Pular para o conteúdo
Publicidade

As 10 parábolas mais importantes de Jesus

Por Bíblia Online  - 

Jesus ensinou lições profundas por meio de parábolas, histórias curtas e simbólicas que comunicam verdades espirituais. Cada parábola tem um significado especial e atemporal, revelando o caráter de Deus e ensinando como viver como cristãos. Aqui estão 10 das parábolas mais marcantes e suas lições:

1. Parábola do Semeador (Mateus 13:3-9)

Tshə pâ əpʉ əndje bandanə ̂ äwä aəpʉ kəwû. Tshə pâ: «Ə̈̈ awolu ərə nâ gâ kəndɨ ndə lu angwa rəgo. Ə̂në tshə ̂ lu angwa rəgo , alabə̈ ̂ gâ ndʉ äwä, ayanu nâ ə dê ̂. Alabə̈ ̂ gâ pâ ashɔ badja ə̂në ashɔ mî mî ne . Angwa rəgo kô ə gêkatshä, mbrə ə̂në ashɔ mî mî ne. Bale, ə̂në alɔ ândə , ə tshû ̂ ə ômbrə ə̂në aəshe lî ashɔ lî ə̂̂ne. Alabə̈ ̂ gâ gonge. Gonge gêə wô rəgo ̂. Alabə̈ ̂ gâ ə̂̂ ashɔ. Ə kô ə lê: ə̈̈ lê ngbangbo bale (100), ə̈̈ lê zazü vəta, â ə̈̈ ata lê zazü bale morofo.» Jezu pâ kwatə̂ye ə pa: «Əzü ə̂në tshə ətu dji əpʉ, tshə djï!»

A parábola do semeador fala sobre a receptividade das pessoas à Palavra de Deus. Cada tipo de solo representa diferentes maneiras de receber e aplicar o Evangelho em nossas vidas. Somente um coração fértil e comprometido pode dar frutos espirituais abundantes.

2. O Bom Samaritano (Lucas 10:25-37)

Yïndə Ndjapä gâ ndə bəngâ

Ə̈̈ awoyisə̂ âgbɔ̂ əpʉ ̂ Mayï ândə tra lɔsu Jezu ə yû ətshə ə pa: «Awoyisə̂ ərə, ərə yekɔ ̂ lï ndə ma ndə sɔtə̂ sorô ̂ alɔnɔ̂?» Jezu pâ ətshə ə pa: «Əpʉ yekɔ âgbɔ̂ əpʉ ̂ Ndjapä? ənə̂ atâ a?» Koshe səkɔ kîəpʉ ə pa: «Yïndə Əyïlingû, Ndjapä ̂ lɔsu ̂, yî̂ ̂, awlra ̂, wusə̂ ərə ̂ ̂ ə yïndə ngâ mata ə əbə ə̂̂ .» Jezu pâ ətshə ə pa: «kîəpʉ äwä. Mbrə kanika ə sorô.»

