10 Milagres de Jesus na Bíblia: Lista com versículos e explicação
Os milagres de Jesus são muito mais do que demonstrações de poder sobrenatural; eles são sinais que confirmam sua divindade e missão. Ao longo dos Evangelhos, vemos Cristo curando enfermos, dominando a natureza e vencendo a morte.
Neste guia, selecionamos 10 milagres de Jesus na Bíblia, organizados com referências e uma breve explicação sobre o impacto espiritual de cada um deles.
Os principais milagres de Jesus nos Evangelhos
1. Transformação da Água em Vinho
Referência: João 2:1-11
Explicação: Ocorreu nas Bodas de Caná. Sendo o seu primeiro milagre público, Jesus demonstrou autoridade sobre a matéria e a natureza, revelando sua glória aos discípulos e abençoando a instituição da família.
Ekɨthɨko-thɨko kɨmbere kya Yesʉ
Mo kɨro kya kashathʉ, mokwabya buheruki mo muyi w’ɨKana mo kɨhʉgo ky’iNgalilaya. Na nyinya wa Yesʉ abyagaho. Yesʉ n’abɨga bʉwe nabo mobalalɨkwa ko buheruki obo.
Etifayi yabere yahwa, nyinya wa Yesʉ mwabwɨra Mʉgala athɨ: «Bathakiwithe kʉ tifayi.»
Hewethuwe Yesʉ mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Mbe malɨ, unyishondyako ki? Endambi aye ithetsi yahika.» Nyinya mwabwɨra abakoli bo bagenda abathenga etifai athɨ: «Ebyoshi ababwɨra, mʉkolebyo.»
Aho habyaga bɨrega ndathʉ byakomibawa mʉ mabwe, ebyo aBayuta bagenda abahiramo ametsi w’erɨyetsyamo. Na mo bʉlɨ kɨrega mwagenda omwɨngɨra hofɨ litere igana lya metsi.
Yesʉ mwabwɨra abakoli abo athɨ: «Mwotsutsye ebɨrega ebi byo metsi.» Nabo mobotsutsyabyo metsi bʉyɨ-bʉyɨ.
Nɨmo Yesʉ abwɨrabo athɨ: «Mʉthehe ko metsi aya na mʉthwalɨre kʉwo kw’omʉkʉlʉ w’elinye.» Abakoli mobamʉthwalɨra kʉwo. Omʉkʉlʉ w’elinye mwagetsya ametsi ayo nɨamamala ɨhɨndʉka tifayi. Hewethuwe mwathamɨnya nga etifayi eyo ɨthathoka hayi. Abakoli bo bathehaga ko metsi basha bo bamɨnyaga aho yɨthathoka.
Aho omʉkʉlʉ w’elinye mwabɨrɨkɨra omuherukya, n’ɨmʉbwɨra athɨ: «Abandʉ boshi abanathanga ɨha bo bathalalɨkwa bw’etifayi ikwirire kʉtsɨbʉ, bamamala ikunda nɨmo wahabo omʉshʉshʉle. Hewethuwe ɨwe moʉbɨka etifayi yikwire ihika lɨno!»
Kuthyo ko Yesʉ akolaga ekɨmɨnyɨkalo kɨwe kɨmbere mo muyi w’ɨKana mo kɨhʉgo ky’iNgalilaya. Aho, mwakangania olʉkengerwa lʉwe, n’abɨga bʉwe mobamwɨkɨrɨtsya.
2. Cura do cego de nascença
Referência: João 9:1-12
Explicação: Jesus usa lodo para curar um homem que nunca havia enxergado. Este milagre prova que Ele é a Luz do Mundo e tem poder para restaurar o que nasceu com defeito.
