Milagres de Jesus

Slepí vidia

27 Keď bol Ježiš na ceste späť, išli za ním dvaja slepci a volali naňho: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!"

28 Kráčali za ním až do domu. Slepí pristúpili celkom k nemu a on sa ich spýtal: „Naozaj veríte, že mám moc vrátiť vám zrak?"

„Áno, Pane," odpovedali mu.

29 Ježiš sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako veríte."

30 V tej chvíli začali vidieť. Dôrazne im prikázal: „Nikto sa o tom nesmie dozvedieť!" 31 Oni však išli a rozniesli tú správu po celom kraji.

Slepí vidia a idú za Ježišom

29 Keď Ježiš s učeníkmi vychádzal z Jericha, uberal sa za ním obrovský dav. 30 Na kraji cesty sedeli dvaja slepci, a keď začuli, že tade prechádza Ježiš, začali kričať: „Zmiluj sa nad nami, Pane, syn Dávidov!"

31 Dav ich okrikoval, aby mlčali. Ale oni volali ešte hlasnejšie: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!"

32 Keď sa Ježiš priblížil k nim, zastal, zavolal ich k sebe a spýtal sa: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?"

33 „Pane, chceme vidieť!" odpovedali.

34 Ježišovi ich prišlo ľúto a dotkol sa ich očí. V tej chvíli začali vidieť – a šli za ním.

Uzdravenie slepého v Betsaide

22 Keď sa dostali do Betsaidy, priviedli k nemu slepca a prosili, aby ho dotykom uzdravil. 23 Ježiš ho vzal za ruku a vyviedol za dedinu. Tam sa mu naslinenými prstami dotkol očí a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?" 24 Muž sa poobzeral a zvolal: „Áno, vidím ľudí, ale nejasne, vyzerajú ako chodiace stromy." 25 Ježiš sa ešte raz dotkol jeho očí. Keď sa muž znova rozhliadol okolo seba, videl všetko zreteľne a jasne, oči mal úplne zdravé. 26 Ježiš mu povedal, že môže ísť domov a dodal: „Cez dedinu teraz nechoď."

Uzdravenie hluchonemého

31 Z Týru šiel Ježiš do Sidonu a odtiaľ popri Galilejskom mori do oblasti zvanej Desaťmestie. 32 Tam k nemu priviedli človeka, ktorý bol hluchý a rozprával len s ťažkosťami: chceli, aby ho Ježiš uzdravil. 33 Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, dotkol sa prstami jeho uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka. 34 Uprel zrak k nebu, so stonom sa pomodlil a zvolal: „Efata!" – čo znamená „Otvor sa!" 35 V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť. 36 Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila. 37 Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: „Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!"

Uzdravenie slepého

46 Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, sedel pri ceste slepý žobrák Bartimej, syn Timejov. 47 Keď počul, že prichádza Ježiš z Nazareta, začal kričať: „Ježiš, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!" 48 Ľudia ho napomínali, aby mlčal. On však kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!" 49 Ježiš sa zastavil a dal muža zavolať k sebe. Bežali poňho a povedali mu: „Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!" 50 Slepý ihneď odhodil svoj plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51 „Čo chceš, aby som pre teba urobil?" spýtal sa Ježiš. Bartimej odpovedal: „Majstre, chcem opäť vidieť!" 52 Ježiš mu povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila, môžeš ísť." V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a šiel po tej ceste za Ježišom.

Uzdravenie slepého pri Jerichu

35 Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral. 36 Počul, že okolo prechádza množstvo ľudí, preto sa vypytoval, čo sa to deje. 37 Povedali mu: „Ide tadiaľto Ježiš z Nazareta." 38 Len čo to počul, zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 39 Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, aby mlčal. On však volal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 40 Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď slepý prišiel, Ježiš sa ho opýtal: 41 „Čo chceš, aby som pre teba urobil?" Muž mu odpovedal: „Pane, chcem opäť vidieť!" 42 „Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila," povedal mu Ježiš. 43 Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.

Ježiš uzdraví slepého

1 Cestou stretol človeka, ktorý bol od narodenia slepý.

2 „Majstre, prečo sa narodil slepý?" spytovali sa ho učeníci. „Je to následok jeho hriechu, alebo hriechu jeho rodičov?"

