As 10 parábolas mais importantes de Jesus
Jesus ensinou lições profundas por meio de parábolas, histórias curtas e simbólicas que comunicam verdades espirituais. Cada parábola tem um significado especial e atemporal, revelando o caráter de Deus e ensinando como viver como cristãos. Aqui estão 10 das parábolas mais marcantes e suas lições:
1. Parábola do Semeador (Mateus 13:3-9)
Tshə pâ əpʉ kə əndje tə bandanə tə̂ äwä aəpʉ kəwû. Tshə pâ: «Ə̈bə̈ awolu ərə nâ gâ lə kəndɨ ndə kə lu angwa rəgo. Ə̂në tshə sə̂ kə lu angwa rəgo nə kɔ, alabə̈ nə yɔ̂ gâ ndʉ äwä, ayanu nâ ə dê nɔ̂. Alabə̈ nə yɔ̂ gâ pâ ashɔ badja ə̂në ashɔ nə mî mî ne kɔ. Angwa rəgo nə kô ə gêrə katshä, mbrə ə̂në ashɔ nə mî mî ne. Bale, ə̂në alɔ âfɔ ndə kə tɔ nə kɔ, ə tshû nɔ̂ ə ôrɔ mbrə ə̂në aəshe nə lî ashɔ lî tə ə̂rɔ̂nə ne. Alabə̈ nə yɔ̂ gâ lə gonge. Gonge nə gêrə ə wô rəgo nə nɔ̂. Alabə̈ nə yɔ̂ gâ lə ə̂rɔ̂ ashɔ. Ə kô ə lê: ə̈bə̈ nə lê ngbangbo bale (100), ə̈bə̈ nə lê zazü vəta, â ə̈bə̈ ata nə lê zazü bale də morofo.» Jezu pâ kwatə̂ye ə pa: «Əzü ə̂në tshə sə də ətu kə dji də əpʉ, tshə djï!»
A parábola do semeador fala sobre a receptividade das pessoas à Palavra de Deus. Cada tipo de solo representa diferentes maneiras de receber e aplicar o Evangelho em nossas vidas. Somente um coração fértil e comprometido pode dar frutos espirituais abundantes.
2. O Bom Samaritano (Lucas 10:25-37)
Yïndə Ndjapä gâ ndə bəngâ zə
Ə̈bə̈ awoyisə̂ âgbɔ̂ əpʉ nə̂ Mayïzə âfɔ ndə kə tra lɔsu Jezu ə yû ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, ərə yekɔ də̂ mə lï ndə kə ma nə ndə kə sɔtə̂ sorô nə̂ alɔnɔ̂?» Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Əpʉ yekɔ kə sə lə âgbɔ̂ əpʉ nə̂ Ndjapä? Bə dɨ ənə̂ zə atâ a?» Koshe səkɔ kîrə əpʉ ə pa: «Yïndə Əyïlingû, tə Ndjapä nə̂ zə də lɔsu zə nɔ̂, də yîrə̂ zə nɔ̂, də awlra zə nɔ̂, də kə wusə̂ ərə nə̂ zə nɔ̂ ə yïndə ngâ zə mata ə də əbə də ə̂tə̂ zə.» Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Bə kîrə əpʉ nə də äwänə. Mbrə rə kanika ə sə tə sorô.»
