10 Milagres de Jesus na Bíblia: Lista com versículos e explicação
Os milagres de Jesus são muito mais do que demonstrações de poder sobrenatural; eles são sinais que confirmam sua divindade e missão. Ao longo dos Evangelhos, vemos Cristo curando enfermos, dominando a natureza e vencendo a morte.
Neste guia, selecionamos 10 milagres de Jesus na Bíblia, organizados com referências e uma breve explicação sobre o impacto espiritual de cada um deles.
Os principais milagres de Jesus nos Evangelhos
1. Transformação da Água em Vinho
Referência: João 2:1-11
Explicação: Ocorreu nas Bodas de Caná. Sendo o seu primeiro milagre público, Jesus demonstrou autoridade sobre a matéria e a natureza, revelando sua glória aos discípulos e abençoando a instituição da família.
Endem e mɛbwala ɛ Yezu yii mɛkɛn
Mɛlu mɛlɛl bhii tak, ye nabɛ ɛ́ nɛ ɛba pɛ dɛl Kana, pɛ kyee dik Ghalile. Nyɛɛg ɛ Yezu nadi ɛ́ tin. Ye nabɛ ɛ́ Yezu bɛ nɛ bɛdjekel bɛ naadjóoaa pɛ ɛba ɛ tak. Dáa mɛnyok nabɛ náá, ye naawyii ɛ, nyɛɛg ɛ Yezu ɛ́ booke nɛ Yezu náá: «Bɛ tokapɛ nɛ mɛnyok.» Tin, Yezu ɛ́ boozɛbɔɔza nɛ nyɛɛg náá: «Wɔy moma, yenabɛl mɛsɔ ɛ́ yé é tɛp’ak? Ɛwala ɛ lam dinaa ààpakum.» Deenek nyɛɛg eezɛke nɛ bot ɛ mɛsa náá: «Saka sa djas nyɛ aalɛɛ bin náá, bi sa ɛ.»
Ghuna é di’enek, ye nabɛ ɛ́ nɛ mɛbhe mɛ nasael nɛ mɛkok ɛ etɛn nɛ wat. Mɛbhe mɛ tak nadi tin ɛ́ etɛɛ náá, bot ɛ mbyak eYuda neesa mɛzel mɛ ɛdis edhuud. Ngɔt-ngɔt tɔ mɛbhe mɛ tak ɛ́ nɛ ghwyil ɛnɔɔ bhɛɛb mɛdii elitɛlɛ dhet etɛɛ náá, ye neelwood. Tin, Yezu eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Lwoodalka mɛbhe menek nɛ mɛdii.» Wɔ gwaa, bɛ zɛlwoodal kum pɛ ka. Bhii tak, Yezu eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Daaka yɛ batsa, da bi ɛ́ kɛdjɛ mot di elii etɛp e ɛbyoŋ ɔ, étɛp nyɛ neebowal.» Bɛ eezɛtɔ́ nɛ yɛ pɛ daa mot tak.
Dáa mot tak nabowal mɛdii mɛ zeliigel moo mɛnyok ɛ, nyɛ nadi ɛ́ ààgu pɛ mɛnyok mɛ tak nadus ɛ́. Tin, ye nazobɛ ɛ́ bot ɛ mɛsa mɛ nalwoodal mɛbhe ɔ, bɔɔ bɛmet ɛ́ nadi egu pɛ kyee ye nadus ɛ. Mot’enɔk ɛ́ boodjóo motom nadi eba ɔ. Nyɛ ɛ́ booke nɛ nɛ náá: «É mɛbyoŋ, bot djas dyeebadjɛ sok ɛ, tɛtɛ mɛnyok na nyenyɔ-nyɔ. Tin, da yii di ààdyeebanyɔ ɛ, kadjɛaa ɛbhis, bot ɛ di, bɛ moo tɔ elangi ɔɔ. Ghuna wɔ bɛ ɛ́, wɔ eekwom mbɛɛ mɛnyok étɛp ye needɛaa nenak ɛbhis.»
Yenek nabɛ ɛ́ ndem mɛbwala yii ɛsok Yezu nasa pɛ dɛl Kana pɛ kyee dik Ghalile ɛ. Yɛ ɛ́ deenek ɛ́ Yezu nalyaal duma nyɛ nadi nɛ yɛ ɛ. É di’enek, ye nabɛ ɛ́, bɛdjekel bɛ naadum koŋ nɛ nɛ.
2. Cura do cego de nascença
Referência: João 9:1-12
Explicação: Jesus usa lodo para curar um homem que nunca havia enxergado. Este milagre prova que Ele é a Luz do Mundo e tem poder para restaurar o que nasceu com defeito.
Yezu eezɛtsik dhiiti mot edhim
Dáa nyɛ nadi etɔ́ gba-gba ɛ, Yezu eezɛbee mot ngɔt nadi nɛ ɛbɛ́ ɛ edhim mbyela mɔ ɔ. Wɔ gwaa, bɛdjekel bɛ zokazɛdji nyɛ náá: «Labhi, haaa étɛp yé mot’ak nabyel nɛ ɛbɛ́ ɛ edhim? Yɛ ɛ́ étɛp mesyem mɛ met ohoo, nɛghu etɛɛ náá, sɛɛg nɛ nyɛɛg naasyem?» Yezu eezɛbɔɔza náá: «Ye tok tɛp mesyem mɛ met, nɛghu yii sɛɛg nɛ nyɛɛg. Nyɛ bɛ́ edhim ɛ́, etɛɛ náá, mɛsa mɛ mɛbwala mɛ Zɛɛb neewyis kel kɔ ɛsu ɛ lɛ. É sok di náá, ye dinaa é mwos dwoo ɛ, ye goka ɛ́ mena saka mɛsa mɛ mot nadhis mɛ ɔ. Pum moo ɛ́ ɛkunaaɛpe, é sok yɛ aadi náá, mot aanàkwaabaakwak ɛsa mɛsa ɛ. É sok mɛ di, mɛ dinaa kɔ bɔs’ak ɛ, mɛ ɛ́ gwyɛ ngel kɔ bɔs.»