3 „Nehľadajte vinu ani uňho, ani u jeho rodičov," odpovedal Ježiš. „Je slepý, aby sa v jeho živote prejavila Božia moc. 4 Kým ešte trvá deň, musíme konať dielo toho, ktorý ma poslal. Čoskoro nastane noc, keď sa už nebude dať robiť nič. 5 Kým som na svete, som svetlo sveta."

6 Po týchto slovách napľul na zem, urobil zo slín a prachu blato, potrel ním slepému oči 7 a povedal mu: „Choď sa umyť k nádrži Siloe." (Siloe znamená Poslaný.) Slepý poslúchol, umyl sa, a keď sa vrátil, videl.

2 Vtedy sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma uzdraviť!"

3 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem. Buď zdravý." A po malomocenstve nezostalo ani stopy.

4 Ježiš mu povedal: „Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš – na dôkaz, že si zdravý."

2 Čoskoro k nemu priniesli na nosidlách ochrnutého človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Teš sa, priateľ môj, tvoje hriechy sú odpustené!"

3 Niektorí z učiteľov Zákona sa však pohoršovali: „Ten človek sa rúha!"

4 Ale Ježiš vedel, čo si myslia, a preto sa spýtal: „Prečo máte srdcia naplnené zlobou? 5 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo: Vstaň a choď!? 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy…" Nato sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov." 7 A on vstal a odišiel.

10 Bol tam človek s ochrnutou rukou. Farizeji hľadali nejakú zámienku, aby mohli Ježiša obžalovať, preto sa ho spýtali: „Dovoľuje zákon v sobotu uzdravovať?" 11 Odpovedal im: „Keby niekto z vás mal jedinú ovcu a tá by mu v sobotu spadla do jamy, neurobil by všetko, aby ju z nej vytiahol ešte v ten deň? 12 A o čo cennejší je človek! Preto je správne robiť dobro aj v sobotu." 13 Obrátil sa k postihnutému a povedal mu: „Vystri ruku!" Ten ho poslúchol a ruka bola zdravá ako tá druhá.

30 Tu našli Šimonovu svokru ležať chorú v posteli s vysokou horúčkou. Povedali Ježišovi, čo ju trápi. 31 Pristúpil k jej lôžku, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka jej ihneď zmizla a ona im začala pripravovať jedlo.

Uzdravenie malomocného

40 Raz k nemu pristúpil človek postihnutý malomocenstvom, hodil sa pred ním na kolená a úpenlivo ho prosil: „Viem, že ma môžeš uzdraviť, ak budeš chcieť!" 41 Ježišovi ho prišlo ľúto, natiahol ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!" 42 Len čo vyslovil tieto slová, nezostalo po malomocenstve ani stopy.

3 Štyria muži priniesli na nosidlách ochrnutého človeka. 4 Keďže sa k nemu cez to množstvo ľudí nemohli dostať, vyšli na strechu domu, urobili v nej otvor a spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred Ježiša. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Syn môj, tvoje hriechy sú odpustené!"

6 Sedeli tam však aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali: 7 „Čo to ten človek hovorí!? Veď je to rúhanie! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!" 8 No Ježiš poznal ich myšlienky a preto sa ich spýtal: „Prečo vás to poburuje? 9 Veď čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Tvoje hriechy sú odpustené‘ – alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘ 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy…" 11 Vtedy sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov!" 12 A chorý sa pred očami ohromeného zástupu postavil na nohy, vzal ležadlo a pobral preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: „Také čosi sme nikdy nevideli!"

Ježiš uzdraví človeka s nevládnou rukou

1 Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s ochrnutou rukou. 2 Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť vzniesť proti nemu obvinenie. 3 A naozaj – Ježiš chorého vyzval: „Postav sa sem do stredu, aby ťa všetci videli!" 4 Potom sa spýtal prítomných: „Čo by sa malo robiť podľa zákona v sobotu: má sa konať dobro, alebo nie? Má sa život zachrániť, alebo zničiť?" Ale oni len mlčali. 5 Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k tomu človeku a povedal: „Vystri ruku!" Muž poslúchol a jeho ruka bola opäť zdravá.

Uzdravenie malomocného

12 V jednom mestečku stretol Ježiš človeka postihnutého ťažkým malomocenstvom. Úbožiak si pred neho kľakol a prosil: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma uzdraviť."

13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem. Buď zdravý!" A v tej chvíli nezostalo po malomocenstve ani stopy.