Əpʉ nə̂ ə̂rɔ̂ əzü əgɔ Samari
Awoyisə̂ âgbɔ̂ nə yîndə kə yisə̂ nə ə pa kə yu əpʉ nə̂ əne nə sə də äwänə ə pa: «Bəngâ əmə kə də̂ əde?» Jezu kîrə əpʉ kə ətshə ə pa: «Ə̈bə̈ koshe âfɔ mâ Jeruzalamə ndə kə jerə gu na ye gâ Jerikɔ. Tshə nâ ʉrrr ə tê gâ lə kəna alayïkowɔ, əndje kô aərə nə̂ ye tə̂ ye nɔ̂, ə dâ ətshə ʉrrr trö də kuzu ə tshî ətshə tʉ ə rô ərə nə̂ əndje. Bale, ə̈bə̈ awotokrɔ kə Əyïlingû zâ kʉtə̂ äwä səkɔ ə wûtu gâ tə̂ koshe səkɔ, ə dɔ̂ ə dɔ̂ gâ pâ nə ə rô ərə nə̂ ye. Ə̈bə̈ əzü lə marä nə̂ Levi zâ ndje kʉtə̂ äwä səkɔ, ə wû koshe səkɔ ə dɔ̂ ə dɔ̂ gâ pâ nə ə rô ndje ərə nə̂ ye. Bale, mandânə, ə̈bə̈ əzü əgɔ Samari ə̂në tshə sə̂ lə ə̈ngrʉ̈ ana kɔ wûtu gâ tə̂ koshe səkɔ. Tshə wû ətshə, əyo ye mbrə̂ ətshə. Tshə nâ trö də ətshə ə yûtu tshela aəku nə̂ ye də kâdâ gâ ndə duva, də kə i tshela nə. Mandânə, tshə zâ ətshə gâ pâ agia ana nə̂ ye də ə̂tə̂ ye ə gû də ətshə gâ lə ə̈bə̈ anda nə̂ alayïana mbrə ndə kə pa tshə ga ndə ye. Tshe nə krâ, tshə kô ngendja bishi kə əyïnga anda nə ə pâ kə ətshə ə pa: "Gä ndə koshe səye kə əmə. Kədə bə ndɨ ngendja â ro ənə̂ sə̂ ə̂në mə kô kə əbə kɔ, kə do tə̂ əmə mə piyi nə kə əbə je."» Kwatəndje, Jezu yû awoyisə̂ âgbɔ̂ əpʉ nə̂ Əyïlingû səkɔ ə pa: «Ənə̂ zə, əde lə takpa tə̂ azü vəta səkɔ kə sə tə bəngâ koshe səkɔ ə̂në tshə tê gâ lə kəna alayïkowɔ səkɔ?» Tshə kîrə əpʉ ə pa: «Ətshə nə ə̂në tshə mbrə̂ ə̂rɔ̂ ərə kə ətshə kɔ.» Bale, Jezu pâ kə ətshə ə pa: «Gü, əbə ndje, ə mbrə̈ mata ətshə.»
Essa parábola nos ensina sobre o amor ao próximo, independentemente de raça ou religião. O samaritano ajudou um desconhecido, mostrando que a verdadeira fé se revela no amor ao próximo.
3. A Ovelha Perdida (Lucas 15:4-7)
«Əde lə takpa tə̂ e də̂ tshə â sə də andalimi ngbangbo bale (100) â ə̈bə̈ nə bale lə takpa tə̂ əndje kə yu, â tshə sə sə kə katə̂ ə̂dû əndje zazü vəna də grʉvəta amanə vəna (99) lə ngbûndû tʉ ndə kə na na ye ə pra ətshə nə ə̂në tshə yû kɔ ʉrrr ndjɔ ə sɔtə̂ ye gâ ye kane ne a? Alɔ ə̂në tshə â sɔ̂tə̂ ye gâ ye, tshə sə kə za ətshə gâ pâ əgʉ ye də amɔ tshelə ye ə do tə̂ ye gu nə gâ lə manda ə sə kə e agbɔbəngâ nə də azü tshe ngotə̂ ye ndə kə pa kə əndje ə pa: "E nä gâ əmə, a dü ə̂rû mbrə ə̂në mə sɔ̂tə̂ ndalimi nə̂ əmə ə̂në tshə yû kɔ gâ ye!" Äwä bale ndje, mə pa kə e: ə̂rû sə kə sə mâ lafɔ mbrə əyïnyaka kpiabale ə̂në tshə tshi äwä angbrɔ kə mbrə tə̂ ye tʉ, ə rô ə̂rû mbrə aə̂rɔ̂ azü zazü vəna də grʉvəta amanə vəna (99) ə̂në ə sə sə ndə kə pa əndje tshi äwä angbrɔ kə mbrə tə̂ əndje nə tʉ ne kɔ.»
Deus é como o pastor que busca incessantemente uma ovelha perdida. Essa parábola revela o amor incansável de Deus pelos pecadores, celebrando a alegria no céu quando alguém se arrepende.
