü ə yû ətshe ə pa: «Əde gôro ləba ̂ əmə ?» Atrawaya ̂ ye pâ ətshə ə pa: «wu ə̂kpû azü ̂ â za ̂ əndje trɔ əbə , kwatə̂ə pa: "Əde gôro əmə ?"» Bale, Jezu lîshi dji ətshə ndə wu əzü ə̂në tshə mbrə̂ ərə səkɔ. Yashe gûgu awa mbrə ə̂në tshə wû̂ ərə ə̂në ə wûtu gâ ̂ ye gâ ye. Bale, tshə nâ ə tê gâ tshekudu Jezu ə pâ djatra əpʉ ̂ ətshə. Bale, Jezu pâ ətshə ə pa: «Əgblə yashe ̂ əmə, lɔsu tshɔ̂ əbə gâ ye. Gü na ye blatshe, rəka ̂ nglɔ̂ gâ ye.»

Jezu shê əgblə yashe ̂ Jaruwusə

Alɔ ə̂në Jezu ̂ pa əpʉ , alabə̈ azü tô mâ anda ̂ makɔndji anda aangbɔ ə nâ ə pâ: «Əgblə yashe ̂ tshû gâ ye, ka kumu awoyisə̂ ərə mbrə yekɔ?» Bale, Jezu zâ lɔsu ye zâ gâ pâ əpʉ ə̂në əndje pâ ne, tshə pâ makɔndji anda aangbɔ ə pa: «Kä̂ awa ə zä kʉtə̂ lɔsu Ndjapä.» Tshə zâ äwä zâ ə̈̈ əzü ndə pa tshə za äwä ye ne, kʉtə̂ Piarə Zake gâ ndə Zââ aye Zake . Alɔ ə̂në əndje yî kumu əndje mâ anda ̂ makɔndji anda aangbɔ gâ ye , Jezu wû ə̂kpû azü ə̂në əndje ̂ pa əpʉ bandanə â ̂ â ̂ ta râwâ âgbɔ̂ . Tshə lî gâ anda ə pâ azü ə pa: «Mbrə yekɔ ̂ e pa əpʉ â ? Əgblə tshû tshû ne, bale, tshə lô na ye ə lô.»

Bale, əndje ̂ ətshə amɔ. Tshə pâ azü ̂ wutu gashu. Tshə kô abä əgblə əyï gâ ndə atrawaya vəta ə̂në əndje zâ äwä ye gâ ngotə̂ ye ə lî gâ anda ̂ ətshe ə̂në əgblə ̂ ̂ . Tshə têgbɔ kəna əgblə ə pâ ətshə ə pa: «Talita kumi!» âdâ ̂: «Əgblə yashe, pa əbə, ä!»

kôto, əgblə yashe ââ ̂̂ na ana, mbrə ə̂në tshə ̂ ə̂ngû morofo amanə bishi. Kumu azü kpê pâ əndu əndje bandanə. Jezu ngâ əndje bandanə ndə pa əndje pa ndə əpʉ pa ə̈̈ əzü bale ne. Mandâ, tshə pâ əndje ə pa: «E kö rəgo ətshə tshə .»

8. Jesus anda sobre as águas

  • Referência: Mateus 14:22-33

  • Explicação: Ao caminhar sobre o Mar da Galileia, Jesus mostra que não está sujeito às leis da física. O episódio também serve para tratar a fé e a dúvida no coração de Pedro.

Jezu na ana pâ ala ə̂ngû

Trale mandâ, Jezu zâ ama atrawaya ̂ ye ndə pa əndje o gâ əgerə âgbâ ə gbo ə̂ngû djoko ətshî je angbʉlîndə pa tshə grɔ ə̂kpû azü gâ ye kane. Alɔ ə̂në tshə grɔ̂ əndje gâ ye , tshə ô gâ pâ kaga kʉtə̂ ye ndə yu Ndjapä. Bale, ə̂në alɔ ̂ gâ ye , tshə ̂ kʉtə̂ ye kôto. Əgerə âgbâ wûtu mâ ə̂grû ə̂ngû gâ ye â kplaka ə̂ngû ̂̂ meme əgerə âgbâ âgbɔ̂. Mbrə ə̂në əyi yî gbɔ əndje. Alɔ ə̂në ətshe ndô trö ndə kra gâ ye , Jezu ̂ na ana pâ ala ə̂ngû gu gâ ̂ əndje. Alɔ ə̂në atrawaya wû ətshə ə̂në tshə ̂ na pâ ala ə̂ngû , kumu əndje kpê pâ əndu əndje â əndje pâ: «Ngandrə ̂!» Awa zâ əndje â əndje ̂̂ ta râwâ. Trale, Jezu pâ əndje ə pa: «Lɔsu e ̈, əmə ̂! Awa mä e mä ne!»