18 Akýsi muži priniesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho priniesť k Ježišovi. 19 Nemohli sa však k nemu cez to množstvo ľudí dostať. Vyšli teda na strechu a cez otvor spustili ochrnutého na nosidlách priamo pred Ježiša. 20 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal: „Priateľ môj, tvoje hriechy sú odpustené." 21 Učitelia Zákona a farizeji uvažovali: „Kto si myslí, že je! To je predsa rúhanie! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!"

22 Ježiš dobre vedel, čo si myslia, preto povedal: „Prečo sa pohoršujete vo svojich srdciach? 23 Veď čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Tvoje hriechy sú odpustené‘, alebo mu prikázať: ‚Vstaň a choď!‘ 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy…" Vtedy sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov!"

25 Ochrnutý hneď pred očami všetkých vstal a zbalil si rohož. Pobral sa domov a cestou hlasno chválil Boha.

Uzdravenie človeka v sobotu

6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a vyučoval. Bol tam aj človek s ochrnutou pravou rukou. 7 Učitelia Zákona a farizeji napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť vzniesť proti nemu obvinenie. 8 Ale Ježiš dobre poznal ich myšlienky. Vyzval muža s ochrnutou rukou: „Poď sem a postav sa do prostriedku, aby ťa všetci videli." Muž poslúchol. 9 Nato oslovil Ježiš farizejov a učiteľov Zákona: „Mám pre vás otázku: Je dovolené konať v sobotu dobro alebo nie? Má sa život zachrániť, alebo zničiť?" 10 Každému z nich sa pozrel do očí a potom mužovi povedal: „Vystri ruku!" Poslúchol a ruku mal opäť zdravú.

Uzdravenie stotníkovho sluhu

1 Keď to všetko povedal poslucháčom, vrátil sa späť do Kafarnauma. 2 Tam mal istý rímsky dôstojník sluhu, ktorého si veľmi vážil, a ten na smrť ochorel. 3 Keď sa dôstojník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil mu sluhu. 4 Tí sa pobrali k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu pomohol. 5 Má rád náš národ, ba dal nám postaviť aj synagógu."

6 Ježiš šiel s nimi. A keď už bol neďaleko dôstojníkovho domu, ten poslal k nemu svojich priateľov s odkazom: „Pane, neobťažuj sa, nie som hoden, aby si vstúpil pod moju strechu. 7 Preto som sa ani neodvážil prísť za tebou osobne. No stačí, ak povieš slovo, a môj sluha určite vyzdravie. 8 Veď aj ja sa musím podriaďovať rozkazom svojich veliteľov a sám dávam príkazy vojakom. Ak niektorému poviem: ‚Choď!‘, tak ide, a ak rozkážem inému: ‚Príď!‘, tak príde. A ak poviem svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí!"

9 Keď to Ježiš počul, bol veľmi prekvapený. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho sprevádzal, a povedal: „Vravím vám, že v celom izraelskom národe som nestretol človeka, ktorý by mal takú veľkú vieru!" 10 Keď sa dôstojníkovi poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

11 Bola tam žena, ktorá už osemnásť rokov trpela ťažkou chorobou: celá bola zohnutá a nemohla sa vystrieť. 12 Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal: „Žena, tvoje trápenie skončilo." 13 Položil na ňu ruky a v tej chvíli sa žena narovnala a oslavovala Boha.

Uzdravenie chorého na vodnatieľku

1 Raz v sobotu istý popredný farizej pozval Ježiša do svojho domu na obed. Všetci farizeji napäto striehli, čo Ježiš urobí. 2 Bol tam totiž aj človek chorý na vodnatieľku. Ježiš sa na neho zadíval, 3 a potom sa obrátil na farizejov a učiteľov Zákona s otázkou: „Dovoľuje zákon v sobotu uzdraviť človeka, alebo nie?" 4 Oni však mlčali. Ježiš teda vzal chorého za ruku, uzdravil ho a poslal domov.

Uzdravenie desiatich malomocných

11 Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš územím medzi Samáriou a Galileou. 12 Keď prichádzal k akejsi dedine, šlo mu oproti desať malomocných. Zastavili sa 13 a zďaleka naňho volali: „Ježišu, Majstre, zmiluj sa nad nami!" 14 Pozrel na nich a povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom!"

