10 Milagres de Jesus na Bíblia: Lista com versículos e explicação
Os milagres de Jesus são muito mais do que demonstrações de poder sobrenatural; eles são sinais que confirmam sua divindade e missão. Ao longo dos Evangelhos, vemos Cristo curando enfermos, dominando a natureza e vencendo a morte.
Neste guia, selecionamos 10 milagres de Jesus na Bíblia, organizados com referências e uma breve explicação sobre o impacto espiritual de cada um deles.
Os principais milagres de Jesus nos Evangelhos
1. Transformação da Água em Vinho
Referência: João 2:1-11
Explicação: Ocorreu nas Bodas de Caná. Sendo o seu primeiro milagre público, Jesus demonstrou autoridade sobre a matéria e a natureza, revelando sua glória aos discípulos e abençoando a instituição da família.
Yo kpeemi ngɛ Kana
Ligbi enyɔ se ɔ, a ngɛ yo kpee ngɛ Kana ngɛ Galilea, nɛ Yesu nyɛ piɛ nihi nɛ a tsɛ mɛ ɔ a he. A tsɛ Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ hu kɛ ya yo kpeemi he ɔ. Nɛ benɛ yo kpeemi wai ɔ ta a, Yesu nyɛ ba de lɛ ke, "A wai ɔ ta."
Yesu de lɛ ke, "Maa, i be nɔ́ ko nyɛɛ ma pee ha mo amlɔ nɛ ɔ, ye okadi peemi be ɔ sui lolo."
Se e nyɛ ɔ de e sɔmɔli ɔmɛ ke, "Nyɛɛ pee nɔ́ tsuaa nɔ nɛ e ma de nyɛ ke nyɛɛ pee ɔ."
Dudɔhi ekpa maa si ngɛ lejɛ ɔ ngɛ Yuda bi ɔmɛ a he fɔmi he, nɛ paya buɛhi nyingmi enyɔ loo nyingmi etɛ yaa kake mi.
Yesu de sɔmɔli ɔmɛ ke, "Nyɛɛ yɛ nyu kɛ wo dudɔ ɔmɛ a mi nɛ a hyi." Benɛ a wo a mi nyu nɛ a hyi ɔ, e de mɛ ke, "Nyɛɛ yɛ eko kɛ ya ha yo kpeemi nya dalɔ ɔ."
Benɛ yo kpeemi nya dalɔ ɔ tso nyu nɛ plɛ wai nɛ e li he nɛ a kɛ je, se sɔmɔli ɔmɛ le ɔ, e tsɛ ayɛflo huno ɔ, nɛ e de lɛ ke, "Wai nɛ ɔ ngɛ kpa kulaa! Nɔ́ nɛ a pɔɔ peemi ji a kɛ wai nɛ ngɔɔ ɔ ba maa si kekle, nɛ ke ni ɔmɛ de se loko a kɛ nɔ́ nɛ ngɔɛ ɔ ba maa si haa mɛ. Se moo lɛɛ o ngɔ wai kpakpa a mohu kɛ ba nyagbe."
Enɛ ɔ ji kekle nyakpɛ nɔ́ nɛ Yesu pee ngɛ ma hɛ mi ngɛ Kana ngɛ Galilea kɛ tsɔɔ hiɔwe he wami nɛ e hɛɛ ɔ, nɛ e kaseli ɔmɛ he ye kaa lɛ ji Yiwamihelɔ ɔ niinɛ.
2. Cura do cego de nascença
Referência: João 9:1-12
Explicação: Jesus usa lodo para curar um homem que nunca havia enxergado. Este milagre prova que Ele é a Luz do Mundo e tem poder para restaurar o que nasceu com defeito.
Yesu tsa hɛ yuyuilɔ ko
Benɛ Yesu yaa a, e na nyumu ko nɛ e hɛ yu kɛ je e fɔmi mi. Kɛkɛ nɛ e kaseli ɔmɛ bi lɛ ke, "Mawetsɛ, mɛni he je nɛ a fɔ nyumu nɛ ɔ hɛ yuyuilɔ ɔ? Anɛ lɛ nitsɛ nɛ e pee yayami aloo e fɔli a yayami nɛ a pee he je i?"
Yesu ha mɛ heto ke; "Tsa pi a ti nɔ ko nɛ pee yayami ko, se mohu e ba mi ja bɔ nɛ pee nɛ a je Mawu he wami ɔ kpo kɛ tsɔɔ. E sa nɛ wɔ tsuo waa gbe ni tsumi nɛ nɔ nɛ tsɔ mi ɔ ha wɔ ɔ nya mla, ejakaa e piɛ bɔɔ nɛ du ma bu nɛ a be ni tsue hu. Se be abɔ nɛ i ngɛ je nɛ ɔ mi ɔ, je ɔ kane ji mi."
Kɛkɛ nɛ Yesu la lada kɛ pue si nɛ e ngɔ kɛ pɔtɔ zu nɛ e kɛ kpa nyumu ɔ hɛ ngmɛ ɔmɛ a nɔ; nɛ e de lɛ ke, "Yaa nɛ o ya du o he ngɛ Siloam Taku ɔ mi," nɛ Siloam sisi ji nɔ nɛ a tsɔ lɛ. Nyumu ɔ ho ya du ngɛ taku ɔ mi nɛ e kpale kɛ ba nɛ e bɔni nɔ hyɛmi.