Yesʉ alamya mbumi
Yesʉ abere anemʉtsʉka mo nzɨra, mwashʉnga mʉndʉ mʉgʉma yo wabyaga mbumi ɨthanga kw’ɨbʉthwa lɨwe. Abɨga bʉwe mobamʉbʉtsya bathɨ: «Mʉkangɨrɨtsya, bʉshana na ki omʉndʉ oyu mwabʉthwamo mbumi? Nɨ bʉshana n’ebɨtsɨbʉ bɨwe kʉtse ebɨtsɨbʉ by’ababuthi bʉwe?» Yesʉ mwashubya athɨ: «Omʉndʉ oyu athabʉthawa mbumi bʉshana n’ebɨtsɨbʉ bɨwe kʉtse n’ebɨtsɨbʉ by’ababuthi bʉwe. Hewethuwe abʉthawa athya bʉshana emɨkolano ya Gongo ɨmɨnyɨkale ɨtsʉkɨra ɨye. Ko bʉkɨnatsene, lɨtholere nɨthwakola emɨrɨmo ya yo wanyɨthʉmaga. Kʉshangwa bwamakʉra, ko ndambi eyo omʉndʉ athangakotsya ɨshʉba kola. Mo ndambi nyɨkɨnalɨ hano ishi, nyɨrɨ kyakakala kya hano ishi.»
Yesʉ abere amamala ɨnegena athyo, mwatsɨra mathandɨ w’ahishi, mwatsʉmba bɨtholo mo mathandɨ ayo, na mwahaka ebɨtholo ebyo ko mesho w’embumi eyo. Yesʉ mwabwɨra embumi athɨ: «Genda ʉyanabe mo mesho ko kisima ky’iSiloamu.» Siloamu n’ɨnegena mbʉ: yo wathʉmawa. Aho embumi eyo moyaya naba mo mesho na moyashʉbʉla n’ɨyɨhera eyɨlola.
Abahimbani b’embumi eyo n’abo babyaga babegere ɨmʉshʉngako alɨahemeretsya, bagenda abanegena bathɨ: «Omʉndʉ oyu athalɨ yo wagenda ikala ahishi n’ɨshabɨrɨtsya?» Bagʉma bagenda abanegena bathɨ: «N’ɨye!» Na bandɨ bathɨ: «Ɨhɨ, nɨ ʉndɨ amushoshire.» Hewethuwe omʉndʉ oyo mwanegena athɨ: «N’ingye.» Aho, mobamʉbʉtsya bathɨ: «Amesho awe athatsɨbʉkala athɨ?» Mwashubya athɨ: «Omʉndʉ yo unahʉlwamo Yesʉ mwakomya bɨtholo, mwanyɨhakabyo ko mesho na mwanyɨbwɨra athɨ: "Genda ʉyanabe ho Siloamu." Monyɨyayo, monyɨnaba mo mesho na lɨno enyɨlola.» Mobashʉba mʉbʉtsya bathɨ: «Omʉndʉ oyo alɨ hayi?» Mwashubya athɨ: «Nyithetsi.»
3. Multiplicação dos pães e peixes
Referência: Mateus 14:13-21
Explicação: Com apenas cinco pães e dois peixes, Jesus alimentou mais de 5 mil homens. Este sinal revela Cristo como o Pão da Vida, aquele que supre todas as nossas necessidades.
Yesʉ alɨsa bandʉ hofɨ bɨhʉmbɨ bɨthano.