Poslúchli a cestou boli zbavení svojej choroby. 15 Jeden z nich, len čo zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. 16 Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán. 17 Tu sa Ježiš spýtal: „Neuzdravil som vari desiatich? Kde je tých ostatných deväť? 18 Okrem tohto cudzinca sa nikto z nich nevrátil, aby sa poďakoval Bohu?" 19 Samaritánovi povedal: „Vstaň, môžeš pokojne odísť. Tvoja viera ťa uzdravila."

Ježiš uzdraví ochrnutého

1 Potom sa Ježiš pobral do Jeruzalema, lebo bol práve židovský sviatok. 2 V Jeruzaleme je neďaleko Ovčej brány vodná nádrž, židovsky nazývaná Betezda, lemovaná piatimi stĺporadiami. 3 Pod týmito prístreškami ležali mnohí chorí: slepí, chromí a ochrnutí. [Tí túžobne čakali kedy sa rozčerí hladina vody.]* 4 [Z času na čas zostupoval totiž do rybníka anjel Pánov a rozvíril vodu. Prvý, kto vstúpil do rozvírenej vody, bol uzdravený, nech trpel akoukoľvek chorobou.]* 5 Medzi postihnutými ležal človek, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho tam Ježiš uvidel ležať, a zistil, že je už tak dlho chorý, spýtal sa ho: „Túžiš vyzdravieť?"

7 „Pane," odpovedal chorý, „nemám nikoho, kto by mi pomohol dostať sa k nádrži, keď sa zvíri voda. Kým sa tam sám dostanem, zakaždým ma niekto predbehne."

8 Ježiš mu odpovedal: „Vstaň, vezmi si rohož a môžeš ísť."

9 Chorý bol v tej chvíli uzdravený: zvinul si rohož a pobral sa preč. V ten deň však bola sobota.

Uzdravenie syna kráľovského úradníka

46 Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý kráľovský úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna, 47 sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska do Galiley. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna.

48 „Nikto z vás mi neuverí, kým neuvidíte znamenia a divy?" spýtal sa ho Ježiš.

49 „Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!" naliehal úradník.

50 „Môžeš ísť domov! Tvoj syn bude žiť!" odpovedal mu Ježiš. Ten človek Ježišovi uveril a vybral sa domov. 51 Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn žije a má sa lepšie. 52 Spýtal sa ich, kedy sa chlapcov stav zlepšil. Odpovedali mu: „Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka." 53 A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn bude žiť." A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš.

54 Toto bolo druhé znamenie, ktoré Ježiš vykonal, keď prišiel z Judska do Galiley.

20 Vtom k nemu pristúpila zozadu akási žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a dotkla sa okraja jeho šiat, 21 lebo si pomyslela: „Stačí, ak sa dotknem jeho šiat, určite sa uzdravím." 22 Ježiš sa obrátil, pozrel sa na ňu a povedal: „Teš sa, žena. Tvoja viera ťa uzdravila."

A naozaj, od tej chvíle bola žena zdravá.

25 V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním. 26 Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo: choroba sa jej stále zhoršovala. 27 No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, pretlačila sa k nemu zozadu a dotkla sa ho. 28 Povedala si totiž: „Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!" 29 A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá.

43 Bola tam aj istá žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním, a hoci minula na lekárov celý svoj majetok, ani jednému sa ju nepodarilo vyliečiť. 44 Pristúpila k Ježišovi zozadu, dotkla sa okraja jeho plášťa a v tej chvíli pocítila, že prestala krvácať. 45 „Kto sa ma to dotkol?" spýtal sa Ježiš. Keď sa nikto nechcel priznať, Peter namietol: „Majstre, veď pozri, koľko veľa je tu ľudí. Mohlo sa stať, že niekto do teba sotil." 46 Ale Ježiš odpovedal: „Niekto sa ma úmyselne dotkol a viem, že moja moc mu pomohla."

47 Keď žena videla, že sa to nedá utajiť, prišla celá rozochvená k Ježišovi, padla pred ním na kolená a pred všetkými sa priznala, prečo sa ho dotkla, aj ako bola hneď uzdravená. 48 „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť," povedal jej Ježiš.

Moc nad chorobou a smrťou

18 Kým Ježiš hovoril, prišiel jeden z predstaviteľov miestnej synagógy a poklonil sa mu. „Práve mi umrela dcéra," povedal, „ale ty jej môžeš vrátiť život. Poď, polož na ňu ruku a ožije."