Se e huɛmɛ kɛ nihi nɛ le lɛ kaa hɛ yuyuilɔ kɛ ni balɔ ɔ, bi a he ke, "Anɛ tsa pi nɔmlɔ ɔ nɛ baa ni ɔ ji nɛ ɔ lo?" Nɛ ni komɛ de ke lɛ i, ni komɛ hu ke tsa pi lɛ i. Nɛ a susu ke, "E be nyɛe maa pee lɛ nɔuu i. Se mohu e je jamɛ a ni balɔ ɔ nɛ hyɛ we nɔ́ ɔ." Kɛkɛ nɛ nyumu ɔ nitsɛ de mɛ ke, "Ami nɔuu i."
A bi lɛ bɔ nɛ e ba ha nɛ e bɔni nɔ́ hyɛmi.
Nɛ e de mɛ ke, "Nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yesu ɔ nɛ pɔtɔ zu nɛ e kɛ kpa ye hɛ ngmɛ ɔmɛ a nɔ ha mi nɛ e de mi ke ma ho nɛ ma ya du ye he ngɛ Siloam Taku ɔ mi. I ye e gbi ɔ nɔ, nɛ i bɔni nɔ hyɛmi."
Nɛ a bi lɛ ke, "Jije e ngɛ amlɔ nɛ ɔ?" E de mɛ ke, "I li."
3. Multiplicação dos pães e peixes
Referência: Mateus 14:13-21
Explicação: Com apenas cinco pães e dois peixes, Jesus alimentou mais de 5 mil homens. Este sinal revela Cristo como o Pão da Vida, aquele que supre todas as nossas necessidades.
Benɛ Yesu nu Yohane gbenɔ ɔ he nɔuu ɔ, e je lejɛ ɔ zaa nɛ e ya sɛ lɛ mi kɛ ho nga nɔ he ko banee ya. Nɛ benɛ asafo ɔ nu ɔ, a je ma amɛ kɛ kɔpe ɔmɛ a mi nɛ a nyɛɛ nane kɛ bu e se.
Yesu ha nimli akpe enuɔ niye ni
Benɛ Yesu je kpo ngɛ lɛ ɔ mi nɛ e ba na asafo babauu ɔ, e mi mi sa lɛ ngɛ a he nɛ e tsa nihi nɛ be he wami ngɛ a kpɛti ɔmɛ.
Jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, e kaseli ɔmɛ ba e ngɔ ba de lɛ ke, "Nga nɔ wa ngɛ ngɛ hiɛ ɔ, nɛ je ngɛ jɔe. Moo wo asafo ɔ blɔ nɛ a ya ma amɛ a mi nɛ a ya he niye ni."
Se Yesu he nɔ nɛ e de mɛ ke, "E he hia we kaa a ya, nyɛ nitsɛmɛ nyɛ ha mɛ nɔ ko nɛ a ye!"
Nɛ a de lɛ ke, "Abolo nyafinyafi enuɔ kɛ lo enyɔ pɛ wa ngɛ ngɛ hiɛ ɔ!"
Nɛ e de mɛ ke, "Nyɛ wo kɛ ba hiɛ ɔ."
Kɛkɛ nɛ e fa asafo ɔ ke a hi si ngɛ nga a nɔ; nɛ e muɔ abolo enuɔ kɛ lo enyɔ ɔ, nɛ e hyɛ hiɔwe, nɛ e gbaa nɔ. E ku a mi nɛ e ngɔ ha e kaseli ɔmɛ, nɛ kaseli ɔmɛ gba ngɔ ha asafo ɔ. Nɛ mɛ tsuo a ye nɛ a tɔ, nɛ kaseli ɔmɛ kukuɔ bibliwi nɛ piɛ ɔ ngɔ wo kusii nyɔngma kɛ enyɔ mi nɛ a hyi tɔtɔɔtɔ.
Nyumuhi nɛ ye ni ɔ maa su akpe enuɔ, e slo yihi kɛ jokuɛwi.
4. Jesus acalma a tempestade
Referência: Marcos 4:35-41
Explicação: Com uma ordem, o vento e o mar se aquietam. O milagre ensina sobre a paz que excede o entendimento e a autoridade do Messias sobre a criação.
Ligbi ɔ benɛ du bu ɔ, Yesu de e kaseli ɔmɛ ke a ho wo ɔ se ya. Kɛkɛ nɛ a je ni ɔmɛ a kpɛti nɛ e kaseli ɔmɛ ngɔ lɛ kaa bɔ nɛ e ngɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ. Nɛ lɛ tsɔwi kpa komɛ fie a se. Se benɛ a yaa ngɛ wo ɔ nɔ saii pɛ nɛ kɔɔhiɔ ngua ko te. Kɔɔhiɔ ɔ bɔni nyu fiami kɛ lɛ ɔ mi womi nɛ lɛ ɔ maa ho mumi ya. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu hwɔɔ si nɛ e ngɔ e yi ngɔ fa sɔnue nɔ ngɛ lɛ ɔ se je blɔ nɛ e hwɔ mahe pɔpɔɔpɔ. Kɛkɛ nɛ e kaseli ɔmɛ wo tsui pomi kɛ he hiami ya tsiɛ lɛ nɛ a bi lɛ ke, "Nutsɔ, nɛ lɛ ɔ maa ho mumi ya nɛ ɔ nɛɛ, e pee we mo kɔmɔ ko kulaa lo?"