Əpʉ ̂ ə̂̂ əzü əgɔ Samari

Awoyisə̂ âgbɔ̂ yîndə yisə̂ ə pa yu əpʉ ̂ əne äwäə pa: «Bəngâ əmə ̂ əde?» Jezu kîəpʉ ətshə ə pa: «Ə̈̈ koshe âmâ Jeruzalamə ndə jerə gu na ye gâ Jerikɔ. Tshə nâ ʉrrr ə tê gâ kəna alayïkowɔ, əndje kô aərə ̂ ye ̂ ye ̂, ə dâ ətshə ʉrrr trö kuzu ə tshî ətshə ə rô ərə ̂ əndje. Bale, ə̈̈ awotokrɔ Əyïlingû zâ kʉtə̂ äwä səkɔ ə wûtu gâ ̂ koshe səkɔ, ə ̂ ə ̂ gâ pâ ə rô ərə ̂ ye. Ə̈̈ əzü marä ̂ Levi zâ ndje kʉtə̂ äwä səkɔ, ə wû koshe səkɔ ə ̂ ə ̂ gâ pâ ə rô ndje ərə ̂ ye. Bale, mandâ, ə̈̈ əzü əgɔ Samari ə̂në tshə ̂ ə̈ngrʉ̈ ana wûtu gâ ̂ koshe səkɔ. Tshə wû ətshə, əyo ye mbrə̂ ətshə. Tshə nâ trö ətshə ə yûtu tshela aəku ̂ ye kâdâ gâ ndə duva, i tshela . Mandâ, tshə zâ ətshə gâ pâ agia ana ̂ ye ə̂̂ ye ə gû ətshə gâ ə̈̈ anda ̂ alayïana mbrə ndə pa tshə ga ndə ye. Tshe krâ, tshə kô ngendja bishi əyïnga anda ə pâ ətshə ə pa: "Gä ndə koshe səye əmə. Kədə ndɨ ngendja â ro ənə̂ ̂ ə̂në kô əbə , do ̂ əmə piyi əbə je."» Kwatəndje, Jezu yû awoyisə̂ âgbɔ̂ əpʉ ̂ Əyïlingû səkɔ ə pa: «Ənə̂ , əde takpa ̂ azü vəta səkɔ bəngâ koshe səkɔ ə̂në tshə tê gâ kəna alayïkowɔ səkɔ?» Tshə kîəpʉ ə pa: «Ətshə ə̂në tshə mbrə̂ ə̂̂ ərə ətshə .» Bale, Jezu pâ ətshə ə pa: «Gü, əbə ndje, ə mbrə̈ mata ətshə.»

Essa parábola nos ensina sobre o amor ao próximo, independentemente de raça ou religião. O samaritano ajudou um desconhecido, mostrando que a verdadeira fé se revela no amor ao próximo.

3. A Ovelha Perdida (Lucas 15:4-7)

«Əde takpa ̂ e ̂ tshə â andalimi ngbangbo bale (100) â ə̈̈ bale takpa ̂ əndje yu, â tshə katə̂ ə̂dû əndje zazü vəna grʉvəta amanə vəna (99) ngbûndû ndə na na ye ə pra ətshə ə̂në tshə yû ʉrrr ndjɔ ə sɔtə̂ ye gâ ye kane ne a? Alɔ ə̂në tshə â ̂̂ ye gâ ye, tshə za ətshə gâ pâ əgʉ ye amɔ tshelə ye ə do ̂ ye gu gâ manda ə e agbɔbəngâ azü tshe ngotə̂ ye ndə pa əndje ə pa: "E nä gâ əmə, a dü ə̂rû mbrə ə̂në ̂̂ ndalimi ̂ əmə ə̂në tshə yû gâ ye!" Äwä bale ndje, pa e: ə̂rû mâ lafɔ mbrə əyïnyaka kpiabale ə̂në tshə tshi äwä angbrɔ mbrə ̂ ye , ə rô ə̂rû mbrə ̂̂ azü zazü vəna grʉvəta amanə vəna (99) ə̂në ə ndə pa əndje tshi äwä angbrɔ mbrə ̂ əndje ne .»

Deus é como o pastor que busca incessantemente uma ovelha perdida. Essa parábola revela o amor incansável de Deus pelos pecadores, celebrando a alegria no céu quando alguém se arrepende.