19 Ježiš vstal a šiel – a jeho učeníci ho nasledovali.

23 Keď Ježiš vošiel do domu predstaveného synagógy, kde hrala pohrebná hudba a nariekal zhromaždený dav, 24 povedal im: „Rozíďte sa, veď dievčatko neumrelo, iba spí." Oni sa mu však vysmiali.

25 Hneď ako všetkých poslali preč, vstúpil do miestnosti, v ktorej bolo dievčatko, chytil ho za ruku a ono ožilo a vstalo.

22 Bol medzi nimi aj predstavený miestnej synagógy, ktorý sa volal Jairos. Keď ho zbadal, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Umiera mi dcérka. Prosím ťa, poď, polož na ňu ruky, aby bola zasa zdravá!" 24 Ježiš sa pobral s ním.

Nasledovalo ho množstvo ľudí a tlačili sa naňho zo všetkých strán.

38 Dom predstaveného synagógy sa už ozýval srdcervúcim plačom a nárekom. 39 Vstúpil dnu a spýtal sa: „Načo ten plač a rozruch? Veď to dievča neumrelo, iba spí!" 40 Ale oni ho vysmiali. Všetkým kázal odísť a iba s rodičmi a tromi učeníkmi vošiel do miestnosti, kde ležalo dievča. 41 Chytil ju za ruku a povedal: „Talitha kum!" – čo znamená „Dievčatko: prikazujem ti, vstaň!" 42 A to dvanásťročné dievča ihneď vstalo a chodilo. Všetci boli celkom bez seba.

31 Ježiš pokračoval: „Ku komu mám prirovnať ľudí ako vy? Komu sa podobajú? 32 Sú ako deti, ktoré sa hrajú na námestí chvíľu na svadbu, chvíľu na pohreb a vzájomne si vyčítajú: ‚Pískali sme vám, ale netancovali ste.‘ ‚A my sme vám zasa smutne spievali, a neplakali ste.‘ 33 Keď prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chleba a nepil víno a vraveli, že je posadnutý, 34 ale keď prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, vravíte pohŕdavo: ‚Pozrite sa na toho nenažranca a opilca, ktorý sa priatelí so zdieračmi a kadejakou spodinou.‘ 35 Dokonalosť Božej múdrosti dokážu tí, čo sa ňou nechajú viesť."

Hriešnica vo farizejovom dome

36 Jeden z farizejov pozval Ježiša na obed. Ježiš pozvanie prijal a stoloval s ním. 37 V tom meste žila žena veľmi zlej povesti. Keď sa dozvedela, že Ježiš je na návšteve u farizeja Šimona, priniesla alabastrovú nádobku so vzácnym vonným olejom.

41 Bol medzi nimi aj predstavený židovskej synagógy Jairos. Padol Ježišovi k nohám a úpenlivo ho prosil, aby šiel do jeho domu, 42 lebo jeho jediná dcéra, ktorá mala iba dvanásť rokov, zomierala. Ježiš sa pobral s ním, ale zovšadiaľ sa tlačil zástup ľudí.

49 Kým sa zhováral so ženou, priniesol ktosi z Jairovho domu správu: „Tvoja dcéra už zomrela, neobťažuj Majstra." 50 Keď to Ježiš počul, povedal otcovi: „Neboj sa, dôveruj mi, a tvoja dcéra bude zachránená!"

51 Keď prišli k Jairovmu domu, nedovolil nikomu vojsť dnu. Vzal so sebou iba Petra, Jána, Jakuba a rodičov dievčatka. 52 Tam už všetci oplakávali mŕtvu a srdcervúco nariekali. Ježiš im povedal: „Neplačte, veď neumrela, iba spí." 53 Do očí sa mu vysmiali, lebo vedeli, že je naozaj mŕtva. 54 Chytil ju za ruku a zvolal: „Dievčatko, vstaň!" 55 A ono hneď ožilo a vstalo. Povedal: „Dajte sa mu najesť!" 56 Rodičov sa zmocnil úžas, ale Ježiš im prikázal, aby nikomu nevraveli, čo sa stalo.

Lazárova smrť

1 Muž, ktorý sa volal Lazár ochorel. Pochádzal z dediny Betánia, v ktorej bývali aj jeho sestry Mária a Marta. 2 (Bola to tá Mária, ktorá natrela vzácnym olejom Ježišove nohy a svojimi vlasmi ich vyutierala. Jej brat Lazár bol teraz chorý.)