Nɛ Yesu te si nɛ e nga kɔɔhiɔ ɔ yi, nɛ e de wo ɔ ke, "Moo ngmɛ!" Amlɔ ɔ nɔuu ɔ, kɔɔhiɔ ɔ jɔɔ fiami, nɛ wo ɔ ngmɛ dii.
Nɛ e bi e kaseli ɔmɛ ke, "Mɛni he je nɛ nyɛ ye gbeye kikɛ ɔ? Anɛ nyɛ na we hemi kɛ yemi ngɛ ye mi kɛ sa lo?"
Kpaloko ji gbeye nu mɛ pe kekle ɔ, nɛ a bɔni a si bi bimi ke, "Nɔmlɔ mimi te nɛ ji enɛ ɔ, nɛ wo kɛ kɔɔhiɔ tete buɔ lɛ tue nɛ ɔ nɛɛ?"
5. Cura da mulher com fluxo de sangue
Referência: Marcos 5:25-34
Explicação: Uma cura que aconteceu pelo toque da fé. Jesus mostra que está atento ao sofrimento individual e que a fé é o canal para receber o milagre.
Yo ko hu ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti nɛ be he wami. Muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha nyɔngma kɛ enyɔ sɔuu ji nɛ. E kpa tsopatsɛmɛ slɔɔtohi a nɔ, nɛ e puɛ e sika kulaa ta se hiɔ ɔ jɔɛ ha lɛ. E nu nyakpɛ níhi nɛ Yesu tsu ɔmɛ a he, nɛ lɔ ɔ he je ɔ, lɛ hu e nyɛɛ e se nɛ e ya pɛtɛ Yesu tade ɔ he.
Ejakaa e susu nɛ e de ke, "Ke i ta e tade ɔ nya he kɛkɛ i ma na he wami." Anɔkuale mi ɔ, Yesu tade ɔ he nɛ e ke e taa nɔuu pɛ nɛ muɔ ɔ jɔɔ bemi ngɛ e he, nɛ e nu he kaa e na he wami.
Kɛkɛ nɛ Yesu nu he ngɛ e mi jamɛ a be ɔ mi nɔuu kaa tsami he wami ko je e mi. Enɛ ɔ he je ɔ, e plɛ nɛ e bi ke, "Mɛnɔ ta ye he ɔ?"
E kaseli ɔmɛ bi lɛ ke, "Nutsɔ, mo nitsɛ o ngɛ hyɛe kaa ni ɔmɛ hiɛ nɛ a ngɛ mo fifie. Kɛ e peeɔ kɛɛ nɛ o biɔ ke mɛnɔ ta o he kɛɛ?"
Se Yesu ngɛ e he poe kɛ sa kaa e maa na nɔ nɛ ta e he ɔ lo. Nɛ benɛ yo ɔ na nɔ́ nɛ a tsu ha lɛ ɔ, e wo gbeye kɛ he kpokpomi kɛ ya kpla si ngɛ e hlami nɛ e de lɛ anɔkuale ɔ kulaa. Nɛ Yesu de yo ɔ ke, "Biyo, o hemi kɛ yemi tsa mo; moo ya ngɛ he jɔmi mi, nɛ o hiɔ ɔ nɛ jɔ ha mo."
6. Libertação do endemoninhado Gadareno
Referência: Marcos 5:1-20
Explicação: Jesus liberta um homem dominado por uma legião de espíritos. É a prova clara de sua autoridade absoluta sobre o reino das trevas.
Mumi yayami ɔmɛ ya se kpotoo ɔmɛ a mi
Enɛ ɔ se ɔ, a pue nɔ kɛ ya su Galilea Wo ɔ nya ngɛ Gerase bi ɔmɛ a zugba a nɔ. Si nɛ lɛ ɔ ke e saa nɔuu nɛ Yesu ngɛ si kplee ɔ, kɛkɛ nɛ nyumu ko nɛ mumi yayami ngɛ e mi nɛ na lɛ ngɛ pa a nɔ lokoo ɔ wo fo kɛ je gɔ ɔ mi nɛ e kɛ lɛ ba kpe.
Nyumu nɛ ɔ godo ɔ nya wa saminya, nɛ lɔ ɔ he je ɔ, e hi we mi; gɔ mi ngɛ yɔkɔ ɔmɛ a kpɛti ji he nɛ e hii nɛ nɔ ko nyɛ we lɛ nɛ e nu. Ke nine su e nɔ nɛ a bɔ lɛ pã nɛ a wo kɔsɔkɔsɔ titi kɛ wo lɛ po hu ɔ, e nyɛɔ nɛ e tsitslɔ kɔsɔkɔsɔ ɔ mi nɛ e tsɔɔ pã a kɛkɛ e je. Nɔ ko nɔ ko be nɛ ngɛ he wami kɛ lɛ sɔ nɛ ma nyɛ lɛ. Nɛ nyɔ kɛ pia a, e hii ngmlaa kpae ngɛ gɔ ɔ mi kɛ yoku ɔmɛ a nɔ nɛ e woɔ tɛ ke hii e he poe.