4. O Filho Pródigo (Lucas 15:11-32)
Ə̈bə̈ abä sɔtə̂ əgblə nə̂ ye ə̂në tshə yû kɔ
Jezu kwâtə̂ye ə pâ: «Ə̈bə̈ koshe sə̂ də aneshe koshe bishi. Rədɔngɔ nə pâ kə abä nə ə pa: "Abä, krü tshelə aərə nə̂ zə ə kö ə̂sə̂ ənə̂ əmə kə əmə." Bale, abä nə krû tshelə aərə nə̂ ye nə lə takpa tə̂ əndje. Tə̂ ə̈ndö əlo mandânə, rədɔngɔ nə kâ aərə nə̂ ye nɔ̂ ə kô ngendja nə ə rô də nə ngrʉ̂ lə ə̈bə̈ əgɔ. Mâ je, tshə ndɨ̂ ngendja nə̂ ye nə nɔ̂ tə̂ äwä aəmbrʉ aərə. Alɔ ə̂në tshə ndɨ̂ ngendja nə̂ ye nə nɔ̂ gâ ye kɔ, ə̈bə̈ əgerə əgo tê lə əgɔ nə səkɔ, ə̈bə̈ äwä kə sɔtə̂ rəgo tə̂ ye gûta gû ne. Tshə nâ ə zâ kosəra mâ ndə ə̈bə̈ əzü tshelagɔ nə â tshə wlâ ətshə mâ lə kəndɨ nə̂ ye ndə kə pa tshə bata akɔsɔ. Tshə sə̂ də əgo kə zɨ arəgo ə̂në akɔsɔ nə sə̂ kə zɨ nə kɔ, əzü kə ko rəgo nə kə ətshə gûta gû ne. Bale, tshə lî tshelə ye â pâ: "Alayïkosəra nə̂ abä nɔ̂ sə də rəgo ə rô pâ nə â əmə, mə sə kə tshu də əgo mâtəye! Mə sə kə afɔ ə gu na ye mâ ndə abä əmə ə pa kə ətshə ə pa: Abä, mə mâ nyaka kə Ndjapä ə mâ kə ə̈bə̈ ndje. Mə lï lï ndə kə pa bə e əmə mandânə səye tə ɨrɨ zə ne, wü əmə mata ə̈bə̈ əyïkosəra nə̂ zə." Bale, tshə âfɔ ə gû na ye mâ ndə abä nə je.
«Alɔ ə̂në tshə sə̂ pə ngrʉ̂, tə̂ tshelə manda nə, abä nə wû ətshə, əyo ye mbrə̂ ətshə, tshə kpê pra tshitshi ye ə têgbɔ ətshə lə əkro ye ə ɔ̂ ama ye. Əgblə nə pâ kə ətshə ə pa: "Abä, mə mâ nyaka kə Ndjapä ə mâ kə əbə ndje, mə lï lï ndə kə pa bə kwatə̂zə ə e əmə tə ɨrɨ zə ne." Bale, abä nə pâ kə alayïkosəra nə̂ ye ə pa: "E nä katshä də ləba ə̂në ə fʉ wââ kɔ ə yï gâ tə̂ ye. E yï bingi gâ tə̂ yana kəna ye ə yï tama gâ tə̂ ə̈nü ye. E zä pagra əjerɔ ə wö ətshə, a zɨ̈ rəgo ə dü ə̂rû. Mbrə ə̂në ɨrɨ əmə səye, tshə tshû gâ ye â shê kɔ. Tshə yû gâ ye â mə sɔ̂tə̂ ye kɔ!" Bale, əndje vɔ̂tə̂ kə du ə̂rû.