3 Sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, tvoj milovaný priateľ je ťažko chorý."

4 Keď sa to Ježiš dozvedel, povedal: „Neochorel preto, aby zomrel, ale aby sa prejavila Božia moc a ukázala sa sláva Syna Božieho."

5 Ježiš mal veľmi rád obe sestry i Lazára. 6 Ježiš teda zostal ešte dva dni na mieste, kde ho zastihla správa o Lazárovej chorobe. 7 Až potom vyzval svojich učeníkov: „Vráťme sa do Judska."

8 Jeho učeníci namietali: „Majstre, veď len nedávno ťa tam chceli židovskí vodcovia ukameňovať, a ty sa tam mieniš vrátiť?"

9 „Vari nesvieti slnko cez deň dvanásť hodín? Kto chodí za vidna, nemusí sa báť, že sa potkne, lebo svetlo tohto sveta mu osvetľuje cestu. 10 Ale keď niekto kráča v noci, potkýna sa, lebo svetlo mu neosvecuje cestu." 11 Potom dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal a ja ho idem zobudiť."

12 „Pane, ak spí, čoskoro sa uzdraví," povedali mu učeníci. 13 Ježiš však hovoril o jeho smrti – i keď učeníci sa nazdávali, že hovorí o obyčajnom spánku. 14 Preto im povedal jasne: „Lazár zomrel.

23 Potom vstúpil Ježiš do loďky a plavil sa s učeníkmi na druhý breh. 24 Zrazu sa strhla silná búrka a loďka sa takmer potápala vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal. 25 Priskočili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, inak sa utopíme!" 26 Ale Ježiš im odpovedal: „Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?" Potom vstal a pohrozil vetru a vlnám. Búrka sa upokojila a nastalo veľké ticho.

27 Tí, čo boli s ním, ohromene hovorili: „Kto to vlastne je, že ho poslúcha víchrica aj more?"

Nasýtenie piatich tisícov

15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a upozornili ho: „Už je neskoro a tu na pustatine sa nedá nič kúpiť. Dovoľ ľuďom odísť, nech sa rozídu po dedinách a zadovážia si niečo na jedenie."

16 Ježiš im na to povedal: „Kam by chodili, vy sa im dajte najesť!"

17 Namietli: „Veď máme dokopy iba päť chlebov a dve ryby!"

18 „Prineste mi ich sem!" 19 Potom vyzval ľudí, aby si posadali na trávu. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel oči do neba a poďakoval sa za ne Bohu. Potom lámal a dával učeníkom chleby, a tí ich rozdávali ľuďom. 20 Najedlo sa tam dosýta asi päťtisíc mužov. 21 Ženy a deti sa do toho počtu nerátali. A keď pozbierali zvyšky, zistili, že ich je plných dvanásť košov.

25 Nad ránom sa Ježiš priblížil k loďke kráčajúc po hladine jazera.

Nasýtenie štyroch tisícov

32 Tu si Ježiš zavolal učeníkov a povedal im: „Je mi ľúto týchto ľudí, veď sú už tri dni so mnou a nemajú čo jesť. Nerád by som ich pustil hladných, veď by ani nedošli domov."

33 Učeníci mu odpovedali: „Kde by sme v tejto pustatine vzali chlieb pre toľkých ľudí?"

34 „Čo tu máte na jedenie?"

„Sedem chlebov a niekoľko rýb," odpovedali.

35 Nato Ježiš rozkázal ľuďom, aby si posadali na zem, 36 potom vzal tých sedem chlebov a ryby, poďakoval sa za ne Bohu, lámal chlieb, dával ho učeníkom a tí ho rozdávali zástupom. 37 Nasýtilo sa tam štyritisíc mužov, 38 nerátajúc ženy a deti. A ešte nazbierali sedem košov zvyškov.

Chrámová daň

24 V Kafarnaume prišli k Petrovi výbercovia chrámovej dane a spýtali sa ho: „Váš učiteľ neplatí daň?"

25 „Platí," odpovedal Peter.

Len čo vošiel do domu, skôr než otvoril ústa, predišiel ho Ježiš otázkou: „Čo myslíš, Šimon, od koho vyberajú králi a panovníci dane a poplatky? Od synov alebo od cudzích?"

26 „Od cudzích," odpovedal Peter.