Piarə pâ ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə əbə ̂, zä ama ndə pa na pâ ala ə̂ngû gu gâ ̂ .» Jezu pâ ətshə ə pa: «Nä gâ əmə!» Piarə wûtu əgerə âgbâ ə ̂̂ na pâ ala ə̂ngû gu gâ ̂ Jezu . Bale, ə̂në Piarə wû əyi ə̂në ə ̂ yi âgbɔ̂ , awa mâ ətshə â tshə ̂̂ li ə̂ngû . Tshə tâ râwâ ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, shë əmə kuzu!» Trale, Jezu yî kəna ye ə têgbɔ ətshə ə pâ ətshə ə pa: «Əbə, əyï aya lɔsu, əpʉ ashera ̂ lɔsu mbrə yekɔ?» Alɔ ə̂në əndje bishi ̂ ô gâ əgerə âgbâ gâ ye , əyi kâ̂ . Bale, atrawaya ə̂në əndje ̂ gâ əgerə âgbâ tê gâ tshekudu Jezu ə pâ: «ngâ Ɨrɨ Ndjapä!»

9. Cura do paralítico

  • Referência: Marcos 2:1-12

  • Explicação: Jesus cura o corpo, mas primeiro perdoa os pecados. Este milagre estabelece que sua missão principal é a reconciliação espiritual do homem com Deus.

Jezu grɔ̂ rəka ̂ ə̈̈ wurtʉ

alabə̈ aəlo mandâ, Jezu dô ̂ ye ə gû mâ Kaprənayɔmə. Ə̂në azü wû̂ ə pa tshə ̂ anda , ə̈̈ əgerə ə̂kpû azü ə̂në tshelə anda lî lî əndje ne manda , ngbô ̂ əndje gâ ̂ . Jezu yî̂ Əpʉ Ndjapä əndje. Alabə̈ azü vəna zâ ə̈̈ wurtʉ ə nâ ətshə Jezu . Ə̂në əndje lî lî ndə na ətshə gâ ətshi Jezu mbrə ə̂kpû azü ne , əndje ̂ kumu anda ̂ ətshe ə̂në Jezu ̂ ̂ ə jêklekpa ə̂në wurtʉ ̂ gâ pâ . Ə̂në Jezu wû lɔsu əndje , tshə pâ wurtʉ ə pa: «Əgblə ̂ əmə, tshelə anyaka ̂ gbâ gâ ye.»

Alabə̈ aawoyisə̂ âgbɔ̂ əpʉ ̂ Mayï ̂ gâ mâ je â ̂ pa mâ ̂ lɔsu əndje ə pa: «Mbrə yekɔ ̂ koshe səye ə pa əpʉ ? Tshə gu Ndjapä! Əde lï ndə gba tshelə anyaka a? Kʉtə̂ Ndjapä tshî!» kôto, Jezu wû̂ əpʉ ə̂në ə ̂ ̂ lɔsu əndje ə pâ əndje ə pa: «Mbrə yekɔ ̂ e âkâ əpʉ ̂ lɔsu e ? Ndə pa wurtʉ ə pa: "Tshelə anyaka ̂ gbâ gâ ye", wala: "Äə zä klekpa ̂ ə nä ana", ənə̂ta gbɔ gbɔ ne? Bale, yində yisə̂ e ə pa Əgblə ̂ Əzü awlra pâ ashɔ səye ndə gba tshelə anyaka.» Bale, Jezu pâ wurtʉ ə pa: «za ama əbə, äə zä klekpa ̂ ə gü na ye gâ ndə !»

Trale, koshe âə zâ klekpa ̂ ye ə wûtu ala azü ̂ â kumu əndje ̂ kpê pâ əndu əndje â əndje mbê Ndjapä ə pâ: «A wû marä ̂ aərə rəke wû alɔ bale ne!»

10. Ressurreição de Lázaro

  • Referência: João 11:1-44

  • Explicação: O milagre mais impactante antes da crucificação. Ao ressuscitar alguém morto há quatro dias, Jesus declara: "Eu sou a ressurreição e a vida".