Benɛ Yesu ngɛ lɛ ɔ mi kɛ ma ngɛ lokoo nɛ nyumu nɛ ɔ na lɛ, nɛ e tu fo ba nɔ si ngɛ e hlami.
Nɛ e kpa ngmlaa wawɛɛ nɛ e de ke, "Mɛni peemi i kɛ mo ngɛ, mo Yesu hiɔwe lokoo Mawu ɔ Bi? I na Mawu kaa o ko pee mi nɔ yeyee ko!" E de enɛ ɔ, ejakaa benɛ e maa ho Yesu ngɔ sumi ya pɛ nɛ Yesu nga mumi yayami ɔ yi nɛ e de lɛ ke, "Mumi yayami, jee kpo ngɛ e mi!"
Nɛ Yesu bi nɔ ɔ ke, "Kɛ a tsɛɛ mo kɛɛ?" Nyumu ɔ ha heto nɛ e de Yesu ke, "A tsɛɛ mi ke Asafo, ejakaa wa he hiɛ."
Nɛ a kpa Yesu pee ke e ko fie mɛ kɛ je kpo ɔ mi lejɛ ɔ.
Se jamɛ a be ɔ mi ɔ kpotoo komɛ ngɛ ni yee ngɛ yoku ɔ he ngɛ pa a nya. Nɛ mumi yayami ɔmɛ kpa Yesu pee ke e ha nɛ a ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi.
Nɛ Yesu ha mumi yayami ɔmɛ blɔ nɛ a hia kɛ je nyumu ɔ mi kɛ ya sɛ kpotoo ɔmɛ a mi. Kɛkɛ nɛ kpotoo maa pee akpe enyɔ ɔ kulaa wo fo kɛ ya sɛ pa a mi nɛ a hɛ mi kpata.
Benɛ kpotoo kpakali ɔmɛ na enɛ ɔ, a tu fo kɛ ho ma a mi ya nɛ a ya bɔ amaniɛ ngɛ kɔpe ɔmɛ tsuo a mi. Nihi bu kɛ je ma a mi kɛ ba nɛ mɛ nitsɛmɛ a ba hyɛ kɛ a hɛ ngmɛ. A na nyumu ɔ kaa e hɛ mi tɛ nɛ e bu bo kɛ hii si kpoo. Nɛ a ye gbeye. Nihi nɛ na nɔ́ nɛ ba a ngwɔhe ɔ, bɔ nihi nɛ je ma a mi kɛ ba a bɔ nɛ nɔ́ ɔ plɛ kɛ ba ha. Se benɛ ma mi bi ɔmɛ nu munyu nɛ ɔ, a ye Yesu gbeye saminya nɛ a kpa lɛ pɛɛ nɛ e je a ma a mi. Benɛ Yesu kpale ngɛ lɛ ɔ mi sɛe konɛ e je ɔ, kɛkɛ nɛ nyumu ɔ nɛ e hɛ mi tɛ ɔ kpa lɛ pɛɛ ke e kɛ lɛ maa ya. Se Yesu kplɛɛ we lɛ. E de lɛ ke, "Moo ho o we mi ya ngɛ o wekuli a ngɔ, konɛ o ya bɔ mɛ nyakpɛ níhi kulaa nɛ Mawu tsu ha mo ɔ kɛ dloomi nɛ e dloo mo ɔ."
Nyumu ɔ ho nɛ e ya fiɛ nɔ́ nɛ Yesu tsu ha lɛ ɔ ngɛ Ma Nyɔngma amɛ tsuo a mi; nɛ munyu ɔ pee nihi kulaa nɛ nu ɔ nyakpɛ saminya.
7. Ressurreição da filha de Jairo
Referência: Marcos 5:21-43
Explicação: Jesus demonstra que a morte para Ele é como o sono. Ele restaura a vida de uma criança, trazendo esperança para uma família desesperada.
Nyakpɛ tsamihi
Benɛ Yesu wo lɛ kɛ po pa a kɛ ba e se ɔ, nihi fuu ba bua wo e he ngɛ pa a nya.
E ngɛ pa a nya nɔuu nɛ lejɛ ɔ kpe he ɔ nikɔtɔma amɛ a ti nɔ kake nɛ a tsɛɛ le ke Yairo ɔ hu ba lejɛ ɔ nɛ e ba kpla si ngɛ e nane nya. E kpa Yesu pɛɛ nɛ e de ke, "Ye biyo be he wami kulaa, nɛ lɔ ɔ ji kaa gbenɔ muɔ nya nɛ e fɔɔ si ngɛ. I kpa mo pɛɛ nɛ o ba nɛ o ba wo o nine kɛ ta e he nɛ e na he wami."
Benɛ Yesu nyɛɛ Yairo se kɛ yaa e we ɔ mi ɔ, nihi fuu bu fie e se. Yo ko hu ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti nɛ be he wami. Muɔ ngɛ bee ngɛ e he jeha nyɔngma kɛ enyɔ sɔuu ji nɛ. E kpa tsopatsɛmɛ slɔɔtohi a nɔ, nɛ e puɛ e sika kulaa ta se hiɔ ɔ jɔɛ ha lɛ. E nu nyakpɛ níhi nɛ Yesu tsu ɔmɛ a he, nɛ lɔ ɔ he je ɔ, lɛ hu e nyɛɛ e se nɛ e ya pɛtɛ Yesu tade ɔ he.