4. O Filho Pródigo (Lucas 15:11-32)

Ə̈̈ abä sɔtə̂ əgblə ̂ ye ə̂në tshə yû

Jezu kwâ̂ye ə pâ: «Ə̈̈ koshe ̂ aneshe koshe bishi. Rədɔngɔ pâ abä ə pa: "Abä, krü tshelə aərə ̂ ə kö ə̂̂ ənə̂ əmə əmə." Bale, abä krû tshelə aərə ̂ ye takpa ̂ əndje. ̂ ə̈ndö əlo mandâ, rədɔngɔ kâ aərə ̂ ye ̂ ə kô ngendja ə rô ngrʉ̂ ə̈̈ əgɔ. Mâ je, tshə ndɨ̂ ngendja ̂ ye ̂ ̂ äwä aəmbrʉ aərə. Alɔ ə̂në tshə ndɨ̂ ngendja ̂ ye ̂ gâ ye , ə̈̈ əgerə əgo tê əgɔ səkɔ, ə̈̈ äwä sɔtə̂ rəgo ̂ ye gûta gû ne. Tshə nâ ə zâ kosəra mâ ndə ə̈̈ əzü tshelagɔ â tshə wlâ ətshə mâ kəndɨ ̂ ye ndə pa tshə bata akɔsɔ. Tshə ̂ əgo arəgo ə̂në akɔsɔ ̂ , əzü ko rəgo ətshə gûta gû ne. Bale, tshə lî tshelə ye â pâ: "Alayïkosəra ̂ abä ̂ rəgo ə rô pâ â əmə, tshu əgo mâtəye! afɔ ə gu na ye mâ ndə abä əmə ə pa ətshə ə pa: Abä, mâ nyaka Ndjapä ə mâ ə̈̈ ndje. lï lï ndə pa e əmə mandâsəye ɨrɨ ne, wü əmə mata ə̈̈ əyïkosəra ̂ ." Bale, tshə âə gû na ye mâ ndə abä je.

«Alɔ ə̂në tshə ̂ ngrʉ̂, ̂ tshelə manda , abä wû ətshə, əyo ye mbrə̂ ətshə, tshə kpê pra tshitshi ye ə têgbɔ ətshə əkro ye ə ɔ̂ ama ye. Əgblə pâ ətshə ə pa: "Abä, mâ nyaka Ndjapä ə mâ əbə ndje, lï lï ndə pa kwatə̂ə e əmə ɨrɨ ne." Bale, abä pâ alayïkosəra ̂ ye ə pa: "E nä katshä ləba ə̂në ə wââ ə yï gâ ̂ ye. E yï bingi gâ ̂ yana kəna ye ə yï tama gâ ̂ ə̈nü ye. E zä pagra əjerɔ ə wö ətshə, a ̈ rəgo ə dü ə̂rû. Mbrə ə̂në ɨrɨ əmə səye, tshə tshû gâ ye â shê . Tshə yû gâ ye â ̂̂ ye !" Bale, əndje ̂̂ du ə̂rû.

«Kandää, yiya əgblə koshe ̂ mâ kəndɨ. Alɔ ə̂në tshə ̂ gu ə ndô trö anda , tshə ̂ dji azü ə̂në əndje ̂ vi ətshi ə ̂ vi ̂ əndje . Tshə ê ə̈̈ əyïkosəra bale ə yû ətshə ə pa: "Ərə yekɔ mbrə̂?" Əyïkosəra pâ ətshə ə pa: "Aye do ̂ ye â gû â abä wô pagra əjerɔ mbrə ətshə, mbrə ə̂në tshə ̂̂ ye ə̂̂ akwa ye." Yiya əgblə koshe mâ əkɔ ə ̂ra ̂ ye ndə li gâ anda . Abä wûtu ə pâ ətshə ə pa tshə li gâ anda. Bale, tshə kîəpʉ abä ə pa: "Wü-a! ə̂ngû ngbatshe ̂ wu əyo ə ma kosəra əbə. Alɔ bale, ̂ra ̂ əmə ̂ra ̂ əpʉ ama bale ne. Ə̈̈ alɔ bale, zâ ə̈̈ aya yabru zâ əmə ndə pa wo ətshə ä agbɔbəngâ əmə du ə̂rû ne. Bale, alɔ ə̂në ɨrɨ səye yî kumu ye, ətshə ə̂në tshə ndɨ̂ aərə ̂ ̂ ̂ äwä aəmbrʉ ayashe , wô pagra əjerɔ mbrə ətshə!" Abä pâ ətshə ə pa: "Əgblə ̂ əmə, a aəmə koye alɔnɔ̂, aərə ̂ əmə ̂ ənə̂ . Bale, ə lï ndə pa a mbrə sandaga ə du ə̂rû, mbrə ə̂në aye səye, tshə tshû gâ ye â she , tshə yû gâ ye â a ̂̂ ye ."»