Bhii nyɛ nazelii deenek ɛ́, Yezu eezɛsɛɛ mɛtel é bɔs. Bhii tak nyɛ eezɛpul bɔs nɛ yɛ, nɔɔ bhɔtɔ tak, zɛlɔɔb é mis mɛ mot edhim yenɔk. Bhii tak, Yezu eezɛke nɛ nɛ náá: «Tɔ́a kɛgwyii mis pɛ tok mɛdii mɛ Silowe.» Ɛkpa ɛ Silowe kwyɛl ɛlɛɛ ɛ́ «Mot-lwoma». Tin, mot edhim yenɔk eezɛnɔɔ nyel, tɔ́, kɛgwyii mis. Dáa nyɛ nabula ɛ, ye nabɛ ɛ́, nyɛ moo ebee ɛnyɔɛpe.
Bot ɛ di é mengwoob ɔ, nɛ bot ɛ nadi ebee dáa nyɛ nadi sok ebɔɔ esa nɛ bot ɛ, bot ɛ tak eezɛni edjinel pak’ɔɔ náá: «Ye tok mot nadidi ndiindel é ngwoob gba ebɔɔ esa nɛ bot’aak é?» Tin, bak bot náá: «Hɛɛɛ, yɛ ɛ́ nyɛy.» Yak kyee bot náá: «Ààbɛ! Ye tok nyɛy. Bɛ nɔŋel ɛ́ nɔŋelak.» Tin, mot’enɔk eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Yɛ ɛ́ mam.» Bɛ eezɛdji nyɛ náá: «Haaa mis mɔ kabɛŋel dáa?» Mot’enɔk eezɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Mot di edjóoaa Yezu yenɔk ɛ́ sɛɛ mɛtel é bɔs. Bhii tak, nyɛ eezɛnɔɔ bhɔtɔ tak, lɔɔb mɛ yɛ é mis. Bhii tak, nyɛ eezɛke nɛ nam náá: "Tɔ́a, kɛgwyii mis pɛ tɔ tok mɛdii mɛ Silowe." É di’enek, mɛ eezɛtɔ́ kɛgwyii mis. Tin, mɛ moo ebee ɛnyɔɛpe!» Bɛ eebaazɛdji nyɛ náá: «Mot tak moo wo?» Tin, nyɛ eezɛbɔɔza náá: «Mam ààgu.»
3. Multiplicação dos pães e peixes
Referência: Mateus 14:13-21
Explicação: Com apenas cinco pães e dois peixes, Jesus alimentou mais de 5 mil homens. Este sinal revela Cristo como o Pão da Vida, aquele que supre todas as nossas necessidades.
Yezu eedjɛ bot bɛmil ɛtɛn edee
Dáa Yezu nagwak etɛp binek djas ɛ, nyɛ ɛ́ boodus tin, nyɛ eezɛni tɔ elɛɛd, tɔ́, kɛsaa di ɛwala pɛ bot aadi ààbee nyɛ ɛ. Ghuna ɛdhuu ɛ bot naagu ze nyɛ natɔ́ ɛ, wɔ gwaa, zukamwaa nɛ mot nadus pɛ mɛl mɛ nadi é mengwoob tin ɔ, zokazɛdu nyɛ nɛ mɛko mbaka-mbaka nɛ dii. Dáa Yezu nasul tɔ elɛɛd ɛ, nyɛ kabee ɛ́ ɛdhuu ɛ bot binɔk, ye nabɛ ɛ́, ghoŋ naasa nyɛ ɛlyelɛpe. Nyɛ moo tin etsik membel mɔɔ. Dáa bɛ nabee náá, dwoo moo ɛ́ bikoko ɛ, bɛdjekel ɛ́ boozɛtiila pɛ daa lɛ. Bɔɔ nɛ nɛ náá: «Dwoo eezeleega, tɔ kakoŋ’ak, ye tok nɛ bɔɔ mɛl. Swaala bot bak étɛp bɛ neekɛsaa edee pɛ bɔɔ mɛl mɛ di é mengwoob’aak.» Yezu ɛ́ boozɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Yɛ ààgoka náá, bɛ swaalaaa, djɛka bɛ edee biyɔ bɛmet!» Tin, bɛ ɛ́ boozɛke nɛ Yezu náá: «Zuka nɛ sa bis di nɛ yɛ wak ɛ, yɛ ɛ́ etsim e emapa etɛn nɛ bɛsu ɛbá.»
Yezu ɛ́ boozɛke nɛ nɔɔ náá: «Dhaka nɛ yɛ wak.» É di’enek, nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ mɛdhuu mɛ bot ɛ nadi tin ɔ náá, bɛ disi mendiindil kɔ bɔɔ eka e na bes. Bhii tak, Yezu ɛ́ boozɛnɔɔ emapa etɛn nɛ bɛsu ɛbá binek, nyɛ eezɛben mis pɛ ɛko, ghaapɛɛ Zɛɛb. Nyɛ eezɛpyak emapa, nɔɔ, djɛ bɛdjekel bɛ. Bɛdjekel ɛ́ boozɛnɔɔ yɛ, kaa, djɛ ɛdhuu ɛ bot ɛ nadi tin ɔ. Mot nɛ mot naadɛ, djil. Wɔ gwaa, bɛdjekel baabula nɛ mɛbhubhwak mɛ ebil e emapa nɛ bɛsu ɛ nalik ɛ, ye naalwoodal mɛbhwaa kam nɛ ebá. Bot ɛ nadɛ emapa nɛ bɛsu binek ɔ, nabɛ ɛ́ tyee botom bɛmil ɛtɛn (5 000), ààkalaa mɛtaŋ mɛ boa nɛ bɔɔ dhyeeb.
4. Jesus acalma a tempestade
Referência: Marcos 4:35-41
Explicação: Com uma ordem, o vento e o mar se aquietam. O milagre ensina sobre a paz que excede o entendimento e a autoridade do Messias sobre a criação.