Yesʉ abere onvwa omwatsɨ oyo, mwathoka aho mʉ bwatho n’ɨya aho hathalɨ bandʉ. Bandʉ bangɨ babere bonvwa bathyo, mobathoka mo miyi yabo n’ɨmʉkwama mʉ bɨshando. Yesʉ abere athoka mo bwatho, mwashʉnga bandʉ bangɨ, mwafwɨrabo shashi na mwathanga ilamya abakoni babo. Bwabere bwahika igolo, abɨga bʉwe mobayɨfʉnda hofɨ naye n’ɨmʉbwɨra bathɨ: «Aho thʉlɨ hano hathalɨ bandʉ n’endambi yamatsʉka, shʉbʉtsya abandʉ bagende mo miyi bʉshana bayayɨʉlɨre kalyo.» Hewethuwe Yesʉ mwashʉbɨtsyabo athɨ: «Bathalayire kw’ɨyayo, imwe bene mʉhebo kalyo!» Aho, mobamʉbwɨra bathɨ: «Thuwite hano ku mikati ithano mɨsha na mahere abɨrɨ.» Yesʉ mwabwɨrabo athɨ: «Mʉnyɨretherebyo hano.» Honyuma kw’aho, mwahamʉla abandʉ bikale ko bɨthɨ. Mwatsɨmba emikati ithano eyo n’amahere abɨrɨ, mwashʉmbɨra amesho w’elʉbʉla na mwasɨma Gongo. Mwatsitsanga emikati eyo, na mwaharo abɨga, nabo mobagabɨraro abandʉ. Aboshi mobalya na mobugutha, abɨga mobakʉma-kʉma bɨthonga ikumi na bɨbɨrɨ by’ebɨtse-bɨtse byashakaga. Abandʉ bo balyaga babyaga hofɨ bɨhʉmbɨ bɨthano, bʉthaganza abakatsɨ n’abana.
4. Jesus acalma a tempestade
Referência: Marcos 4:35-41
Explicação: Com uma ordem, o vento e o mar se aquietam. O milagre ensina sobre a paz que excede o entendimento e a autoridade do Messias sobre a criação.
Yesʉ abombetsya emibimbi
Ekɨro ekyo, bwabere bwagoroba, Yesʉ mwabwɨra abɨga bʉwe athɨ: «Thʉshabʉkɨre ko ʉndɨ mwishirya w’engetsɨ.»
Aho abɨga mobalaga omuhindano w’abandʉ, mobɨngɨra mo bwatho bo Yesʉ abyagamo n’ɨgenda hagʉma naye. Na wandɨ matho mwamʉherekeretsya. Kɨhʉnga kɨnene mokyabya ko ngetsɨ. Emibimbi moyayɨbanda ko bwatho ihika ko kɨka mobwathanga iotsulamo metsi. Yesʉ abyaga nɨalɨ mo bwatho mw’enyuma, nɨalɨtho nɨashegemere ko mʉshegemero. Abɨga bʉwe mobamubukya n’ɨmʉbwɨra bathɨ: «Mʉkangɨrɨtsya, bithakubwire kɨndʉ ɨlola kw’ithwe bano thwashenda?»
Yesʉ mwabʉka, mwakemera ekɨhʉnga ekyo n’ɨbwɨra engetsɨ athɨ: «Tsɨra! Yɨbombeke!»
Aho ekɨhʉnga mokyatsɨra n’engetsɨ moyabombera. Honyuma kw’aho, Yesʉ mwabwɨra abɨga athɨ: «Bʉshana na ki mwubahire kʉtsɨbʉ? Ihika lɨno muthanetsi mwabya na lwɨkɨrɨtsyo?»
Abɨga abo mobʉbaha kʉtsɨbʉ, nabo mobathanga ibutsania bathɨ: «Oyu nɨ mʉndʉ ki, yo emibimbi n’engetsɨ ebimushikya?»
5. Cura da mulher com fluxo de sangue
Referência: Marcos 5:25-34
Explicação: Uma cura que aconteceu pelo toque da fé. Jesus mostra que está atento ao sofrimento individual e que a fé é o canal para receber o milagre.
Na mo kathi k’abandʉ abo mwabyaga mʉkatsɨ mʉgʉma yo wabyaga nɨamamala myaka ikumi n’ibiri nɨanalwere bukoni bw’ɨthoka mʉsasɨ. Omʉkatsɨ oyo mwagalwa kʉtsɨbʉ mw’ɨgendera bashake bangɨ. Namo byanabyaga bithyo, mwahetsya ebyoshi abyaga awitheko na mwathalama. Hewethuwe mwaserwa kʉtsɨbʉ. Omʉkatsɨ oyo mwonvwa omwatsɨ wa Yesʉ. Mwahika n’ɨngɨra mo muhindano w’abandʉ enyuma wa Yesʉ n’ɨkola ko lʉkɨmba lʉwe, kʉshangwa agenda ayinegenia athɨ: «Nyamakola ko lʉkɨmba lwa Yesʉ nɨ nyalama.» Abere akola ko lʉkɨmba lwa Yesʉ, aho n’aho omʉsasɨ mwathashʉba thoka mo mʉbɨrɨ ʉwe. Naye mwayonvwa kw’amalama.