Kuzu Lazarə

Ə̈̈ əyïrəka ̂ je, əɨrɨ ye ̂ Lazarə, əzü əgɔ Betani, əgɔ ̂ a-Marə̂ aye Martə. Marə̂ ̂ yashe ̂ ə̂në tshə ̂ yombo gâ pâ ̈nü Âgbɔ̂ Əyïngerə â trû sukumu ye . Kobɔ Lazarə ̂ rəka . Akobɔ wlâ ətshe Jezu ə pâ ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, əzü ə̂në yində ye rəka.» Alɔ ə̂në Jezu djî əpʉ səkɔ, tshə pâ: «Rəka ̂ Lazarə səkɔ rəka wo ətshə ne, bale ə mbrə mbe Ndjapä, kanika azü mbe Ɨrɨ Ndjapä mbrə .»

Kandää, Jezu yîndə Martə aye Marə̂ gâ ndə Lazarə . Alɔ ə̂në Jezu djî ə pa Lazarə ̂ rəka , tshə mâ kwatə̂ye əlo bishi ̂ ətshe ə̂në tshə ̂ . Mandâ, tshə pâ atrawaya ̂ ye ə pa: «A dö ̂ əzə̂ ə gü mâ Jude.» Atrawaya pâ ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, katshä katshä səye ̂ Ajuwufu prâ äwä ndə gbo əbə badja ə wo əbə , do ̂ ə gu ma je!» Jezu kîəpʉ ə pa: «Ə̈nü alɔ morofo amanə bishi əlo bale ne a? Kədə ə̈̈ əzü na ana alɔ, tshə za ə̈nü ye da ə̈̈ ərə ne, mbrə ə̂në tshə lishi ngbʉ̂ʉ̂. Bale, kədə ə̈̈ əzü na ana tsheləbu, tshə za ə̈nü ye da ə̈̈ ərə, mbrə ə̂në ə̂yîəwo ndə ye ne.» Mandâ aəpʉ səkɔ, tshə pâ əndje ə pa: «Lazarə, gbɔbəngâ əzə̂ lô gâ ye, bale, na ndə jo ətshə əlo .» Atrawaya pâ ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə tshə lô, rəka ə nglɔ je.» Jezu pâ ndə əpʉ kuzu Lazarə , bale atrawaya wû ənə̂ əndje ə pa tshə pâ ndə əpʉ amba əlo ə̂në azü ə lo . Bale, Jezu pâ əndje orâ ə pa: «Lazarə tshû gâ ye. Bale, mbrə e, ə̂rû ə̂në ̂ ̂ mâ je ne , kanika e za lɔsu e əmə. Bale, ə̂në a ye, a nä na ye gâ ngotə̂ ye.» Bale, Toma, ə̂në əndje ê ətshə Mêya , pâ ə̂dû atrawaya ə pa: «A nä na ye, əzə̂ ndje, ndə pa a aəndje tshu.»

Jezu ̂ äwä she akuzu äwä sorô

Alɔ yi kumu Jezu , tshə djî ə pa əndje shî Lazarə ə mâ əlo vəna gâ ye. Kandää, tshelagɔ Betani ̂ trö Jeruzalamə ə lï tshelə ə̈nü mata sake vəta. Ə̂kpû Ajuwufu nâ gâ ngotə̂ a-Martə Marə̂ ndə tru ngɔla əndje mandâ kuzu kobɔ əndje .

Alɔ ə̂në Martə djî ə pa Jezu yî kumu ye gâ ye , tshə nâ pra tshitshi ye, â Marə̂ ̂ gâ mâ manda. Martə pâ Jezu ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə ̂ kəmə kotəye, kobɔ əmə ̂ ̂ tshu kəmə ne. Bale, ə̂në a ləye ndje, wusə̂ ə pa ərə ̂ ə̂në yu tshuku Ndjapä, Ndjapä za əbə.» Jezu pâ ətshə ə pa: «Kobɔ she .» Martə kîəpʉ ətshə ə pa: «wusə̂ ə pa tshə she ̂ alɔ she akuzu je, ə̂dû əlo.» Jezu pâ ətshə ə pa: «Əmə, ̂ əpʉ she akuzu əpʉ sorô. Əzü ə̂në tshə za lɔsu ye əmə, tshə sorô, kədə tshə â tshû kəmə. Â əzü ̂ ə̂në tshə sorô â za lɔsu ye əmə, tshə tshu alɔ bale ne. zä lɔsu gâ pâ əpʉ səkɔ a?» Tshə kîəpʉ Jezu ə pa: «Ayî, Âgbɔ̂ Əyïngerə, əmə, wusə̂ mâ ̂ lɔsu əmə ə pa əbə əbə ̂ Kristə , Ɨrɨ Ndjapä , ətshə ə̂në tshə lï kəmə na gâ pâ ashɔ .»