Yezu eezɛlyak ghuu
Bikoko dwoo tak wat, Yezu eezɛke nɛ bɛdjekel bɛ náá: «Djhoosɛɛka pɛ yii kyiid boo soob na djato-djato.» Bɛ eezɛlik ɛdhuu ɛ bot binɔk, bɛdjekel eezɛtɔ́ sama wat nɛ Yezu tɔ boo elɛɛd. Tin, bɛdhiiti mɛlɛɛd nadi ɛ́, é ngwoob’ɔɔ. Ààbɔya deenek, kasɛka ɛ́ boo ghuu ɛlyelɛpe eezɛkan, ghulal tak eeghɛɛ ɛbhyeeb ɛ mɛdii kɛɛza é elɛɛd, elɛɛd moo tin eni mɛdii, ɛkɛɛ yɛ aalwood-lwooda. Tin, Yezu, pɛ ɛsik ɛ elɛɛd, nyɛ nadi ɛ́, é gɔ́, lo kɔ boola. Bɛdjekel bɛ zokazɛdjem nyɛ nɛ etsim. Bɔɔ náá: «Lyoel, mena ɛ́ di esikaa. Yɛ ààgwyák wɔy é?» Tin, Yezu eezɛdjem. Bhii tak, nyɛ eezɛlyak ghuu. Nyɛy nɛ dii náá: «Sila ghulal’ɔ. Dia gwyem!» É di’enek, ghuu eezɛsila, bhwak moo tin kup.
Bhii tak, Yezu eezɛke nɛ bɛdjekel bɛ náá: «Étɛp yé bi di nɛ kɛŋ? Bi ààdum koŋ nɛ Zɛɛb é?» Ye nabɛ ɛ́, bwoo naasa bɛ ɛlyelɛpe, bɛ moo edjinel pak’ɔɔ náá: «Nwyak ɛ́ nwyaa kwaambi mot di náá, dɔɔ nɛ ghuu nɛ boo soob na djato-djato ɛpegwak nyɛ’aak?»
5. Cura da mulher com fluxo de sangue
Referência: Marcos 5:25-34
Explicação: Uma cura que aconteceu pelo toque da fé. Jesus mostra que está atento ao sofrimento individual e que a fé é o canal para receber o milagre.
Tɔ ɛdhuu ɛ bot binɔk, ye nabɛ ɛ́ nɛ dhiiti moma nadi nɛ ɛbɛ́ zoob, ghiya nadi ekekɛk nyɛ ààbɛ nɛ ɛtsek ɔ, ɛbɛ́ ɛ tak naasa nɛ nɛ tyee membu kam nɛ ebá. Ye nabela ɛ́, nyɛ naazekɛ nɛ ɛbɛ́ ɛ tak tɔ mendjaa mɛ mɛgwoma ɛbuɛpe, epata si nyɛ pum, nyɛy ààtsak. Yenek djas nakɛgheghɛɛ nyɛ ɛbɛ́ ɛ́ ghɛɛak. Dáa moma yenɔk zɛgwak menduk ɛ Yezu ɛ, nyɛ eezɛni tɔ ɛdhuu ɛ bot binɔk, nyɛ moo du Yezu bhii koŋ, nyɛ eezɛmɛt kyee ɛghɔ ɛ kaad ɛ Yezu wat etɛɛ náá, nyɛ nabɛ ɛ́, nyɛ naake tɔ lyem’ɛ náá: «Mɛ zomɛt kaad’ɛ ɔɔ, mɛ ɛpetsak!» Tin, mɛta nyɛ nazomɛt ɛ, é di tak wat, nyɛ eezɛbee náá, nyɛ eetsak. Ghiya eezɛkat ɛkwyil nyɛ. Nyɛ moo ɛ́ nɛ nyel ɛnyɔɛpe.
É di’enek wat, Yezu eezɛgu náá, dhiiti mɛbwala eewyis tɔ lɛ. Nyɛ eezɛliigel tɔ ɛdhuu ɛ bot binɔk, wɔ gwaa, nyɛ dji bɛ náá: «Ɛzɛ mɛt mɛ é kaad?» Bɛdjekel bɛ zokabɔɔza nɛ nɛ náá: «Wɔ eebee yak kwaambi zukamwaa nɛ mot di etiidal wɔ, bɛdhiiti etuma wɔ é nyel’aak, da wɔ ɛ́ baadji náá: "Ɛzɛ mɛt mɛ é kaad é?"» Tin, Yezu eezɛliig mis, nyɛ moo gwyák é ngwoob’ɛ, étɛp nyɛ neebee mot sa deenek ɔ. Moma tak gbegbaagba nɛ bwoo, étɛp nyɛ nadi egu sa nyɛ nasa ɛ. Nyɛ eezɛkwyit mɛboŋ si, si mɛko ɛ Yezu, nyɛ eezɛmyaal. Bhii tak, nyɛ eezɛlɛɛ etɛp djas sael ɛ. Wɔ gwaa, Yezu zɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Ɛsyes ɛ lam, ɛdum ɛ koŋ ɛ lɔ nɛ Zɛɛb eetsik wɔ. Tɔ́a ɛnyɔɛpe, wɔ eezetsak.»
6. Libertação do endemoninhado Gadareno
Referência: Marcos 5:1-20
Explicação: Jesus liberta um homem dominado por uma legião de espíritos. É a prova clara de sua autoridade absoluta sobre o reino das trevas.
Yezu eetsik dhiiti mot nadi nɛ mbee sisim ɔ
Yezu bɛ nɛ bɛdjekel bɛ eezɛsɛɛ pɛ yii kyiid boo soob na djato-djato e Ghalile tɔ́ pɛ kyee dik Gheelaasa. Dáa nyɛ nadi esul tɔ elɛɛd ɛ, kasɛka ɛ́ dhiiti mot edus tɔ mɛvit, ezyɛ zɛsaa tyee nyɛ aaboma nɛ nɛ. Embee esisim ɛ nadi edhek mot tak. Mot tak nadidi ɛ́ tɔ mɛvit. Nyɛ nabɛ ɛ́ ààbɛ nɛ mot aakwak ɛmɛt nyɛ, étɛp bɛ neekɔl nyɛ nɛ ekel e ghwooz. Etɛɛ náá, sok, ye nabɛ ɛ́, nyɛ eewaaa mɛko é mbwak, kɔlaa mɛmbɔ nɛ eghwooz. Tin, nyɛ naabwak mbwak, dɔɔ nɛ ɛtsaal eghwooz. Ye tok nɛ mot aakwak ɛmɛt nyɛ. Mɛlu djas, mwos nɛ pum nyɛ nadidi ɛ́ tɔ mɛvit nɛ kɔ mɛtsok, etsim nɛ ɛbaal ɛ́ nyel’ɛ nyɛ ɛmet nɛ mɛkok.