Aho n’aho Yesʉ mwamɨnya ko akagala kamʉthokamo. Mwabɨndʉka mo kathi k’omuhindano n’ɨbʉtsya athɨ: «Nɨ ndɨ yo ʉthakola ko lʉkɨmba lwaye?»
Abɨga bʉwe mobamʉshʉbɨtsya bathɨ: «Shʉnga kw’abandʉ abakʉyɨndɨrɨtsya! Kʉthɨ ko ʉbʉtsya ʉthɨ nɨ ndɨ yo wamakʉkolako?»
Hewethuwe Yesʉ mwathimbya amesho ko bandʉ babyaga bamuthimbireko, bʉshana alole nga nɨ ndɨ yo wamakola ebyo. Omʉkatsɨ oyo mwʉbaha na mwathanga ithithimana, kʉshangwa mwamɨnya ebyoshi bithamuhikira. Aho mwayɨgʉsha mo bɨshando bya Yesʉ n’ɨmʉbwɨra ekwenene yoshi. Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Mwalɨ waye, olwɨkɨrɨtsyo lwawe lwamakulamya. Ʉgende mʉ bʉholo, obukoni bwawe bwamalama!»
6. Libertação do endemoninhado Gadareno
Referência: Marcos 5:1-20
Explicação: Jesus liberta um homem dominado por uma legião de espíritos. É a prova clara de sua autoridade absoluta sobre o reino das trevas.
Yesʉ alamya mʉndʉ alɨko mɨtsɨmʉ mɨbɨ
Honyuma kw’aho Yesʉ n’abɨga bʉwe mobahika ko ʉndɨ mʉnda w’engetsɨ y’iNgalilaya mo kɨhʉgo ky’aBangerasi.
Yesʉ abere anemʉthoka mo bwatho, aho n’aho mʉndʉ mʉgʉma yo wabyagako mʉtsɨmʉ mʉbɨ mwathoka ko masɨnda bʉshana n’iyahindana naye. Omʉndʉ oyu, ko masɨnda ko kwabyaga kowe. Na kandɨ hathabyaga mʉndʉ yo wangakotsitsye ɨshʉba mʉmɨna, ibye na mʉ bʉhʉlʉla. Ngendo nyɨngɨ, abandʉ bagenda abamɨna ebɨshando bɨwe mʉ byʉma n’amaboko mʉ bʉhʉlʉla, hewethuwe agenda atsitsanga obʉhʉlʉla obo n’itsitsanga ebɨkono by’ebyʉma ebyo. Hathabyaga mʉndʉ n’omʉgʉma yo wabyaga na kagala k’imwikikania. Ko bʉlɨ kathambi, kɨro na mwɨshɨ agenda atsʉka-tsʉka ko masɨnda na ko bɨthwa, alɨahambala n’ɨyɨbabatsya-babatsya mu mabwe.
Abere ashʉnga Yesʉ yo hale, mwagenda tsʉba ɨya mʉfʉkamɨra. Mwahambala mʉ mʉlenge mʉnene athɨ: «Yesʉ, Mʉgala wa Gongo yo ʉlɨ mo lʉbʉla, unyishondya ko ki? Enyɨkʉshaba kw’ɨtsɨna lya Gongo, uthanyinubyaga!» Anegenaga athyo kʉshangwa Yesʉ agenda amʉhamʉla athɨ: «Ɨwe mʉtsɨmʉ mʉbɨ, thoka ko mʉndʉ oyu!» Aho Yesʉ mwamʉbʉtsya athɨ: «Erɨtsɨna lyawe ɨwe ndɨ?» Naye mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Erɨtsɨna lyaye nɨ "Kɨkembe" kʉshangwa thʉlɨ bangɨ.» Omʉndʉ oyo mwatsitsinia ɨshaba athɨ Yesʉ athathokaya emɨtsɨmʉ mɨbɨ mo kɨhʉgo ekyo.