«Kandää, yiya əgblə koshe nə sə̂ pə mâ lə kəndɨ. Alɔ ə̂në tshə sə̂ kə gu nə ə ndô trö də anda nə kɔ, tshə sə̂ kə dji azü ə̂në əndje sə̂ kə vi ətshi ə sə̂ kə vi tə̂ əndje kɔ. Tshə ê ə̈bə̈ əyïkosəra bale ə yû ətshə ə pa: "Ərə yekɔ kə mbrə̂?" Əyïkosəra nə pâ kə ətshə ə pa: "Aye zə kə do tə̂ ye â gû â abä zə wô pagra əjerɔ mbrə ətshə, mbrə ə̂në tshə sɔ̂tə̂ ye də ə̂rɔ̂ akwa ye." Yiya əgblə koshe nə mâ əkɔ ə wə̂ra tə̂ ye ndə kə li gâ lə anda nə. Abä nə wûtu ə pâ kə ətshə ə pa tshə li gâ lə anda. Bale, tshə kîrə əpʉ kə abä nə ə pa: "Wü-a! Lə ə̂ngû ngbatshe də̂ mə sə kə wu əyo ə sə kə ma kosəra kə əbə. Alɔ bale, mə wə̂ra tə̂ əmə wə̂ra tə̂ əpʉ ama zə bale ne. Ə̈bə̈ alɔ bale, bə zâ ə̈bə̈ aya yabru zâ kə əmə ndə kə pa mə wo ətshə ä də agbɔbəngâ əmə du ə̂rû ne. Bale, alɔ ə̂në ɨrɨ zə səye yî kumu ye, ətshə ə̂në tshə ndɨ̂ aərə nə̂ zə nɔ̂ tə̂ äwä aəmbrʉ ayashe kɔ, bə wô pagra əjerɔ mbrə ətshə!" Abä nə pâ kə ətshə ə pa: "Əgblə nə̂ əmə, a də aəmə kə sə koye alɔnɔ̂, aərə nə̂ əmə nɔ̂ sə tə ənə̂ zə. Bale, ə lï ndə kə pa a mbrə sandaga ə du ə̂rû, mbrə ə̂në aye zə səye, tshə tshû gâ ye â she kɔ, tshə yû gâ ye â a sɔ̂tə̂ ye kɔ."»
A parábola do filho pródigo fala sobre o perdão e o amor incondicional de Deus por Seus filhos, mesmo quando se desviam.
5. A Pérola de Grande Valor (Mateus 13:45-46)
Kədji əgerə ndogɔ
«Əgɔngerə tshelafɔ sə kwatə̂ye mata ə̈bə̈ awoka aərə ə̂në tshə sə kə pra ə̂rɔ̂ kədji ndə kə yɔ nə. Alɔ ə̂në tshə sɔ̂tə̂ ə̈bə̈ nə ə̂në ndogɔ nə gbɔ̂ wââ kɔ, tshə nâ ə kâ aərə nə̂ ye nɔ̂ ə yɔ̂ kədji səkɔ.»
Jesus ensina que o Reino de Deus é o bem mais precioso e devemos estar dispostos a renunciar tudo para possuí-lo.
6. O Fariseu e o Publicano (Lucas 18:9-14)
Fariza də aworɔ ngendja lapɔ
Tshə kwâtə̂ye ə pâ əpʉ kəwû səye mbrə alabə̈ azü ə̂në əndje wu ə pa alane sə tə aə̂rɔ̂ azü lə ala Ndjapä, ə̂në ə wu angâ əndje tə aamba azü lə ala əndje kɔ. Tshə pâ: «Azü bishi nâ mâ lə Anda Ndjapä ndə kə yu Ndjapä. Ə̈bə̈ nə bale sə̂ tə Fariza â bale nə sə̂ tə aworɔ ngendja lapɔ. Fariza nə kâ gâ lafɔ ə yû Ndjapä mâ lə ye ə pa: "Ndjapä, mə za mərshe kə əbə mbrə ə̂në mə sə sə mata ə̂dû azü ə̂në əndje sə tə alayïangba də alayïəmbrʉ ərə kɔ ə sə tə aawopra alawɔ angâ əndje də aläkɔ̈ angâ əndje kɔ ne. Mə za mərshe kə əbə mbrə ə̂në mə sə sə ndje mata aworɔ ngendja lapɔ səye ne. Mə sə kə ru tshelə əmə tə̂ rəgo äwä bishi lə dəmashi bale. Mə sə kə ko dimə aərə ə̂në mə sɔ̂tə̂ nə kɔ nɔ̂." Bale, aworɔ ngendja lapɔ nə kâ ənə̂ ye ngrʉ̂ ə yî yîndə kə lishi gâ lafɔ ne. Tshə kô kəna ye gâ ndʉ əgʉ ye ə pâ: "Ndjapä, wü əyo əmə, mə sə tə əyïnyaka."» Jezu pâ kwatə̂ye ə pa: «Mə pa kə e: alɔ ə̂në aworɔ ngendja lapɔ nə gû na ye gâ ndə ye kɔ, tshə sə̂ tə ə̂rɔ̂ əzü lə ala Ndjapä ə rô Fariza səkɔ. Mbrə ə̂në əzü ə̂në tshə mbrə tə̂ ye tə âgbɔ̂ əzü, əndje sə kə mbrə ətshə tə əngʉ əzü, əzü ə̂në tshə mbrə tə̂ ye tə əngʉ əzü, əndje sə kə mbrə ətshə tə âgbɔ̂ əzü.»
