1 Preto, svätí bratia, ktorí máte účasť na nebeskom povolaní, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza vášho vyznania. 2 Bol verný tomu, ktorý ho ustanovil, tak ako aj Mojžiš verne slúžil v Božom dome. 3 Ale Ježiš si zaslúži väčšiu slávu ako Mojžiš, tak ako si staviteľ domu zaslúži väčšie uznanie ako dom, ktorý postavil. 4 Lebo každý dom musí niekto postaviť a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5 Mojžiš bol iba verný služobník v národe izraelskom, v dome, ktorý mu Boh zveril, a len naznačuje udalosti, ktoré sa v budúcnosti majú stať. 6 Ale Kristus je verný Boží Syn v dome, ktorý mu patrí. Týmto domom sme my, jeho cirkev, ak si až do konca zachováme smelú istotu a radostnú nádej.

7 Preto nás Svätý Duch napomína: „Dnes, ak počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia 9 ako vaši otcovia pri vzbure v deň, keď ma pokúšali na púšti. 10 Štyridsať rokov som ich viedol, a predsa žiadali stále nové dôkazy. Preto som sa rozhneval na tento ľud a povedal som: ‚Ich srdce ustavične blúdi a cestám, ktorými som ich chcel viesť, nerozumejú.‘ 11 Vo svojom hneve som prisahal: ‚Nikdy nezískajú pokoj, ktorý som im pripravil.‘ "

12 Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha. 13 Naopak, povzbudzujte sa navzájom deň čo deň, kým ešte trvá to „dnes", aby sa nik z vás, oklamaný hriechom, nezatvrdil. 14 Lebo iba ak zostaneme verní až do smrti a zachováme si istotu, ktorú sme mali na počiatku, budeme mať účasť na všetkom, čo je Kristovo. 15 Preto platí: „Ak dnes počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure." 16 No kto boli tí, čo počuli a zatvrdili sa? Neboli to všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? 17 A na koho sa Boh hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili a ich telá pohynuli na púšti? 18 A komu prisahal, že nevojdú do krajiny, ktorú im zasľúbil a kde mali nájsť odpočinok? 19 Boli to tí, ktorí ho neposlúchali, a preto do nej nemohli vojsť pre neveru.