Ejakaa e susu nɛ e de ke, "Ke i ta e tade ɔ nya he kɛkɛ i ma na he wami." Anɔkuale mi ɔ, Yesu tade ɔ he nɛ e ke e taa nɔuu pɛ nɛ muɔ ɔ jɔɔ bemi ngɛ e he, nɛ e nu he kaa e na he wami.
Kɛkɛ nɛ Yesu nu he ngɛ e mi jamɛ a be ɔ mi nɔuu kaa tsami he wami ko je e mi. Enɛ ɔ he je ɔ, e plɛ nɛ e bi ke, "Mɛnɔ ta ye he ɔ?"
E kaseli ɔmɛ bi lɛ ke, "Nutsɔ, mo nitsɛ o ngɛ hyɛe kaa ni ɔmɛ hiɛ nɛ a ngɛ mo fifie. Kɛ e peeɔ kɛɛ nɛ o biɔ ke mɛnɔ ta o he kɛɛ?"
Se Yesu ngɛ e he poe kɛ sa kaa e maa na nɔ nɛ ta e he ɔ lo. Nɛ benɛ yo ɔ na nɔ́ nɛ a tsu ha lɛ ɔ, e wo gbeye kɛ he kpokpomi kɛ ya kpla si ngɛ e hlami nɛ e de lɛ anɔkuale ɔ kulaa. Nɛ Yesu de yo ɔ ke, "Biyo, o hemi kɛ yemi tsa mo; moo ya ngɛ he jɔmi mi, nɛ o hiɔ ɔ nɛ jɔ ha mo."
Benɛ Yesu kɛ yo ɔ ngɛ munyu tue nɔuu ɔ, tsɔli je Yairo we ɔ mi kɛ ba ba de lɛ ke, "O biyo ɔ hiɔ ɔ puɛ, lɔ ɔ he je ɔ, mo ko hao tsɔɔlɔ ɔ hu." Se Yesu ngɔɛ tsɔli ɔmɛ a munyu ɔ. E plɛ nɛ e de Yairo ke, "Koo ye gbeye. Moo lɛɛ mo na hemi kɛ yemi ngɛ ye mi kɛkɛ." Enɛ ɔ se ɔ, e ha nɛ asafo ɔ ho da si nɛ e tsɛ Petro kɛ Yakobo kɛ Yohane kɛ piɛ e he nɛ e kɛ mɛ ho Yairo we ɔ mi ya. E ha we he blɔ nɛ nɔ kpa ko nɛ e nyɛɛ a se. Benɛ a ya su ɔ, Yesu na kaa nihi fuu ba bua a he nya ngɛ ya foe nɛ lejɛ ɔ pee basabasa. E sɛ we ɔ mi nɛ e bi ke, "Mɛni he je nɛ nyɛ ngɛ ya foe nɛ nyɛ ha hiɛ ɔ pee hoo kikɛ ɔ? Mahe kɛkɛ nɛ jokuɛ ɔ hwɔ, e gbo we!"
Se ni ɔmɛ muɔ lɛ saminya. Kɛkɛ nɛ e ha nɛ nɔ tsuaa nɔ je kpo kɛ je tsu ɔ mi nɛ e kɛ binyɛ kɛ bitsɛ ɔ kɛ e kaseli etɛ ɔmɛ nɛ piɛ e he ɔ sɛ tsu ɔ mi he nɛ jokuɛ ɔ hwɔɔ si ngɛ ɔ.
Yesu ya su sa a he nɛ e nu jokuɛ ɔ nine si nɛ e de ke, "Talita kuumi!" E sisi ji, "Biyo, moo te si!" Yesu nya nɔɛ si nɛ jokuɛ yo nɛ ye jeha nyɔngma kɛ enyɔ ɔ te si da si nɛ e bɔni nyɛɛmi. Ni ɔmɛ a nya kpɛ a he nɛ a ye gbeye. Yesu de mɛ veveeve ke a ko de nɔ ko nɔ́ nɛ e pee nɛ ɔ kulaa. Nɛ e de fɔli ɔmɛ ke a ha a bi ɔ nɔ́ ko nɛ e ye.
8. Jesus anda sobre as águas
Referência: Mateus 14:22-33
Explicação: Ao caminhar sobre o Mar da Galileia, Jesus mostra que não está sujeito às leis da física. O episódio também serve para tratar a fé e a dúvida no coração de Pedro.
Enɛ ɔ se ɔ, Yesu wo e kaseli ɔmɛ blɔ nɛ a wo lɛ kɛ sɛ e hlami kɛ ho wo ɔ se je ya, nɛ lɛɛ e mlɛ nɛ lɛ nitsɛ e wo ni ɔmɛ blɔ.
Yesu nyɛɛ wo he mi
Benɛ e wo asafo ɔ blɔ se ɔ, e pue nɔ kɛ ho yoku ɔ nɔ ya nɛ e ya sɔle. Se benɛ je jɔ, nɛ e kaseli ɔmɛ ngɛ lɛ ɔ mi kɛ yaa a, lɛ ɔ ya bɔni kpami, ejakaa e ngɛ kɔɔhiɔ kpee.