Ɛtsetaɛpe pɛ nyɛ nadi ɛ́, nyɛ eezɛbee Yezu, wɔ gwaa, nyɛ sum kaab, zɛghaaga mɛboŋ si, sok bhwoob’ɛ. Nyɛ eezɛtsim ɛlyelɛpe náá: «Mɛ sa wɔ yé, Yezu, Mɔn ɛ Zɛɛb Mɛkaake? Mɛ ɛpedjaala nɛ nɔ nɛ din ɛ Zɛɛb, nàtwak mɛ!» Nyɛ nadi eke deenek ɛ́, etɛɛ náá, ye nabɛ ɛ́, Yezu naake náá: «Mbee sisim, wyisa tɔ mot’ak!» Wɔ gwaa, Yezu zokazɛdji nyɛ: «Din ɛ lɔ ɛ́ yé?» Nyɛ eezɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Din ɛ lam ɛ́ "Mɛkɔm-mɛkɔm" etɛɛ náá, bis nɛ bu.» Tin, nyɛ eezɛdjaala nɛ Yezu ɛlyelɛpe náá: «Nàsɔ bis ɛtsetaɛpe nɛ kyee dik’ak!»
É di tak, ye nabɛ ɛ́ nɛ boo ɛsaŋ ɛ bɛghwyee nadi egɔɔ kɔ mɛtsok menek ɛ. Embee esisim eezɛdjaala nɛ Yezu, bɔɔ nɛ nɛ náá: «Kyeeda bis tɔ bɛghwyee bak. Lɛɛa náá, bis ni tɔ mɛnyel mɔɔ!» Yezu zokazɛmyaal bɛ yɛ ɛ. Tin, wɔ gwaa bɛ zɛwyis tɔ mot’enɔk, ni tɔ ɛsaŋ ɛ bɛghwyee binɔk. Bɛ nadi ɛ́, ɛbuɛpe tyee bɛghwyee bɛmil ɛbá. Bɔɔ djas zɛsul ɛtsok pɛ bɛ nadi ɛ́, nɛ ekaab. Wɔ gwaa, bɛ zɛges, kɛghaaga tɔ dii, diida. Bɔɔ djas si na bhɛɛɛ.
Bot ɛ nadi ebee edjema binek djas ɔ, zokasik nɛ ekaab, kɛlɛɛ bot kɔ dɛl nɛ tɔ epyeeb. Tin, wɔ gwaa bɛtɛ nɛ bot zokazyɛ, zɛbee sa nasael ɛ. Bɛ eezɛkum pɛ kyee Yezu nadi ɛ. Tin, bɔɔ zokazɛbee mot embee esisim mɛkɔm-mɛkɔm nadi edhedhek ɔ, ndiindel nɛ ekaad é nyel. Nyɛ nabɛ ɛ́ nyel ɛnyɔɛpe. Wɔ gwaa, bwoo zɛmɛt bɔɔ djas. Bot ɛ nabee edjema binek djas ɔ, moo tin ebaŋa bot dáa mot na embee esisim mɛkɔm-mɛkɔm natsak ɛ, nɛ dáa bɛghwyee nakɛghaaga tɔ dii ɛ. Étɛp tak, bɛ ɛ́ boozɛdjaala nɛ Yezu, bɔɔ nɛ nɛ náá: «Dusa kɔ kyee dik’es. Tɔ́a pɛ kyee sis.»
É ghɛŋ Yezu nadi eni tɔ boo elɛɛd ɛ, wɔ gwaa mot embee esisim nadi edhedhek ɔ zɛke nɛ nɛ náá: «Mɛ kwyɛl ɛ, mɛ di sama wat nɛ nɔ.» Tin, yɛ kabɛ Yezu ɔɔ, nyɛ nabɛ ààkwyɛl. Nyɛ ɛ́ booke nɛ nɛ náá: «Sika pɛ ndjaŋ’ɔ, pɛ daa bot bɔ, da wɔ ɛ́ lɛɛ bɛ enɛm nɛ embɛɛ ee Ghɛŋ sa dum nɛ tsik’ɔ ɛ, nɛ dáa nyɛ gek wɔ ghoŋ ɛ.» Mot’enɔk eezɛtɔ́, nyɛ moo tin ekɛbaŋa kɔ eghaada kam nadi pɛ kyee dik’enek, dáa Yezu natsik nyɛ ɛ. Bot djas nadi egwak nyɛ ɔ naadyeebadjoka.
7. Ressurreição da filha de Jairo
Referência: Marcos 5:21-43
Explicação: Jesus demonstra que a morte para Ele é como o sono. Ele restaura a vida de uma criança, trazendo esperança para uma família desesperada.
Ɛtsak ɛ mɔn Zayilus nɛ moma nadi nɛ ɛbɛ́ ɛ zoob ɔ
Yezu eezɛbula pɛ yii kyiid dii tɔ elɛɛd, wɔ gwaa, zukamwaa nɛ mot baazɛsɛɛga é ngwoob’ɛ. Tin, nyɛ nadi ɛ́, é ngwoob boo soob na djato-djato. É di’enek, ye nabɛ ɛ́ nɛ dhiiti kukuma ndjaa mendjaala mɛ eYuda, din ɛ lɛ nabɛ ɛ́ Zayilus. Dáa nyɛ nabee Yezu ɛ, nyɛ eezɛkwyit mɛboŋ si, si mɛko mɛ é ɛdjaala nɛ nɛ, nɛ ɛbasal náá: «Mɔn ɛsyes ɛ lam ɛpebɛ́ ɛlyelɛpe. Mendjaala mam ɛ́ náá, wɔ zyɛ zɛkɛl mɛmbɔ kɔ lɛ, étɛp nyɛ neetsak, da nyɛ ɛ́ baadi nɛ tsik kɔ bɔs!» Yezu eezɛtɔ́ bɛ nɛ nɛ, zukamwaa nɛ mot eezɛdu nyɛ, bak etuma nyɛ é nyel nɛ ɛtiidal nyɛ.