Essa parábola nos lembra que Deus valoriza um coração humilde e arrependido, em contraste com a arrogância espiritual. O publicano, ao reconhecer seus pecados, foi justificado diante de Deus.
7. Os Talentos (Mateus 25:14-30)
Əpʉ alayïkosəra vəta
«Əgɔngerə nə̂ Ndjapä sə kə sə mata əpʉ nə̂ ə̈bə̈ koshe ə̂në tshə âfɔ ndə kə na ana tə̂ ə̈bə̈ ətshe ngrʉ̂. Tshə ê alayïkosəra nə̂ ye ə kô aərə nə̂ ye ə kô kə əndje. Tshə kô kə ə̈bə̈ nə ə̂lê ngendja mindû, kə ə̈bə̈ ata nə ə̂lê ngendja bishi, â zâ kə bale nə ə̂lê ngendja bale. Tshə kô ərə nə kə əzü bale bale ə lï də awlra ə̂në tshə sə də nə kɔ, â mandânə, tshə rô də ana nə. Trale mandânə, ətshə nə ə̂në tshə sɔ̂tə̂ ə̂lê ngendja nə mindû kɔ, tshə nâ na ye ə kâ də ərə â sɔ̂tə̂ aata ə̂lê ngendja mindû gâ pâ nə. Äwä bale ndje, ətshə nə ə̂në tshə sɔ̂tə̂ ə̂lê ngendja nə bishi kɔ, sɔ̂tə̂ aata nə bishi gâ pâ nə. Bale, ətshə nə ə̂në tshə sɔ̂tə̂ kʉtə̂ ə̂lê ngendja nə bale kɔ, tshə nâ ə djî ashɔ ə zâ ngendja nə̂ âgbɔ̂ əzü nə̂ ye nə wû gâ lə nə.
«Əndʉ nə dɨ̂ mandânə, âgbɔ̂ əzü nə̂ alayïkosəra səkɔ gû ə vɔ̂tə̂ kə yu əndje tə̂ äwä ərə ə̂në əndje mâ də ngendja nə kɔ. Ətshə nə ə̂në tshə sɔ̂tə̂ ə̂lê ngendja nə mindû nə kɔ nâ trö ə mâ aata ə̂lê ngendja mindû gâ pâ nə ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, bə kô ə̂lê ngendja mindû kə əmə, mə sɔ̂tə̂ aata nə mindû gâ pâ nə, ə tə nə kə səye." Âgbɔ̂ əzü nə̂ ye nə pâ kə ətshə ə pa: "Ə̂rɔ̂nə! Bə sə tə ə̂rɔ̂ əyïkosəra ə̂në kə ma tə̂ zə sə də äwänə. Bə sə tə ə̂rɔ̂ əzü lə aaya aərə, mə sə kə za əbə gâ pâ aərə ə̂në ə ngba ə ngba kɔ. Nä gâ əmə, e də âgbɔ̂ əzü nə̂ zə du ə̂rû." Ətshə nə ə̂në tshə sɔ̂tə̂ ə̂lê ngendja nə bishi kɔ nâ trö ndje ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, bə kô ə̂lê ngendja bishi kə əmə, mə sɔ̂tə̂ aata nə bishi gâ pâ nə, ə tə nə kə səye." Âgbɔ̂ əzü nə̂ ye nə pâ kə ətshə ə pa: "Ə̂rɔ̂nə! Bə sə tə ə̂rɔ̂ əyïkosəra ə̂në kə ma tə̂ zə sə də äwänə, bə sə tə ə̂rɔ̂ əzü lə aaya aərə, mə sə kə za əbə gâ pâ aərə ə̂në ə ngba ə ngba kɔ. Nä gâ əmə, e də âgbɔ̂ əzü nə̂ zə du ə̂rû." Gâ mandânə, ətshə nə ə̂në tshə sɔ̂tə̂ kʉtə̂ ə̂lê ngendja nə bale kɔ nâ trö ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, mə wusə̂ nə ə pa bə nga tə̂ aərə nə̂ zə wââ. Bə ko angwa rəgo tə̂ ətshe ə̂në bə lû ərə lû