„Tak vidíš," povedal Ježiš, „synovia sú teda oslobodení od tejto povinnosti. 27 Ale nebudem ich zbytočne dráždiť. Choď k jazeru, hoď udicu a prvej rybe, ktorú chytíš, otvor ústa. Nájdeš v nich mincu. Zanes im ju a tá bude stačiť na poplatok za nás oboch."

Uschnutý figovník

18 Keď sa ráno vracal do Jeruzalema, pocítil hlad. 19 Pri ceste si všimol figovník, ale keď prišiel k nemu, nenašiel na ňom nijaké plody, iba lístie. Povedal: „Už nikdy sa na tebe neurodí ovocie!" A figovník naozaj uschol.

20 Keď to učeníci videli, prekvapene zvolali: „Ako rýchlo ten figovník vyschol!"

21 Ježiš im odpovedal: „Hovorím vám, ak budete veriť bez pochybovania, môžete robiť aj väčšie veci, ako ste teraz videli. Ak rozkážete tomuto vrchu, posuň sa a hoď sa do mora, stane sa. 22 A dostanete všetko, za čo sa s vierou budete modliť."

37 Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do loďky: čoskoro bola plná vody a hrozilo, že sa potopí. 38 Ježiš však spal v zadnej časti lode s hlavou na poduške. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: „Majstre, tebe je jedno, že sa utopíme!?" 39 Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal moru: „Mlč! Utíš sa!" V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho.

40 „Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?" spýtal sa učeníkov. 41 Boli ohromení a pýtali sa jeden druhého: „Kto to vlastne je, že ho poslúcha vietor i more?"

35 Na sklonku dňa za ním prišli učeníci a pripomenuli mu: „Pozri, čas už pokročil a sme na pustom mieste. 36 Povedz ľuďom, aby si išli do okolitých dediniek a osád nakúpiť nejaké jedlo." 37 Ježiš im odpovedal: „Vy sa im postarajte o jedlo!"

Namietli: „To máme pre všetkých nakúpiť jedlo za dvesto denárov?" 38 Spýtal sa ich: „Koľko tu máte chleba? Choďte a zistite to!" Vrátili sa a oznámili mu: „Dokopy päť chlebov a dve ryby." 39 Ježiš vyzval ľudí, aby sa rozdelili na skupiny a usadili sa na tráve. 40 V každej skupine bolo päťdesiat až sto ľudí. 41 Potom vzal tých päť chlebov, uprel zrak na nebo a poďakoval za ne Bohu. Rozlamoval chleby a podával učeníkom, aby ich roznášali ľuďom. To isté urobil aj s rybami. 42 Všetci sa najedli dosýta 43 a ešte sa nazbieralo aj dvanásť košov zvyškov. 44 Tak sa nasýtilo päťtisíc mužov.

48 Na svitaní videl, že ešte vždy namáhavo veslujú, lebo sa plavili proti vetru. Vydal sa za nimi po hladine jazera a chcel sa priblížiť až k loďke. 49 Keď ho zbadali, ako kráča po vode, začali kričať od hrôzy, lebo si mysleli, že je to prízrak. 50 Ale on ich upokojoval: „Hlavu hore! Nebojte sa, veď to som ja!" 51 Vstúpil k nim do loďky a vietor ihneď utíchol. To ich ohromilo.

Nasýtenie štyroch tisícov ľudí

1 Okolo Ježiša sa opäť zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Boli s ním tak dlho, že sa im minuli všetky zásoby. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: 2 „Je mi ľúto týchto ľudí. Sú tu so mnou už tri dni a nemajú čo jesť. 3 Ak ich pustím domov hladných, môžu cestou odpadnúť od vysilenia, veď niektorí prišli zďaleka." 4 Učeníci zareagovali: „Kto a ako by mohol v tejto pustatine zohnať chlieb pre toľkých ľudí?" 5 „Koľko chlebov tu máte?" spýtal sa ich. „Sedem," odpovedali mu. 6 Nato poprosil všetkých zhromaždených, aby si posadali na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval za ne Bohu, odlamoval z nich a dával svojim učeníkom, aby ich roznášali ľuďom. 7 Mali pri sebe aj niekoľko neveľkých rýb. Ježiš sa aj za ne poďakoval a dal ich učeníkom, aby ich poroznášali. 8 Všetci sa dosýta najedli a ešte sa aj nazbieralo sedem košov zvyškov. 9 Tentoraz bolo v zástupe asi štyritisíc ľudí. Keď sa najedli, Ježiš ich poslal domov.