Jezu ̂ mbrə kuzu Lazarə

Mandâə̂në Martə pâ əpʉ səkɔ, tshə nâ ə ê aye Marə̂ , ə pâ ətshə wâyâ ə pa: «Awoyisə̂ ərə yî kumu ye kotəye gâ ye, tshə e əbə.»

Pa ə̂në Marə̂ djî əpʉ səkɔ, tshə âkatshä ə nâ gâ ̂ ye, mbrə ə̂në Jezu tê tê pa ə li gâ lagɔ ne; tshə ̂ ̂ ətshe ə̂në Martə nâ ə tê ətshə ̂ . Ajuwufu ə̂në əndje a-Marə̂ ̂ anda ndə pa əndje tru ngɔla ye , əndje wû ətshə ə̂në tshə âkatshä ə wûtu , əndje zâ äwä ye, ə wû ənə̂ əndje ə pa tshə ̂ na mâ pâ ə̂dû ndə . Alɔ ə̂në Marə̂ yî kumu ye mâ ̂ ətshe ə̂në Jezu ̂ ̂ ə wû ətshə , tshə tê gâ tshekudu ye ə pâ ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, kədə ̂ kəmə kotəye, kobɔ əmə ̂ ̂ tshu kəmə ne.» Alɔ ə̂në Jezu wû Marə̂ gâ ndə Ajuwufu ə̂në əndje aəndje nâ , ə̂në əndje ̂ , tshə ̂ əyo ̂ lɔsu ye, kumu ye nâ duuu. Tshə pâ əpʉ ə pa: «E shî ətshə kotâ a?» Əndje kîəpʉ ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, nä gâ əmə ə wü.» Jezu ̂. Rəkɔ, Ajuwufu pâ: «E wu yində ye ə̂në tshə yində ye .» Bale, alabə̈ azü takpa ̂ əndje pâ: «Ətshə ə̂në tshə mbrə̂ â ala əyïbula ̂ , tshə lï lï ndə pa tshə mbrə ka Lazarə tshu tshu ndje ne a?»

Jezu shê Lazarə

Əyo kwâ̂ye ə zâ lɔsu Jezu â tshə nâ mâ ̂ ama ə̂dû . Ə̂dû ̂ ə̈̈ grokpɔ ə̂në əndje kânga ama ə̈̈ əgerə əkpʉ. Jezu pâ əpʉ ə pa: «E gï əkpʉ gashe!» Martə, kobɔ kuzu pâ ətshə ə pa: «Âgbɔ̂ Əyïngerə, tshefʉ ye ̂̂ fu gâ ye, mbrə ə̂në vəna əlo səye.» Jezu pâ ətshə ə pa: «pâ pâ əbə ə pa: "Kədə za lɔsu əmə, wu ə̂yî Ndjapä ne a?"»

Rəkɔ, əndje gî əkpʉ gashe. Jezu lîshi gâ lafɔ ə pâ əpʉ ə pa: «Abä, za mərshe əbə mbrə ə̂në djî əmə gâ ye. Ənə̂ əmə, wusə̂ ə pa dji əmə alɔnɔ̂. Bale, pa əpʉ səye mbrə ə̂kpû azü ə̂në əndje ka kotəye , kanika əndje yində ə pa əbə wlâ əmə .» Mandâə̂në tshə pâ əpʉ səkɔ, tshə tâ râwâ âgbɔ̂ ə pa: «Lazarə, wütu gashu!» Â kuzu wûtu gashu, əndje î ̈nü ye akəna ye ama ləba, əndje wôle tshitshi ye ə̈̈ ləba. Jezu pâ əndje ə pa: «E wöra ̂wû ̂ ye, ə kä̂ ye tshə gu na ye.»

Conclusão

Os milagres de Jesus revelam sua autoridade sobre a natureza, as enfermidades, o mundo espiritual e até a morte. Eles não são apenas demonstrações de poder, mas sinais que apontam para sua identidade e missão.

Ao estudar esses milagres, é possível compreender melhor o papel de Jesus e a mensagem central do Evangelho.

Se este conteúdo ajudou você a entender os milagres de Jesus na Bíblia, compartilhe este artigo para que mais pessoas também conheçam esses ensinamentos.

Edineia Fernandes
1 pessoa deu Amém