tə̂ nə ne kɔ, bə ro rəgo tə̂ ətshe ə̂në bə gʉ̂ angwa rəgo gʉ̂ tə̂ nə ne kɔ. Awa mâ əmə â mə nâ â zâ ə̂lê ngendja nə̂ zə nə wû gâ lə ashɔ. Zä ərə nə̂ zə nə, ə tə nə kə səye." Âgbɔ̂ əzü nə̂ ye nə kîrə əpʉ kə ətshə ə pa: "Əmbrʉ əyïkosəra, əyïadɔ, bə wusə̂ nə ə pa mə ko angwa rəgo tə̂ ətshe ə̂në mə lû ərə lû tə̂ nə ne kɔ ə ko rəgo tə̂ ətshe ə̂në mə lû angwa rəgo lû tə̂ nə ne kɔ. Bale, bə lî kəmə ndə kə za ngendja nə̂ əmə gâ ə̂sə̂ kə bata ngendja tə̂ nə. Mə â dô kəmə tə əmə rəke, mə sə kə ko kəmə də ə̈bə̈ ərə gâ pâ nə. Rəkɔ, e zä ngendja nə lə kəna ye ə zä kə ətshə nə ə̂në tshə sə də nə morofo kɔ. Mbrə ə̂në, əzü ə̂në tshə sə də ərə, əndje sə kə za ə̈bə̈ nə gâ pâ nə kə ətshə â tshə sə kə sə də ərə ro pâ nə. Bale, əzü ə̂në tshə sə sə də ə̈bə̈ ərə ndə ye ne, əndje sə kə za aya ərə ə̂në tshə sə də nə kɔ tə̂ ye. Bale, ənə̂ əyïkosəra ə̂në tshə tɔ tɔ gâ tə̂ ə̈bə̈ ərə bale nə kɔ, e wlï ətshə gashu gâ lə əbutshe, tə̂ ətshe ə̂në azü sə kə kɨ nə â sə kə zɨ tshelə əji əndje tə̂ nə kɔ."»
Nesta história, Jesus ensina sobre a responsabilidade de usar bem os dons e recursos que Deus nos confiou. A fidelidade nas pequenas coisas abre portas para bênçãos maiores.
8. O Rico e Lázaro (Lucas 16:19-31)
Əyïrishi gâ ndə Lazarə
«Ə̈bə̈ koshe tə əyïrishi sə̂ je, ə̂në tshə yî kʉtə̂ aə̂rɔ̂ aləba ə̂në ndogɔ nə gbɔ̂ tə bandanə kɔ. Alɔnɔ̂, tshə sə̂ kə zɨ kʉtə̂ ə̂rɔ̂ ərə ə sə̂ kʉ lə ə̂rû. Ə̈bə̈ əyïəyo ə̂në əɨrɨ ye kə də̂ Lazarə kɔ, ə̂në aəku zâ tshekotə̂ ye nɔ̂ kɔ, sə̂ kə sho alɔnɔ̂ gâ lə manda nə̂ əyïrishi səkɔ. Tshə sə̂ kəmə də əgo kə zɨ akutru arəgo ə̂në ə yɔ̂ gâ tʉ alɔ ə̂në əyïrishi nə sə̂ kə zɨ ərə nə kɔ, äwä kə sɔtə̂ nə gûta gû ne. Ayavrɔ ndje sə̂ kə na ə lâ tshela aəku nə̂ ye nə. Ndə ə̈bə̈ alɔ, əyïəyo nə tshû, atrawaya nə̂ Ndjapä zâ ətshə ə gû də ətshə mâ ngotə̂ Abraamo. Əyïrishi nə tshû ndje, əndje shî ətshə. Mâ ə̂sə̂ akuzu nə, əyïrishi nə wû əyo tə bandanə. Tshə lîshi gâ lafɔ ə wû Abraamo ngrʉ̂ gâ ndə Lazarə gâ ngotə̂ ye. Bale, tshə tâ râwâ ə pa: "Abä, Abraamo, wü əyo əmə ə wlä Lazarə ndə kə pa tshə yi mato kəna ye lə ə̂ngû ə ta gâ pâ tima əmə ndə kə pa ə zɨtɨ, mbrə ə̂në mə sə kə wu əyo tə bandanə lə ala əwo səye." Bale, Abraamo nə pâ kə ətshə ə pa: "Əgblə, lï tshelə zə ə pa leme-e mâ pâ ashɔ, bə sɔ̂tə̂ aərə nə̂ zə gâ ye