Maa pee makɛ ngmlɛ eywiɛ mi ɔ, Yesu nyɛɛ wo ɔ hɛ mi kɛ ya na mɛ. Se benɛ kaseli ɔmɛ na lɛ nɛ e ngɛ wo ɔ hɛ mi nyɛɛe kɛ ma a ngɔ ɔ, a tsui po nɛ a kpa ngmlaa, ejakaa a susu kaa kpade i.
Se amlɔ ɔ, Yesu kɛ mɛ tu munyu nɛ e de mɛ ke, "Nyɛ ko ye gbeye, ami i."
Petro he nɔ nɛ e de lɛ ke, "Mawetsɛ, ke mo tutuutu i ɔ, lɛɛ mo ha nɛ ma nyɛɛ nyu ɔ hɛ mi kɛ ba o ngɔ."
Yesu de lɛ ke, "Ba!" Kɛkɛ nɛ Petro je kpo ngɛ lɛ ɔ mi nɛ e bɔni nyu ɔ hɛ mi nyɛɛmi kɛ yaa Yesu ngɔ. Se benɛ e na bɔ nɛ oslɔke ɔmɛ ngɛ kue ha a, e tsui po, nɛ nɔuu ɔ, e bɔni mumi. E kpa ngmlaa nɛ e de ke, "Nutsɔ, mo he mi!"
Amlɔ nɔuu ɔ, Yesu kpa e nine mi nɛ e nu lɛ; nɛ e de lɛ ke, "Mo nɛ o hemi kɛ yemi pi, mɛni he je nɛ o ngɛ nguane jee ɔ?" Nɛ benɛ a sɛ lɛ ɔ mi ɔ, kɛkɛ nɛ kɔɔhiɔ ɔ nya ba si.
Nɛ ni nɛmɛ nɛ ngɛ lɛ ɔ mi ɔ a nya kpɛ a he nɛ a de ke, "Niinɛ, Mawu Bi ji mo!"
9. Cura do paralítico
Referência: Marcos 2:1-12
Explicação: Jesus cura o corpo, mas primeiro perdoa os pecados. Este milagre estabelece que sua missão principal é a reconciliação espiritual do homem com Deus.
Maa pee ligbi saii se ɔ, Yesu kpale kɛ ba Kapernaum, kɛkɛ nɛ a nu e he nɔuu kaa e ba ma a mi nɛ e ngɛ we mi. E kɛ we nɛ nihi bɔni bumi pue e nɔ kɛ ya si benɛ we ɔ mi hyi tɔ, nɛ agbo ɔ nya hu tsi nɛ a nɛ blɔ ngɛ he ko hu. Nɛ Yesu fiɛ Munyu ɔ kɛ tsɔɔ mɛ. Kɛkɛ nɛ nihi eywiɛ komɛ tloo nɔ ko nɛ e ninehi kɛ e nanehi gbo kɛ ba ke Yesu nɛ e tsa lɛ. Benɛ ni ɔmɛ na kaa blɔ be nɛ a ma kɛ wo nɔ ɔ kɛ su Yesu he mi ɔ, a kuɔ tsu ɔ nɛ a hia tsu ɔ yi mi. A wo hiɔtsɛ ɔ kɛ e sa nɛ e hwɔɔ si ngɛ nɔ ɔ tsuo kɛ gu lejɛ ɔ kɛ kple tsu ɔ mi kɛ ba fɔ Yesu hɛ mi.
Nɛ Yesu na nihi nɛ wo nɔ ɔ kɛ ba amɛ a hemi kɛ yemi kaa e nya wa a, e de hiɔtsɛ ɔ ke, "Binyumu, a wo o tɔmi ɔmɛ kɛ ke mo!"
Se Yuda nikɔtɔma amɛ ekomɛ ngɛ nihi nɛ ba lejɛ ɔ a kpɛti, nɛ a nu nɔ́ nɛ Yesu de ɔ. Kɛkɛ ɔ nɔ́ nɛ a susu ji, "Mɛni he je nɔ nɛ ɔ tu munyu kaa kikɛ ɔ? Pi musu nɛ e bɔ ji nɛ ɔ lo? Ngɛ Mawu se ɔ, mɛnɔ hu pa ngɛ nɛ ma nyɛ wo nɔ ko he yayami kɛ ke lɛ?"
Se Yesu na nɔ́ nɛ a susu ngɛ a yi mi ɔ amlɔ ɔ nɔuu, nɛ e bi mɛ ke, "Mɛni he je nɛ enɛ ɔ ngɛ nyɛ haoe? Kaa a ma de hiɔtsɛ ɔ ke, ‘A wo o tɔmi ɔmɛ kɛ ke mo’ aloo ‘Moo te si nɛ o wo o sa a nɛ o nyɛɛ ɔ, a ti te nɔ nɛ peemi wa nɛɛ’? Bɔ nɛ pee nɛ nyɛɛ le mwɔnɛ ɔ kaa Nɔmlɔ Bi ɔ ngɛ he wami ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ nɛ e woɔ tɔmi ngɔ keɔ," e plɛ hyɛ hiɔtsɛ ɔ nɛ e de lɛ ke, "I ngɛ mo dee ke, moo te si nɛ o wo o sa a nɛ o ho we mi ya."