A parábola do filho pródigo fala sobre o perdão e o amor incondicional de Deus por Seus filhos, mesmo quando se desviam.

5. A Pérola de Grande Valor (Mateus 13:45-46)

Kədji əgerə ndogɔ

«Əgɔngerə tshelafɔ kwatə̂ye mata ə̈̈ awoka aərə ə̂në tshə pra ə̂̂ kədji ndə . Alɔ ə̂në tshə ̂̂ ə̈̈ ə̂në ndogɔ gbɔ̂ wââ , tshə nâ ə kâ aərə ̂ ye ̂ ə ̂ kədji səkɔ.»

Jesus ensina que o Reino de Deus é o bem mais precioso e devemos estar dispostos a renunciar tudo para possuí-lo.

6. O Fariseu e o Publicano (Lucas 18:9-14)

Fariza aworɔ ngendja lapɔ

Tshə kwâ̂ye ə pâ əpʉ kəwû səye mbrə alabə̈ azü ə̂në əndje wu ə pa alane ̂̂ azü ala Ndjapä, ə̂në ə wu angâ əndje aamba azü ala əndje . Tshə pâ: «Azü bishi nâ mâ Anda Ndjapä ndə yu Ndjapä. Ə̈̈ bale ̂ Fariza â bale ̂ aworɔ ngendja lapɔ. Fariza kâ gâ lafɔ ə yû Ndjapä mâ ye ə pa: "Ndjapä, za mərshe əbə mbrə ə̂në mata ə̂dû azü ə̂në əndje alayïangba alayïəmbrʉ ərə ə aawopra alawɔ angâ əndje alä̈ angâ əndje ne. za mərshe əbə mbrə ə̂në ndje mata aworɔ ngendja lapɔ səye ne. ru tshelə əmə ̂ rəgo äwä bishi dəmashi bale. ko dimə aərə ə̂në ̂̂ ̂." Bale, aworɔ ngendja lapɔ kâ ənə̂ ye ngrʉ̂ ə yî yîndə lishi gâ lafɔ ne. Tshə kô kəna ye gâ ndʉ əgʉ ye ə pâ: "Ndjapä, wü əyo əmə, əyïnyaka."» Jezu pâ kwatə̂ye ə pa: «pa e: alɔ ə̂në aworɔ ngendja lapɔ gû na ye gâ ndə ye , tshə ̂ ə̂̂ əzü ala Ndjapä ə rô Fariza səkɔ. Mbrə ə̂në əzü ə̂në tshə mbrə ̂ ye âgbɔ̂ əzü, əndje mbrə ətshə əngʉ əzü, əzü ə̂në tshə mbrə ̂ ye əngʉ əzü, əndje mbrə ətshə âgbɔ̂ əzü.»

Essa parábola nos lembra que Deus valoriza um coração humilde e arrependido, em contraste com a arrogância espiritual. O publicano, ao reconhecer seus pecados, foi justificado diante de Deus.

7. Os Talentos (Mateus 25:14-30)

Əpʉ alayïkosəra vəta

«Əgɔngerə ̂ Ndjapä mata əpʉ ̂ ə̈̈ koshe ə̂në tshə ândə na ana ̂ ə̈̈ ətshe ngrʉ̂. Tshə ê alayïkosəra ̂ ye ə kô aərə ̂ ye ə kô əndje. Tshə kô ə̈̈ ə̂lê ngendja mindû, ə̈̈ ata ə̂lê ngendja bishi, â zâ bale ə̂lê ngendja bale. Tshə kô ərə əzü bale bale ə lï awlra ə̂në tshə , â mandâ, tshə rô ana . Trale mandâ, ətshə ə̂në tshə ̂̂ ə̂lê ngendja mindû , tshə nâ na ye ə kâ ərə â ̂̂ aata ə̂lê ngendja mindû gâ pâ . Äwä bale ndje, ətshə ə̂në tshə ̂̂ ə̂lê ngendja bishi , ̂̂ aata bishi gâ pâ . Bale, ətshə ə̂në tshə ̂̂ kʉtə̂ ə̂lê ngendja bale , tshə nâ ə djî ashɔ ə zâ ngendja ̂ âgbɔ̂ əzü ̂ ye wû gâ .