Uschnutý figovník

12 Na druhý deň, keď vyšli z Betánie, Ježiš vyhladol. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím. 13 Šiel sa pozrieť, či na ňom nenájde nejaké figy. Ale ovocie na ňom nebolo; len samé lístie. Figy mali ešte len dozrievať. 14 Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: „Nech už z teba nikto nikdy neje ovocie!"

O sile viery

20 Na druhé ráno, keď šli zasa popri figovníku, videli, že je úplne vyschnutý. 21 Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: „Majstre, pozri! Strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!" 22 Ježiš na to odpovedal: „Stačí dôverovať Bohu! 23 Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní. 24 Pamätajte si: všetko, o čo vo viere Boha prosíte, ste už dostali a patrí vám to. 25 Ale keď sa za niečo modlíte, najprv odpustite ľuďom to, čo proti nim máte, aby aj vám váš nebeský Otec odpustil vaše previnenia.

Ježiš povoláva prvých učeníkov

1 Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo. 2 Všimol si na brehu dve prázdne loďky. Rybári z nich vystúpili a prali siete. 3 Ježiš nastúpil na loďku, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby s ním odrazil od brehu. Potom si sadol a kázal odtiaľ zástupom.

4 Keď skončil, povedal Šimonovi: „Poď teraz s loďkou na miesto, kde je hlboká voda, a roztiahnite tam siete na lov." 5 Šimon odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme tvrdo pracovali a nič sme nechytili. Ale ak je to tvoje prianie, spustíme siete do vody." 6 Vyplávali a vylovili také množstvo rýb, až sa im trhali siete. 7 Museli si zavolať na pomoc rybárov z druhej loďky. Čoskoro boli obe loďky také plné rýb, že sa takmer potápali. 8 Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a prosil: „Odíď odo mňa, Pane, veď ja som hriešny človek!"

9 Peter bol totiž ohromený z takého nezvyčajného úlovku. Úžas sa zmocnil aj jeho spoločníkov: 10 Jakuba a Jána, synov Zebedejových. Ježiš Šimonovi povedal: „Neboj sa! Odteraz nebudeš loviť ryby, ale budeš zachraňovať ľudí pre večnosť."

11 A len čo prirazili s loďkami k brehu, všetko tam nechali a šli za Ježišom.

Ježiš utíši búrku

22 Jedného dňa povedal Ježiš svojim učeníkom: „Preplavme sa na druhý breh jazera." Nastúpili teda spoločne do loďky 23 a odrazili od brehu. Kým sa plavili, Ježiš zaspal. Onedlho sa strhla veľká búrka s víchricou. Ocitli sa vo veľkom nebezpečenstve, lebo do loďky sa im začala naberať voda a hrozilo, že sa potopí. 24 Učeníci pristúpili k Ježišovi a budili ho: „Učiteľ! Učiteľ! Utopíme sa!" Ježiš vstal, pohrozil vetru aj valiacim sa vlnám. Búrka utíchla a rozhostilo sa ticho. 25 Potom sa opýtal učeníkov: „Kde je vaša viera?" Predesení sa čudovali a pýtali sa jeden druhého: „Kto to vlastne je, že dáva príkazy vetru i vode a poslúchajú ho?"

Ježiš utíši búrku

22 Jedného dňa povedal Ježiš svojim učeníkom: „Preplavme sa na druhý breh jazera." Nastúpili teda spoločne do loďky 23 a odrazili od brehu. Kým sa plavili, Ježiš zaspal. Onedlho sa strhla veľká búrka s víchricou. Ocitli sa vo veľkom nebezpečenstve, lebo do loďky sa im začala naberať voda a hrozilo, že sa potopí. 24 Učeníci pristúpili k Ježišovi a budili ho: „Učiteľ! Učiteľ! Utopíme sa!" Ježiš vstal, pohrozil vetru aj valiacim sa vlnám. Búrka utíchla a rozhostilo sa ticho. 25 Potom sa opýtal učeníkov: „Kde je vaša viera?" Predesení sa čudovali a pýtali sa jeden druhého: „Kto to vlastne je, že dáva príkazy vetru i vode a poslúchajú ho?"

Uzdravenie posadnutého v Geraze

26 Pristáli na druhom brehu jazera oproti Galilei, v kraji Gerazénov.