Tɔ ɛdhuu ɛ bot binɔk, ye nabɛ ɛ́ nɛ dhiiti moma nadi nɛ ɛbɛ́ zoob, ghiya nadi ekekɛk nyɛ ààbɛ nɛ ɛtsek ɔ, ɛbɛ́ ɛ tak naasa nɛ nɛ tyee membu kam nɛ ebá. Ye nabela ɛ́, nyɛ naazekɛ nɛ ɛbɛ́ ɛ tak tɔ mendjaa mɛ mɛgwoma ɛbuɛpe, epata si nyɛ pum, nyɛy ààtsak. Yenek djas nakɛgheghɛɛ nyɛ ɛbɛ́ ɛ́ ghɛɛak. Dáa moma yenɔk zɛgwak menduk ɛ Yezu ɛ, nyɛ eezɛni tɔ ɛdhuu ɛ bot binɔk, nyɛ moo du Yezu bhii koŋ, nyɛ eezɛmɛt kyee ɛghɔ ɛ kaad ɛ Yezu wat etɛɛ náá, nyɛ nabɛ ɛ́, nyɛ naake tɔ lyem’ɛ náá: «Mɛ zomɛt kaad’ɛ ɔɔ, mɛ ɛpetsak!» Tin, mɛta nyɛ nazomɛt ɛ, é di tak wat, nyɛ eezɛbee náá, nyɛ eetsak. Ghiya eezɛkat ɛkwyil nyɛ. Nyɛ moo ɛ́ nɛ nyel ɛnyɔɛpe.
É di’enek wat, Yezu eezɛgu náá, dhiiti mɛbwala eewyis tɔ lɛ. Nyɛ eezɛliigel tɔ ɛdhuu ɛ bot binɔk, wɔ gwaa, nyɛ dji bɛ náá: «Ɛzɛ mɛt mɛ é kaad?» Bɛdjekel bɛ zokabɔɔza nɛ nɛ náá: «Wɔ eebee yak kwaambi zukamwaa nɛ mot di etiidal wɔ, bɛdhiiti etuma wɔ é nyel’aak, da wɔ ɛ́ baadji náá: "Ɛzɛ mɛt mɛ é kaad é?"» Tin, Yezu eezɛliig mis, nyɛ moo gwyák é ngwoob’ɛ, étɛp nyɛ neebee mot sa deenek ɔ. Moma tak gbegbaagba nɛ bwoo, étɛp nyɛ nadi egu sa nyɛ nasa ɛ. Nyɛ eezɛkwyit mɛboŋ si, si mɛko ɛ Yezu, nyɛ eezɛmyaal. Bhii tak, nyɛ eezɛlɛɛ etɛp djas sael ɛ. Wɔ gwaa, Yezu zɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Ɛsyes ɛ lam, ɛdum ɛ koŋ ɛ lɔ nɛ Zɛɛb eetsik wɔ. Tɔ́a ɛnyɔɛpe, wɔ eezetsak.»
Tinaak, Yezu dinaa elii, bot eezɛdus pɛ ndjaŋ ɛ kukuma ndjaa mendjaala mɛ eYuda, zɛlɛɛ Zayiilus náá: «Ɛsyes ɛ lɔ eezepɛka, nàkabaadhek lyoel.» Yezu nabɛ ààbis sa bɛ nadi elii ɛ. Nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ kukuma ndjaa mendjaala mɛ eYuda náá: «Nàbem ba. Duma koŋ nɛ Zɛɛb!» Tin, nyɛ eezɛlu bot djas náá, bɛ nàdu nyɛ. Nyɛ nazotɔ́ ɛ́, bɛ nɛ Pyɛɛd, nɛ Zak bɛ nɛ mɔn-nyɛɛg Zaŋ. Bɛ eezɛkum pɛ daa kukuma ndjaa mendjaala mɛ eYuda, bela tin bhwak metetel nɛ mɛgwyɛ, nɛ etaŋal nɛ etsim. Nyɛ eezɛni tɔ ndjaa. Bhii tak, nyɛ eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Yak ɛ́ yaa kwaambi ɛtap nɛ mɛgwyɛ? Mɔn ààpagwyɛ. Nyɛ ɛ́, é gɔ.»
Wɔ gwaa, bot zokagɔ nyɛ. Nyɛ eezɛwyisal bot djas pɛ kel. Nyɛ nakalik tɔ ndjaŋ ɛ́, bɛ nɛ sɛɛg, nɛ nyɛɛg mɔn, zɛnɔɔ bɛdjekel bɛ. Bɛ eezɛni tɔ dhɛŋ mɔn tak nadi ɛ. Nyɛ eezɛmɛt nyɛ é mbɔ, nyɛ ɛ́ booke nɛ nɛ náá: «Talita kumi!» Ye kwyɛl ɛlɛɛ ɛ́ náá: «Mɔn moma! Mɛ lɛɛ wɔ ɛ́, wyɛla!»
É di tak wat, mɔn moma yenɔk eezɛwyɛl, nyɛ moo ekɛ. Nyɛ nabɛ ɛ́ nɛ membu tyee kam nɛ ebá. Tin, ye nabɛ ɛ́, bot naadyeebadjoka ɛlyelɛpe. Yezu eezɛlyak bɛ náá, bɛ nàlɛɛ bot. Bhii tak nyɛ ɛ́ boolwom bɛ náá, bɛ djɛ mɔn tak edee e dek.
8. Jesus anda sobre as águas
Referência: Mateus 14:22-33
Explicação: Ao caminhar sobre o Mar da Galileia, Jesus mostra que não está sujeito às leis da física. O episódio também serve para tratar a fé e a dúvida no coração de Pedro.
Yezu eezɛkɛ kɔ dii
Batsa bhii tak, Yezu eezɛlwom bɛdjekel bɛ náá, bɛ ni tɔ elɛɛd, tsaal, tɔ́ pɛ yii kyiid boo soob na djato-djato. Tin, nyɛ eezɛlik étɛp ɛswaal ɛ́ zukamwaa nɛ bot binɔk pɛ mendjaa mɔɔ. Bhii nyɛ nazeswaal bɛ ɛ, nyɛ ɛ́ boo zɛbyet kɔ ɛtsok étɛp ɛkɛdjaala Zɛɛb. Dáa dwoo nabɛ náá, yɛ eezesila ɛ, nyɛ nakalik tin ɛ́ nyɛ ɛmet. Elɛɛd nabɛ ɛ́ ye moo ɛtsetaɛpe nɛ ɛboŋ. Wɔ gwaa, boo ghuu zɛpupal kɔ dii, tin, bhuuge moo tin enyuŋa é elɛɛd, etɛɛ náá, pup nadi ebulal bɛ elɛɛd pɛ bhis. Ɛwala ɛ mɛsik é pum, wɔ gwaa Yezu zɛsul kɔ dii, nyɛ moo tin edu bɛdjekel bɛ. Nyɛ nadi ekɛ ɛ́ nɛ mɛko mɛ kɔ dii. Dáa bɛdjekel bɛ nabee nyɛ ekɛ kɔ dii ɛ, bwoo naasa bɛ ɛlyelɛpe. Bɔɔ náá: «Nwyak ɛ́ dim!» Bɛ moo nɛ bɛbebwol etsim. Batsa deenek, Yezu eezɛdjóo bɛ. Nyɛy náá: «Nàbemka ba, saka mɛghaaz, yɛ ɛ́ mam.»
