Židom 6

1 Preto už nezostávajme len pri základoch Kristovho učenia, ako je pokánie z hriešnych skutkov (ktoré vedú k smrti), viera v Boha, 2 učenie o očisťovaní, vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde, ale smerujeme k dospelosti, 3 a ak Boh dovolí, budeme duchovne rásť.

4 Pre tých, ktorých jasné svetlo evanjelia už raz osvietilo, 5 ktorí na sebe okúsili, aké nádherné sú Božie nebeské dary, ktorí boli obdarení Svätým Duchom, počuli Božie spásne slovo a zakúsili niečo z moci budúceho sveta – 6 pre tých nie je možné, aby znova robili pokánie a opäť sa obrátili k Bohu, ak sa vedome od neho odvrátili a boli mu neverní. Svojou neverou totiž znova pribili Božieho Syna na kríž a vystavili ho posmechu nepriateľov. 7 Veď zem, ktorá je výdatne zavlažovaná dažďom a dáva užitočné plodiny tým, ktorí ju obrábajú, prijíma Božie požehnanie. 8 Ale ak rodí iba tŕnie a bodľačie, je nepotrebná, súca na zavrhnutie, a napokon ju vypália.

9 Keď takto hovoríme, sme o vás presvedčení, milovaní bratia, že ste na dobrej ceste k spáse. 10 Lebo Boh nie je nespravodlivý. Nezabudne, čo ste vykonali a ako ste z lásky k nemu pomáhali iným veriacim a ešte aj pomáhate. 11 Túžime len, aby každý z vás prejavoval neochabujúcu horlivosť až do konca, keď sa naplní naša nádej. 12 Preto neklesajte vo viere, ale napodobňujte tých, ktorí sa vierou a trpezlivosťou stali dedičmi zasľúbení.

Boh svoje sľuby dodrží

13 Keď Boh dával zasľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: 14 „Veľmi ťa požehnám a dám ti veľké potomstvo." 15 A tak Abrahám trpezlivo čakal, kým Boh svoj sľub nesplnil. 16 Ľudia sa totiž prísahou dovolávajú kohosi väčšieho od seba a prísaha je pre nich zárukou, ktorou sa končí každý spor. 17 Boh chcel tým, ktorým dával zasľúbenie, presvedčivo dokázať nemeniteľnosť svojho rozhodnutia, preto svoje zasľúbenie potvrdil ešte prísahou. 18 A tak tieto dve nezmeniteľné veci – zasľúbenie a prísaha – v ktorých Boh predsa nemôže klamať, sú mocným povzbudením pre nás, ktorí k nemu upíname svoju nádej. 19 Táto nádej je pre nás istou a pevnou kotvou duše, ktorá nás spája so samým Bohom až „za oponou" v nebi, 20 kam nás predišiel Ježiš. Je naším veľkňazom naveky, ako bol Melchizedech.