«Əndʉ ̂ mandâ, âgbɔ̂ əzü ̂ alayïkosəra səkɔ gû ə ̂̂ yu əndje ̂ äwä ərə ə̂në əndje mâ ngendja . Ətshə ə̂në tshə ̂̂ ə̂lê ngendja mindû nâ trö ə mâ aata ə̂lê ngendja mindû gâ pâ ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, kô ə̂lê ngendja mindû əmə, ̂̂ aata mindû gâ pâ , ə səye." Âgbɔ̂ əzü ̂ ye pâ ətshə ə pa: "Ə̂̂! ə̂̂ əyïkosəra ə̂në ma ̂ äwä. ə̂̂ əzü aaya aərə, za əbə gâ pâ aərə ə̂në ə ngba ə ngba . Nä gâ əmə, e âgbɔ̂ əzü ̂ du ə̂rû." Ətshə ə̂në tshə ̂̂ ə̂lê ngendja bishi nâ trö ndje ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, kô ə̂lê ngendja bishi əmə, ̂̂ aata bishi gâ pâ , ə səye." Âgbɔ̂ əzü ̂ ye pâ ətshə ə pa: "Ə̂̂! ə̂̂ əyïkosəra ə̂në ma ̂ äwä, ə̂̂ əzü aaya aərə, za əbə gâ pâ aərə ə̂në ə ngba ə ngba . Nä gâ əmə, e âgbɔ̂ əzü ̂ du ə̂rû." Gâ mandâ, ətshə ə̂në tshə ̂̂ kʉtə̂ ə̂lê ngendja bale nâ trö ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, wusə̂ ə pa nga ̂ aərə ̂ wââ. ko angwa rəgo ̂ ətshe ə̂në lû ərə lû ̂ ne , ro rəgo ̂ ətshe ə̂në ̂ angwa rəgo ̂ ̂ ne . Awa mâ əmə â nâ â zâ ə̂lê ngendja ̂ wû gâ ashɔ. Zä ərə ̂ , ə səye." Âgbɔ̂ əzü ̂ ye kîəpʉ ətshə ə pa: "Əmbrʉ əyïkosəra, əyïadɔ, wusə̂ ə pa ko angwa rəgo ̂ ətshe ə̂në lû ərə lû ̂ ne ə ko rəgo ̂ ətshe ə̂në lû angwa rəgo lû ̂ ne . Bale, lî kəmə ndə za ngendja ̂ əmə gâ ə̂̂ bata ngendja ̂ . â dô kəmə əmə rəke, ko kəmə ə̈̈ ərə gâ pâ . Rəkɔ, e zä ngendja kəna ye ə zä ətshə ə̂në tshə morofo . Mbrə ə̂në, əzü ə̂në tshə ərə, əndje za ə̈̈ gâ pâ ətshə â tshə ərə ro pâ . Bale, əzü ə̂në tshə ə̈̈ ərə ndə ye ne, əndje za aya ərə ə̂në tshə ̂ ye. Bale, ənə̂ əyïkosəra ə̂në tshə gâ ̂ ə̈̈ ərə bale , e wlï ətshə gashu gâ əbutshe, ̂ ətshe ə̂në azü â tshelə əji əndje ̂ ."»

Nesta história, Jesus ensina sobre a responsabilidade de usar bem os dons e recursos que Deus nos confiou. A fidelidade nas pequenas coisas abre portas para bênçãos maiores.