Dáa Pyɛɛd nabee deenek ɛ́, nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ Yezu náá: «Ghɛŋ, yɛ bɛ náá, yɛ ɛ́ tsɛɛtsɛ náá, yɛ ɛ́ wɔy ɔɔ, kea náá, mɛ kɛ kɔ dii, zyɛ pɛ wɔ di’enek.» Yezu ɛ́ boozɛke nɛ nɛ náá: «Dha!» Tin, Pyɛɛd ɛ́ boozɛwyis tɔ elɛɛd, sul kɔ dii. É di’enek, Pyɛɛd moo ekɛ kɔ dii nɛ mɛko mɛ, etɔ́ pɛ kyee Yezu nadi ɛ́. Tinaak, dáa nyɛ nabee náá, ghuu naalyel pyep ɛ, wɔ gwaa bwoo zɛsa nyɛ. É di tak wat, nyɛ moo diida tɔ dii, nyɛ ɛ́ boozɛtsim ɛlyelɛpe náá: «Ghɛŋ, tsika mɛ!» É di tak wat, Yezu ɛ́ boozɛsɛɛb mbɔ, wɔ gwaa, nyɛ zokamɛt Pyɛɛd, nyɛ ɛ́ booke nɛ nɛ náá: «Étɛp yé wɔ be mɛso? Ɛmyaal ɛ lɔ ààdyeebabɔk.» Bhii tak, bɔɔ djas bɛbá eezɛgo tɔ boo elɛɛd. Tin, ghuu yenek eezɛsila. É di’enek, bɛdjekel ɛ nadi tɔ elɛɛd ɔ, zokazyɛ, zɛkwyit mɛboŋ si mɛko ɛ Yezu. Bɔɔ nɛ nɛ náá: «Yɛ ɛ́ tsɛɛtsɛ náá, wɔ ɛ́ Mɔn ɛ Zɛɛb!»
9. Cura do paralítico
Referência: Marcos 2:1-12
Explicação: Jesus cura o corpo, mas primeiro perdoa os pecados. Este milagre estabelece que sua missão principal é a reconciliação espiritual do homem com Deus.
Yezu eetsik dhiiti mot nyel nazesɔɔb nɛ ɛbɛ́ ɔ
Ba mɛlu bhii tak, Yezu eezɛbula pɛ Kapɛlnaum. Dáa bot nagwak náá, nyɛ ɛ́ pɛ ndjaŋ ɛ, wɔ gwaa, zukamwaa nɛ mot zɛsɛɛga kɔ ɛbɛsɛɛ. Mɛbu mɛ bot saa-saŋak di ɛsɛɛ mɛtel. Bot kum-kumak pɛ ɛbɛ ɛ ndjaa. Tin, Yezu nabɛ ɛ́, elyo bot Mɛkpa ɛ Zɛɛb. Bɛdhiiti bot zokazyɛ nɛ mot ngɔt, nyɛ nabɛ ɛ́, nyɛ eezesɔɔb nɛ ɛbɛ́. Bot ɛná ɛ́ nabyaal nyɛ kɔ mwaala. Dáa ɛdhuu ɛ bot nadi ɛbuɛpe, ààbɛ nɛ ze ɛkpaa étɛp bɛ neekɛnɛɛg nyɛ si mɛko ɛ Yezu ɛ. Wɔ gwaa, bot binɔk zokazɛtuu ɛlen kɔ mii ndjaa, bɛ eezɛsil mwaala mot ɛbɛ́ ɛ tak.
Dáa Yezu nabee ɛdum ɛ koŋ ɛ bot ɛ nazyɛ nɛ mbel tak ɔ, nyɛ ɛ́ boozɛke nɛ mot nazesɔɔb ɔ náá: «Mɔn’am, mesyem mɔ eepelel.» Bɛdhiiti bɛghaŋ ɛ mɛkana mɛ etsi ɛ Moiiz nadi mendiindil tin ɔ, nabɛ ɛ́, bɛ moo nɛ bɛtɛ nɛ esiiza tɔ elyem bɔɔ. Bɔɔ náá: «Mot’ak lii deenek étɛp yé? Nyɛ ɛpebyasal Zɛɛb, etɛɛ náá, mot tok nɛ ghwyil ɛpel mesyem mɛ sɔ mot, bhii Zɛɛb nyɛ ɛmet.» É di tak wat, Yezu naagu esiiza bɔɔ. Nyɛ ɛ́ booke náá: «Étɛp yé bi di nɛ mbi yenek egeka? Ɛye di elyel nɛ nen, ɛke ɛ́ nɛ mbel náá: "Mesyem mɔ eepelel" ohoo, nɛghu ɛke ɛ́ náá: "Wyɛla, ghɛɛa mwaala yɔ, da wɔ ɛ́ kɛ"? Ye goka ɛ́ bi gu náá, Sɛɛŋɛlɛ Mɔn Mot ɛ́ nɛ ghwyil ɛpel mesyem mɛ bot kɔ bɔs.» Bhii tak, nyɛ eezɛke nɛ mot nazesɔɔb ɔ náá: «Mɛ ke ɛ́ náá: Wyɛla, nɔŋa mwaala yɔ, da wɔ ɛ́ sik pɛ ndjaŋ’ɔ!» É di’enek wat, bot djas dhuuu nɛ mis é nyel’ɛ, mbel eezɛwyɛl, ghɛɛ mwaala yɛ, zɛnɔɔ nyel tɔ́. Bot djas naadyeebadjoka. Bhii tak, bɛ moo eduwal Zɛɛb é ɛkeke náá: «Mena dinaa ààpabee kɔkɔ yak sok!»