â Lazarə ənə̂ ye wû əyo. Kpəsəye, əyo nə̂ ye nglɔ̂ kotəye gâ ye, bale, əbə, bə sə kə wu əyo. Gâ pâ nə kwatəndje, ə̈bə̈ əgerə kudû ə̂në ə lî wââ kɔ sə lə takpa tə̂ əzə̂ də a-e â äwä ndə kə pa azü djoko ndə ä ə̂në əndje yində kə na gâ ndə e kɔ guta gu ne. Äwä ndje ndə kə pa ə̈bə̈ əzü djoko ndə e na gâ ndə ä guta gu ne." Əyïrishi nə pâ: "Abä, Abraamo, rəkɔ, mə tegbɔ ə̈nü zə, wlä Lazarə mâ lə anda nə̂ abä əmə, mbrə ə̂në, mə sə də alaye əmə mindû. Tshə nä ə pä əpʉ kə əndje kanika əndje na na ndje gâ ə̂sə̂ kə wu əyo səye ne." Abraamo nə kîrə əpʉ ə pa: "Alaye zə sə də afraka nə̂ Mayïzə də ənə̂ aawopandəma Ndjapä, əndje djï əpʉ nə̂ əndje!" Əyïrishi nə pâ: "Bale ne, abä Abraamo, kədə ə̈bə̈ əzü lə takpa tə̂ akuzu kə na gâ tə̂ əndje, əndje sə kə tshi äwä angbrɔ kə mbrə tə̂ əndje tʉ." Abraamo nə pâ kə ətshə ə pa: "Kədə əndje dji əpʉ nə̂ Mayïzə də ənə̂ aawopandəma Ndjapä dji ne, əndje sə sə kə yində əpʉ nə̂ ə̈bə̈ əzü bale ne, əzü nə â sə̂ kəmə tə əzü ə̂në tshə shê lə takpa tə akuzu."»
A parábola alerta sobre as consequências de negligenciar os necessitados e viver para si mesmo. Também destaca a realidade do julgamento e da vida após a morte.
9. O Joio e o Trigo (Mateus 13:24-30)
Əmbrʉ ebe
Jezu kwatə̂ye ə pâ ə̈bə̈ əpʉ kəwû kə əndje ə pa: «Əgɔngerə tshelafɔ sə mata əpʉ nə̂ ə̈bə̈ koshe ə̂në tshə lû ə̂rɔ̂ angwa rəgo gâ lə kəndɨ nə̂ ye. Bale, alɔ ə̂në azü lô na ye gâ ye kɔ, əyïkowɔ nə̂ ye nâ ə lû əmbrʉ angwa rəgo gâ lə angwa ble nə ə rô ərə nə̂ ye. Alɔ ə̂në rəgo nə kô ə gêrə gâ ye kɔ, ə vɔ̂tə̂ kə le nə, əmbrʉ ebe nə gêrə ndje. Alayïkosəra nə̂ əyïnga kəndɨ nə nâ ə pâ kə ətshə ə pa: "Âgbɔ̂ əzü, ə də̂ ə̂rɔ̂ angwa rəgo də̂ bə lû gâ lə kəndɨ nə̂ zə nə kɔ ne a? Rəkɔ, əmbrʉ ebe səye to ənə̂ ye mata a?" Tshə kîrə əpʉ kə əndje ə pa: "Ə̈bə̈ əyïkowɔ kə mâ ərə səkɔ." Bale, alayïkosəra nə yû ətshə ə pa: "Bə yində nə ə pa ä na ə su əmbrʉ ebe nə a?" Tshə pâ kə əndje ə pa: "Bale ne. Mbrə ə̂në, kədə e sə kə su əmbrʉ ebe nə, e lï ndje äwä bale ndə kə su aəshe ble nə. E kätə̂ nə nɔ̂ ə gerə äwä bale ʉrrr ndjɔ gâ tə̂ alɔ kə wa angwa rəgo nə. Kədə alɔ kə wa angwa rəgo nə kə lî gâ ye, mə sə kə pa kə alayïkosəra nə ə pa: e sü əmbrʉ ebe nə angbʉlînə ə ngbö gâ tə̂ nə ndə kə sho nə gâ ye kane. Bale, e ngbö ble nə gâ lə agrɔ nə̂ əmə."»