8. O Rico e Lázaro (Lucas 16:19-31)

Əyïrishi gâ ndə Lazarə

«Ə̈̈ koshe əyïrishi ̂ je, ə̂në tshə yî kʉtə̂ ̂̂ aləba ə̂në ndogɔ gbɔ̂ bandanə . Alɔnɔ̂, tshə ̂ kʉtə̂ ə̂̂ ərə ə ̂ ə̂rû. Ə̈̈ əyïəyo ə̂në əɨrɨ ye ̂ Lazarə , ə̂në aəku zâ tshekotə̂ ye ̂ , ̂ sho alɔnɔ̂ gâ manda ̂ əyïrishi səkɔ. Tshə ̂ kəmə əgo akutru arəgo ə̂në ə ̂ gâ alɔ ə̂në əyïrishi ̂ ərə , äwä sɔtə̂ gûta gû ne. Ayavrɔ ndje ̂ na ə lâ tshela aəku ̂ ye . Ndə ə̈̈ alɔ, əyïəyo tshû, atrawaya ̂ Ndjapä zâ ətshə ə gû ətshə mâ ngotə̂ Abraamo. Əyïrishi tshû ndje, əndje shî ətshə. Mâ ə̂̂ akuzu , əyïrishi wû əyo bandanə. Tshə lîshi gâ lafɔ ə wû Abraamo ngrʉ̂ gâ ndə Lazarə gâ ngotə̂ ye. Bale, tshə tâ râwâ ə pa: "Abä, Abraamo, wü əyo əmə ə wlä Lazarə ndə pa tshə yi mato kəna ye ə̂ngû ə ta gâ pâ tima əmə ndə pa ə zɨtɨ, mbrə ə̂në wu əyo bandanə ala əwo səye." Bale, Abraamo pâ ətshə ə pa: "Əgblə, lï tshelə ə pa leme-e mâ pâ ashɔ, ̂̂ aərə ̂ gâ ye â Lazarə ənə̂ ye wû əyo. Kpəsəye, əyo ̂ ye nglɔ̂ kotəye gâ ye, bale, əbə, wu əyo. Gâ pâ kwatəndje, ə̈̈ əgerə kudû ə̂në ə lî wââ takpa ̂ əzə̂ a-e â äwä ndə pa azü djoko ndə ä ə̂në əndje yində na gâ ndə e guta gu ne. Äwä ndje ndə pa ə̈̈ əzü djoko ndə e na gâ ndə ä guta gu ne." Əyïrishi pâ: "Abä, Abraamo, rəkɔ, tegbɔ ə̈nü , wlä Lazarə mâ anda ̂ abä əmə, mbrə ə̂në, alaye əmə mindû. Tshə nä ə pä əpʉ əndje kanika əndje na na ndje gâ ə̂̂ wu əyo səye ne." Abraamo kîəpʉ ə pa: "Alaye afraka ̂ Mayï ənə̂ aawopandəma Ndjapä, əndje djï əpʉ ̂ əndje!" Əyïrishi pâ: "Bale ne, abä Abraamo, kədə ə̈̈ əzü takpa ̂ akuzu na gâ ̂ əndje, əndje tshi äwä angbrɔ mbrə ̂ əndje ." Abraamo pâ ətshə ə pa: "Kədə əndje dji əpʉ ̂ Mayïənə̂ aawopandəma Ndjapä dji ne, əndje yində əpʉ ̂ ə̈̈ əzü bale ne, əzü â ̂ kəmə əzü ə̂në tshə shê takpa akuzu."»

A parábola alerta sobre as consequências de negligenciar os necessitados e viver para si mesmo. Também destaca a realidade do julgamento e da vida após a morte.