10. Ressurreição de Lázaro
Referência: João 11:1-44
Explicação: O milagre mais impactante antes da crucificação. Ao ressuscitar alguém morto há quatro dias, Jesus declara: "Eu sou a ressurreição e a vida".
Ɛsyee ɛ Lazaad
Dhiiti mot ngɔt din ɛ lɛ nabɛ ɛ́ Lazaad, nyɛy zokazɛbɛ́, nyɛ nadidi ɛ́ kɔ ghaada di edjóoaa Bhetani ɛ, dɛl ɛ Maali bɛ nɛ mɔn-nyɛɛg Maat. Maali ɛ́ moma naso ɛlas ɛ mɛnanas kɔ mɛko ɛ Ghɛŋ Yezu ɔ, da bhii tak nyɛ ɛ́ zɛsuŋal nɛ bhoo’ɛ ɔ. Yɛ ɛ́ dhem, Lazaad ɛ́ nadi ebɛ́. Boa binɔk bɛbá zokazɛlwom mot, nyɛ kɛlɛɛ nɛ Yezu náá: «Ghɛŋ, sɔ’ɔ wɔ di ekwyɛl ɔ ɛpebɛ́.» Dáa Yezu nagwak bhaadal tak ɛ, nyɛ ɛ́ booke náá: «Lazaad ɛpebɛ́. Ɛbɛ́ ɛ́ tak tok étɛp nyɛ neegwyɛ. Yɛ ɛ́ etɛɛ náá, duma ɛ Zɛɛb neenyen é mis mɛ bot. Deenek, Mɔn ɛ Zɛɛb neebaabela duma é mis mɛ bot, dum nɛ tɛp tak.»
Bela tin náá, Yezu naadyeebakwyɛl Maali, nɛ Maat zɛnɔɔ dhem’ɔɔ Lazaad. Ghuna, dáa nyɛ nagwak bhaadal náá Lazaad ɛpebɛ́ ɛ, nyɛ naabaadjaasi mɛlu mɛmbá bhii tak kɔ dɛl ɛ nyɛ nadi ɛ, nyɛy ààtɔ́. Bhii tak, nyɛ eezɛke nɛ bɛdjekel bɛ náá: «Djhoosikeka pɛ kyee dik Yude.» Tin, bɛdjekel eezɛke nɛ nɛ náá: «Labhi, ekukuma eYuda aaloo nɛ saŋ ɛgó ɛ́ wɔ nɛ mɛkok penek koko ɛ koko. Mos wɔ baakwyɛl ɛ́ ɛtɔ́ penek é?» É di’enek, Yezu eezɛbɔɔza nɛ nɔɔ náá: «Mwos wat ɛ́ mɛwala kam nɛ ebá, ààbɛ deenek é? Mot ɛ kɛ tɔ gwyɛ mwos ɔɔ, nyɛ aanàkwaabema ɛbɛk. Etɛɛ náá, nyɛ ɛpebee gwyɛ bɔs’ak ɛnyɔɛpe. Tin, mot ɛ kɛ é pum ɔɔ, nyɛ waabema ɛbɛk. Etɛɛ náá, nyɛ tok nɛ sa aasa náá, nyɛ bee ze ɛnyɔɛpe.»
Bhii Yezu nake deenek ɛ́, nyɛ ɛ́ boobaakɛl náá: «Mɔɔ sɔ yena Lazaad eedja gɔ́. Mɛ ɛpetɔ́, kɛdjem nyɛ.» Bɛdjekel eezɛbɔɔza náá: «Ghɛŋ, yɛ bɛ náá, nyɛ eedja gɔ́ ɔɔ, nyɛ waatsak.» Yezu nadi elii deenek ɛ́, étɛp ɛsyee ɛ Lazaad. Bɛdjekel bɛ nagek ɛ́ náá, nyɛ nadi elii ɛ́, dum nɛ tɛtɛ gɔ́. Tin, Yezu ɛ́ boozɛlɛɛ bɛ popoopwon ààsyeeba náá: «Lazaad eegwyɛ. Mɛ ɛpemyaala, etɛɛ náá, mɛ bɛ ɛ́ ààdi penek, etɛɛ náá, deenek ɛ́ bi aadum koŋ nɛ nam. Tin, djhookaka pɛ kyee nyɛ di ɛ.» Tin, Toma nagetaa din ɛ Ɛwas ɔ, eezɛke nɛ bak bɛdhiiti bɛdjekel náá: «Djhootɔ́ka, yɛ bɛ ɛsyee ɔɔ, bɛ gó menabɛlka djas!»
Maat eemyaal náá Yezu ɛ́ Mɛsia
Dáa Yezu nakum ɛ, nyɛ eezɛgwak náá, Lazaad moo ɛ́ nɛ mɛlu mɛná tɔ ɛvit. Tinaak, nɛŋ pak dɛl ɛ Bhetani nɛ Yeluzalɛm nabɛ ɛ́ tyee ekilomɛtɛlɛ elɛl. É di’enek, bɛtɛ nɛ bot ɛ mbyak eYuda nabɛ ɛ́, bɛ eezyɛ pɛ daa Maali nɛ Maat étɛp ɛzɛdjɛ bɛ mɛghaaz kɔ ɛsyee ɛ dhem’ɔɔ.
Dáa Maat nagwak náá, Yezu eetuula ɛ, wɔ gwaa, nyɛ zɛtɔ́ kɛboma nɛ nɛ. Tin, Maali eezɛlik yɛ ndiidel pɛ ndjaa. Maat eezɛke nɛ Yezu náá: «Ghɛŋ, wɔ ɛpedi wak ɔɔ, pe dhem’am ààpagwyɛ. Deenek, mɛ nɛ gu náá, dɔɔ nɛ nenak, esonok djas wɔ aawaab nɛ Zɛɛb ɛ, nyɛ waadjɛ wɔ.» Tin, Yezu zɛbɔɔza náá: «Dhem’ɔ ɛ́ waagom tɔ ɛsyee.» Maat eezɛbɔɔza náá: «Mɛ nɛ gu náá, nyɛ waagom tɔ ɛsyee é dwoo mɛsik, é sok bot djas aazɛgom tɔ ɛsyee ɛ.» Yezu zokabaazɛbɔɔza náá: «Yɛ ɛ́ mam ɛ di gomel bot ɛ nagwyɛ ɔ. Mam ɛ́ di tsik. Mot ɛ dum koŋ nɛ nam ɔɔ, nyɛ waabela tsik, ye nakoozodi náá, nyɛ naazegwyɛ. Tin, mot ɛ di nɛ tsik, da dum koŋ nɛ nam ɔɔ, nyɛ aanàkwaagwyɛ. Wɔ eemyaal é?» Maat eezɛmyaal náá: «Iyooo Ghɛŋ, mɛ nɛ gu náá, wɔ ɛ́ Mɛsia, Mɔn ɛ Zɛɛb. Wɔy ɛ́ di mot Zɛɛb nakɛk náá, nyɛ ɛpezyɛ kɔ bɔs ɔ.»