Essa história simboliza o bem e o mal coexistindo no mundo até o julgamento final, quando Deus fará a separação entre os justos e os ímpios.
10. As Dez Virgens (Mateus 25:1-13)
Əpʉ alamvera morofo
«Bale, Əgɔngerə tshelafɔ sə kə sə mata əpʉ alamvera morofo ə̂në əndje kô alamba nə̂ əndje ə nâ na ye ndə kə te koshe ə̂në tshə sə kə za yashe kɔ. Mindû lə takpa tə̂ əndje sə̂ tə aəndɨ â mindû sə̂ tə aawowusə̂ ərə. Aəndɨ nə kô alamba nə̂ əndje, bale, ə kô kâdâ tshelə alamba nə kô ne. Bale, aawowusə̂ ərə nə kô kâdâ gâ lə aanga gâ ndə alamba nə̂ əndje nə. Alɔ ə̂në əndʉ koshe nə sə pə kə dɨ ne, əlo kô əndje nɔ̂ â əndje lô na ye.
«Kpə ə̂grûtshe, ə̈bə̈ əzü tâ râwâ ə pa: "Koshe nə kə səye! E nä ə të ətshə!" Bale, alamvera nə nɔ̂ jô lə əlo nə ə gâmba alamba nə̂ əndje nə. Aəndɨ nə pâ kə aawowusə̂ ərə nə ə pa: "E sɨ̈ ə̈bə̈ kâdâ nə̂ e nə teashe kə ä, mbrə ə̂në alamba nə̂ ä nə sə kə rɨ nə." Awowusə̂ ərə nə kîrə əpʉ ə pa: "Bale ne! Kâdâ nə lï lï də əzə̂ də a-e nɔ̂ ne. E nä mâ ndə awoka nə ə yɔ̈ ənə̂ e." Alɔ ə̂në əndje nâ na ye ndə kə yɔ kâdâ nə kɔ, koshe nə yî kumu ye. Əndje nə ə̂në əndje sə̂ trö gâ ye kɔ, əndje lî gâ lə anda sandaga nə də akoshe nə â əndje tshû manda nə gâ tə̂ nə gâ ye. Ʉrrr djoko mandânə, ə̂dû alamvera nə yî kumu əndje ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, âgbɔ̂ əzü, krɔ̈ manda kə ä!" Bale, koshe nə kîrə əpʉ kə əndje ə pa: "Djatra əpʉ, mə pa kə e, mə wusə̂ e wu ne."» Jezu pâ kwatə̂ye ə pa: «Rəkɔ, ala e në, mbrə ə̂në e wusə̂ əlo nə wala alɔ nə wu ne.»
Jesus enfatiza a necessidade de estarmos sempre preparados espiritualmente para Sua segunda vinda, pois ninguém sabe o momento exato.
As parábolas de Jesus continuam sendo fontes ricas de sabedoria e direção para a vida cristã. Ao aplicarmos esses ensinamentos, nos aproximamos mais de Deus e de Sua vontade.
Se este artigo te ajudou, faça sua parte e compartilhe a Palavra de Deus com aqueles que você ama.