Yesu nya nɔɛ si nɛ hiɔtsɛ ɔ te si nɛ e wo e sa a ngɛ nimli asafo nɛ ba pue si ɔmɛ a hɛ mi nɛ e nyɛɛ e nane nɔ kɛ je kpo. Enɛ ɔ pee nɔ fɛɛ nɔ nyakpɛ nɛ a je Mawu yi nɛ a de ke, "Enɛ ɔ lɛɛ wa nɛ eko hyɛ gblee!"
10. Ressurreição de Lázaro
Referência: João 11:1-44
Explicação: O milagre mais impactante antes da crucificação. Ao ressuscitar alguém morto há quatro dias, Jesus declara: "Eu sou a ressurreição e a vida".
Lazaro gbenɔ
O kai Maria nɔ nɛ kɛ nu je via pue Yesu nanehi a nɔ nɛ e kɛ e yi bwɔmi tsu a he ɔ lo? E nyɛminyumu nɛ a tsɛɛ lɛ Lazaro nɛ je Betania, he nɛ e kɛ Maria kɛ e nyɛmi Marta a ngɛ ɔ, ngɛ hiɔ nue. Lɔ ɔ he je ɔ e nyɛmiyi ɔmɛ tsɔ nɛ a ya de Yesu ke, "Mawetsɛ, o huɛ nɛ o suɔ lɛ saminya a, e ngɛ gbenɔ muɔ nya."
Se benɛ Yesu nu enɛ ɔ, e de ke, "Tsa pi gbenɔ hiɔ nɛ e ngɛ nue se mohu bɔ nɛ pee nɛ a wo Mawu hɛ mi nyami, nɛ ami Mawu Bi ɔ hu ye hɛ mi nɛ ba nyami kɛ gu enɛ ɔ mi." E ji anɔkuale kaa Yesu suɔ Marta kɛ Maria kɛ Lazaro sane mohu, se benɛ e nu Lazaro hiɔ ɔ he ɔ, e yɛ amlɔ ɔ nɛ e ya hyɛ ha. Se e ye ligbi enyɔ sɔuu ngɛ he nɛ e ngɛ ɔ. Ligbi enyɔ ɔ se loko e de kaseli ɔmɛ ke, "Nyɛ ha nɛ waa ho Yudea ya."
Se e kaseli ɔmɛ kplɛɛ we nɔ. A de lɛ ke, "Nutsɔ, be bɔɔ ko ji nɛ ɔ nɛ Yudea nikɔtɔma amɛ ngɛ Yuda a ka mo gbemi. Anɛ o yaa lejɛ ɔ ekohu lo?"
Se Yesu ha mɛ heto ke, "Ngmlɛfia nyɔngma kɛ enyɔ nɛ ngɛ je nanɛɛ mi, kɛ je mɔtu kɛ ya si gbɔkuɛ mi daa ligbi. Nɛ ke nɔ ko nyɛɛ ngɛ ngmlɛfia nɛ ɔmɛ a mi ɔ, e tɛ we nɔ, ejakaa je ɔ mi tɛ. Nyɔ mi nɛ a tɛɔ nɔ, ejakaa diblii wo." Kɛkɛ nɛ e de e kaseli ɔmɛ ke, "Wa huɛ Lazaro hwɔ mahe nɛ amlɔ nɛ ɔ i yaa nɛ ma ya tsiɛ lɛ."
Se e kaseli ɔmɛ susu kaa nɔ nɛ e ngɛ tsɔɔe ji Lazaro ngɛ e he jɔɔe, lɔ ɔ he je ɔ a de Yesu ke, "Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e na he wami saii." Se Yesu lɛɛ nɔ nɛ e ngɛ tsɔɔe ji Lazaro gbo.
Jehanɛ ɔ Yesu de mɛ paa ke, "Lazaro gbo. Nɛ ngɛ nyɛ he je ɔ, e ngɔ ye nya kaa i be lejɛ ɔ, bɔ nɛ pee nɛ nyɛ he ye nɔ nyɛɛ ye. Nyɛɛ te si nɛ waa ho lejɛ ɔ ya." Kɛkɛ nɛ Toma nɛ a tsɛɛ lɛ "Hawi" ɔ de e nyɛmimɛ kaseli ɔmɛ ke, "Nyɛ ha waa kɛ lɛ nɛ ya nɛ waa kɛ lɛ nɛ ya gbo."
Benɛ a ya su Betania a, a de mɛ ke Lazaro ye ligbi eywiɛ sɔuu ngɛ gbogboe muɔ ɔ mi momo. Betania kɛ Yerusalem kpɛti kɛ we. Ja a he je ɔ, Yuda nikɔtɔma amɛ fuu ba Betania nɛ a ba ye Marta kɛ Maria kɔmɔ ngɛ a nyɛmi ɔ gbenɔ ɔ he. Benɛ Marta na kaa Yesu ma a, e ya kpee lɛ ngɛ blɔ ɔ nɔ, se Maria lɛɛ e tlɔ si ngɛ we ɔ mi.
Nɛ Marta de Yesu ke, "Mawetsɛ, a ke o ngɛ hiɛ ɔ jinɛ ye nyɛmi ɔ ko gbo we. Se amlɔ nɛ ɔ hu be bi, ejakaa i le kaa Mawu maa kpale ye nyɛmi ɔ kɛ ba wami mi ke o bi lɛ."