Ɛgom ɛ Lazaad
Bhii mɛkpa menek, Maat eezɛsik pɛ ndjaa kɛdjóo mɔn-nyɛɛg Maali. Tin, nyɛ eezɛnyeŋal nyɛ tɔ ɛlɔ náá: «Lyoel eetuula, nyɛ ke ɛ́ náá, wɔ kɛboma nɛ nɛ.» Dáa Maali nagwak deenek ɛ́, nyɛ eezɛwyɛl ngbat, nɔɔ nyel, tɔ́ pɛ pak Yezu nadi ɛ́. Ghuna Yezu nabɛ ɛ́, nyɛ dinaa ààkotuula-tuulak kɔ dɛl ɛ tak. Nyɛ nabɛ ɛ́ nyɛ dinaa é di bɛ nɛ Maat naboma ɔ. Dáa eYuda ee nazɛmɔ nɛ Maali tɔ ndjaa étɛp ɛdjɛ nyɛ mɛghaaz kɔ ɛsyee ɛ nabee dáa nyɛ nawyɛl deenek ngbat, wyis pɛ kel ɛ, bɛ eezɛdu nyɛ. Etɛɛ náá, bɛ nagek ɛ́ náá, nyɛ natɔ́ ɛ́ pɛ ɛvit kɛdje. Bhii tak, Maali eezɛkum pɛ Yezu nadi ɛ́. Dáa nyɛ nabee nyɛ ɛ, nyɛ eezɛghaaga si mɛko mɛ. Nyɛy nɛ Yezu náá: «Ghɛŋ, wɔ ɛpedi ɛ́ di wak ɔɔ, pe dhem’am ààpagwyɛ.» Dáa, Yezu nabee nyɛ edje, bɛ nɛ bot ɛ mbyak eYuda nadu nyɛ ɔ, ye naazɛsa nyɛ ghoŋ nɛ etuŋ dhaa nyel. É di’enek, nyɛ eezɛdji bɛ náá: «Bi kɛnɛɛg muu ɛ́ paa?» Bɛ eezɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Ghɛŋ, dha, wɔ neezɛbee.» Tin, Yezu eezɛdje. Deenek, eYuda eezɛke náá: «Beeka dáa nyɛ nadi ekwyɛl nyɛ ɛ!» Tin, bɛdhiiti bot pak eYuda binɔk moo tin eke náá: «Nyɛy mot di eebɛɛ bot ɛ edhim mis ɔ, nyɛ ààpakwak ɛlu náá, Lazaad nàgwyɛ?»
Yɛ eebaazɛsa Yezu boo ghoŋ tɔ lyem, wɔ gwaa nyɛ zɛtɔ́ pɛ ɛvit. Ɛvit ɛ tak nabɛ ɛ́ tɔ gho ɛkok kpaka. Ye nadi ɛ́ nɛ boo ɛkok nadi ediyal ɛniel ɛ tak ɔ. Tin, Yezu eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Diska ɛkok!» Wɔ gwaa Maat, kɛl mot nagwyɛ ɔ, zɛpesal náá: «Ghɛŋ, nyɛ moo mos ɛ́ nɛ mɛlu mɛná bhii nyɛ nazedelaa ɛ. Nyɛ ɛ́ nɛ ghwyil ɛka nuub ɛlyelɛpe.» Yezu eezɛbɔɔza nɛ nɛ náá: «Mɛ bɛ ɛ́ ààlɛɛ wɔ náá, wɔ dum koŋ nɛ nam ɔɔ, wɔ aabee duma ɛ Zɛɛb é?»
Bhii tak, bɛ eezɛdis ɛkok nadi é ɛbɛ ɛ ɛvit ɛ. É di’enek, Yezu eezɛben mis pɛ ɛko, wɔ gwaa nyɛ ke náá: «Saagam, mɛ eeghaapɛɛ wɔ, etɛɛ náá, wɔ nɛ gwak mɛ. Mɛ nɛ gu náá, wɔ eeloozyɛ nɛ ɛgwak ɛ mɛ. Tinaak, mɛ lii deenek ɛ́, etɛɛ náá, mɛdhuu mɛ bot ɛ di wak’aak neemyaal náá, wɔy ɛ́ nadhis mɛ.» Dáa nyɛ nazɛke deenek ɛ́, wɔ gwaa, Yezu zɛbam ɛlyelɛpe náá: «Lazaad, wyisa!»
É di’enek, mot nagwyɛ ɔ eezɛwyis tɔ ɛvit. Nyɛ eezɛwyis nɛ mɛmbɔ nɛ mɛko ewola nɛ epes e kaad nyɛ napilaa tɔ tak ɛ, dɔɔ nɛ bhwoob dipela nɛ epes e kaad e tak. Bhii tak, Yezu eezɛke nɛ nɔɔ náá: «Tiika nyɛ epes e kaad binek é nyel, nyɛ neekɛ ɛnyɔɛpe, da bi ɛ́ bet nyɛ, nyɛ tɔ́.»
Conclusão
Os milagres de Jesus revelam sua autoridade sobre a natureza, as enfermidades, o mundo espiritual e até a morte. Eles não são apenas demonstrações de poder, mas sinais que apontam para sua identidade e missão.
Ao estudar esses milagres, é possível compreender melhor o papel de Jesus e a mensagem central do Evangelho.
Se este conteúdo ajudou você a entender os milagres de Jesus na Bíblia, compartilhe este artigo para que mais pessoas também conheçam esses ensinamentos.