9. O Joio e o Trigo (Mateus 13:24-30)

Əmbrʉ ebe

Jezu kwatə̂ye ə pâ ə̈̈ əpʉ kəwû əndje ə pa: «Əgɔngerə tshelafɔ mata əpʉ ̂ ə̈̈ koshe ə̂në tshə lû ə̂̂ angwa rəgo gâ kəndɨ ̂ ye. Bale, alɔ ə̂në azü lô na ye gâ ye , əyïkowɔ ̂ ye nâ ə lû əmbrʉ angwa rəgo gâ angwa ble ə rô ərə ̂ ye. Alɔ ə̂në rəgo kô ə gêgâ ye , ə ̂̂ le , əmbrʉ ebe gêndje. Alayïkosəra ̂ əyïnga kəndɨ nâ ə pâ ətshə ə pa: "Âgbɔ̂ əzü, ə ̂ ə̂̂ angwa rəgo ̂ lû gâ kəndɨ ̂ ne a? Rəkɔ, əmbrʉ ebe səye to ənə̂ ye mata a?" Tshə kîəpʉ əndje ə pa: "Ə̈̈ əyïkowɔ mâ ərə səkɔ." Bale, alayïkosəra yû ətshə ə pa: "yində ə pa ä na ə su əmbrʉ ebe a?" Tshə pâ əndje ə pa: "Bale ne. Mbrə ə̂në, kədə e su əmbrʉ ebe , e lï ndje äwä bale ndə su aəshe ble . E kä̂ ̂ ə gerə äwä bale ʉrrr ndjɔ gâ ̂ alɔ wa angwa rəgo . Kədə alɔ wa angwa rəgo lî gâ ye, pa alayïkosəra ə pa: e sü əmbrʉ ebe angbʉlîə ngbö gâ ̂ ndə sho gâ ye kane. Bale, e ngbö ble gâ agrɔ ̂ əmə."»

Essa história simboliza o bem e o mal coexistindo no mundo até o julgamento final, quando Deus fará a separação entre os justos e os ímpios.

10. As Dez Virgens (Mateus 25:1-13)

Əpʉ alamvera morofo

«Bale, Əgɔngerə tshelafɔ mata əpʉ alamvera morofo ə̂në əndje kô alamba ̂ əndje ə nâ na ye ndə te koshe ə̂në tshə za yashe . Mindû takpa ̂ əndje ̂ aəndɨ â mindû ̂ aawowusə̂ ərə. Aəndɨ kô alamba ̂ əndje, bale, ə kô kâdâ tshelə alamba kô ne. Bale, aawowusə̂ ərə kô kâdâ gâ aanga gâ ndə alamba ̂ əndje . Alɔ ə̂në əndʉ koshe ne, əlo kô əndje ̂ â əndje lô na ye.

«Kpə ə̂grûtshe, ə̈̈ əzü tâ râwâ ə pa: "Koshe səye! E nä ə të ətshə!" Bale, alamvera ̂ jô əlo ə gâmba alamba ̂ əndje . Aəndɨ pâ aawowusə̂ ərə ə pa: "E ̈ ə̈̈ kâdâ ̂ e teashe ä, mbrə ə̂në alamba ̂ ä ." Awowusə̂ ərə kîəpʉ ə pa: "Bale ne! Kâdâ lï lï əzə̂ a-e ̂ ne. E nä mâ ndə awoka ə ̈ ənə̂ e." Alɔ ə̂në əndje nâ na ye ndə kâdâ , koshe yî kumu ye. Əndje ə̂në əndje ̂ trö gâ ye , əndje lî gâ anda sandaga akoshe â əndje tshû manda gâ ̂ gâ ye. Ʉrrr djoko mandâ, ə̂dû alamvera yî kumu əndje ə pâ: "Âgbɔ̂ əzü, âgbɔ̂ əzü, krɔ̈ manda ä!" Bale, koshe kîəpʉ əndje ə pa: "Djatra əpʉ, pa e, wusə̂ e wu ne."» Jezu pâ kwatə̂ye ə pa: «Rəkɔ, ala e në, mbrə ə̂në e wusə̂ əlo wala alɔ wu ne.»

Jesus enfatiza a necessidade de estarmos sempre preparados espiritualmente para Sua segunda vinda, pois ninguém sabe o momento exato.

As parábolas de Jesus continuam sendo fontes ricas de sabedoria e direção para a vida cristã. Ao aplicarmos esses ensinamentos, nos aproximamos mais de Deus e de Sua vontade.

Se este artigo te ajudou, faça sua parte e compartilhe a Palavra de Deus com aqueles que você ama.

Seja o primeiro