Yesu de lɛ ke, "O nyɛminyumu ɔ maa te si kɛ ba wami mi ekohu."
Marta he nɔ ke, "I le kaa e maa te si ngɛ ni gbogboehi a si temi ligbi ɔ nɔ."
Se Yesu de lɛ ke, "Ami ji nɔ nɛ tleɔ ni gbogboehi si kɛ jee gbeje kɛ baa wami mi ɔ nɛ. Nɔ nɛ heɔ ye nɔ yeɔ ɔ, ke e gbo tete po ɔ, e ma na wami ekohu. Nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ ye nɔ yeɔ ɔ, e be gboe gbleegbleegblee. Marta, o heɔ enɛ ɔ yeɔ lo?"
Marta he nɔ ke, "Ee, Mawetsɛ, i he ye kaa mo ji Mesia a, Mawu Bi nɛ wa ngɛ lɛ blɔ hyɛe ɔ nɛ."
Kɛkɛ nɛ Marta je lejɛ ɔ nɛ e ya tsɛ e nyɛmi Maria kɛ ba se nɛ e de lɛ ke, "Mawetsɛ ɔ ba hiɛ ɔ nɛ e ngɛ mo hlae." Nɛ Maria te si amlɔ ɔ nɔuu nɛ e ba e ngɔ.
Yesu tle Lazaro si
Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu sɛ we kɔpe ɔ mi. E ngɛ he nɛ Marta kɛ lɛ ba kpe ngɛ ɔ. Benɛ Yuda nikɔtɔma amɛ nɛ ba ngɛ Maria kɔmɔ yee ɔ na lɛ nɛ e je kpo ɔ, a susu kaa e yaa nɛ e ya fo ya ngɛ he nɛ a pu e nyɛmi ɔ ngɛ ɔ. Lɔ ɔ he je ɔ, a fie e se.
Benɛ Maria ya su he nɛ Yesu ngɛ ɔ, e kpla si nɛ e nu e nane nɛ e de lɛ ke, "Mawetsɛ, a ke o ngɛ hiɛ ɔ jinɛ ye nyɛmi ɔ ko gbo we."
Benɛ Yesu na bɔ nɛ Maria ngɛ ya foe, nɛ Yuda nikɔtɔma amɛ hu ngɛ kɔmɔ yee kɛ piɛ e he ɔ, e kuɛ ngmɛ bɛ, nɛ e bi mɛ ke, "Jije nɛ a pu lɛ ngɛ." Nɛ a de lɛ ke, "Mawetsɛ, ba nɛ o ba hyɛ." Nɛ Yesu fo ya.
Nɛ Yuda nikɔtɔma amɛ de ke, "Huɛhi ji mɛ niinɛ. Hyɛ bɔ nɛ e suɔ lɛ ha?"
Se a ti ni komɛ hu de ke, "Nyumu nɛ ɔ nɛ tsa hɛ yuyuilɔ ɔ, mɛni he je e nyɛ we Lazaro nɛ e tsa?" Yesu ye aywilɛho ngɛ e mi ekohu. Jehanɛ ɔ, a ba su yɔkɔ ɔ he. E ji tɛ muɔ nɛ a ngɔ tɛ agbo kɛ tsi nya.
Yesu de mɛ ke, "Nyɛ tsitsɛɛ tɛ ɔ kɛ ya se." Se Marta nɛ ji Lazaro nyɛmiyo ɔ de Yesu ke, "Mawetsɛ, be nɛ ɔ mi ɔ e maa sa, ejakaa e ye ligbi eywiɛ sɔuu."
Se Yesu bi lɛ ke, "Anɛ i de we mo ke ke o he ye ɔ, o maa na Mawu nyakpɛ okadi ko lo?"
Kɛkɛ nɛ a tsitsɛɛ tɛ ɔ kɛ ya se, nɛ Yesu wo e hɛ nɔ nɛ e de ke, "Tsaatsɛ, i naa mo si kaa o bu mi tue. I le kaa o buɔ mi tue daa, se i ngɛ enɛ ɔ dee bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ ngɛ hiɛ ɔ nɛ a he ye kaa mo nɛ o tsɔ mi." Kɛkɛ nɛ e hia ngmlaa nɛ e de ke, "Lazaro, moo je kpo!"
Amlɔ ɔ nɔuu nɛ Lazaro je kpo kɛ e he bo nɛ a kɛ pu lɛ ɔ, kɛ duku nɛ a kɛ fi e hɛ mi ɔ. Nɛ Yesu de mɛ ke, "Nyɛɛ pine ní ɔmɛ ha lɛ nɛ e ya."
Conclusão
Os milagres de Jesus revelam sua autoridade sobre a natureza, as enfermidades, o mundo espiritual e até a morte. Eles não são apenas demonstrações de poder, mas sinais que apontam para sua identidade e missão.
Ao estudar esses milagres, é possível compreender melhor o papel de Jesus e a mensagem central do Evangelho.
Se este conteúdo ajudou você a entender os milagres de Jesus na Bíblia, compartilhe este artigo para que mais pessoas também conheçam esses ensinamentos.