Na hofɨ n’ekɨthwa habyaga kihyo kɨnene kya ngʉlʉbe sosagenda esishondya kalyo. Aho emɨtsɨmʉ mɨbɨ moyashaba Yesʉ yɨthɨ: «Thʉthʉme mo so ngʉlʉbe sirira thwɨngɨre mʉtho.» Yesʉ mwatsɨɨraro. Aho, emɨtsɨmʉ mɨbɨ eyo moyathoka ko mʉndʉ oyo n’ɨngɨra mo so ngʉlʉbe. Ekihyo kyoshi ky’esongʉlʉbe mosahʉrʉmʉka tsʉba ko kɨthwa n’ɨthogongera mo ngetsɨ. Esongʉlʉbe etho sabyaga hofɨ bɨhʉmbɨ bɨbɨrɨ, na mosashenda mo ngetsɨ.
Abalishya b’esongʉlʉbe etho mobashaga, n’ɨyafʉla omwatsɨ mo muyi na mo mɨrongo. Abandʉ mobahika bʉshana bashʉnge ko byo bithabya. Babere bahika ho Yesʉ abyaga, mobashʉnga oyo wabyagako ekihyo ky’emɨtsɨmʉ mɨbɨ n’ikere, niambithe lʉkɨmba niamalire ɨlama. Aho, abandʉ abo mobʉbaha. Bo bashʉngaga ebyo byahikiraga omʉndʉ yo wabyagako emɨtsɨmʉ mɨbɨ, n’ebyo byahikiraga esongʉlʉbe, mobasɨmolera abandɨ bw’emyatsɨ eyo. Bʉshana n’ekyo mobathanga ɨshaba Yesʉ yo kʉtsɨbʉ athoke mo kɨhʉgo kyabo. Yesʉ abere analɨ ashambɨra mo bwatho, omʉndʉ yo wabyagako emɨtsɨmʉ mɨbɨ mwamʉshaba kʉtsɨbʉ athɨ agende hagʉma naye. Yesʉ mwathamʉtsɨɨra, hewethuwe mwamʉbwɨra athɨ: «Genda ewawe eyɨrɨ olʉganda lwawe, na ʉsɨmolerebo ebɨnwa Nyinya-kowenyu athakʉkolera na kw’athakʉfwɨra shashi.» Ko nduli, omʉndʉ oyo mwayɨgendera, mwathanga ɨganʉlɨra mo kɨhʉgo ky’eMiyi Ikumi ebɨnwa byoshi Yesʉ athamʉkolera. N’abandʉ boshi bo bamwonvwaga, mobashweka kʉtsɨbʉ.
7. Ressurreição da filha de Jairo
Referência: Marcos 5:21-43
Explicação: Jesus demonstra que a morte para Ele é como o sono. Ele restaura a vida de uma criança, trazendo esperança para uma família desesperada.
Yesʉ alamya mʉkatsɨ n’ilubukya mwalɨ wa Yairo
Yesʉ mwashabʉkɨra ko ʉndɨ mwishirya w’engetsɨ y’iNgalilaya mʉ bwatho. Abere animene emʉsɨke w’engetsɨ, bandʉ bangɨ mobahindana hofɨ naye. Aho mʉgʉma w’oko bakʉlʉ b’esinakoki yo wagenda ahʉlwamo Yairo, mwahika aho. Abere ashʉnga Yesʉ mwafʉkama embere sɨwe. Mwashaba Yesʉ yo kʉtsɨbʉ nɨanegena athɨ: «mwalɨ waye mʉlere athakɨrɨko kalamo. Enyɨkʉshaba, hika umuhireko eminwe, bʉshana alame na ashʉbe byaho!»
Aho Yesʉ mwagenda naye. Bandʉ bangɨ mobakwama Yesʉ nɨabamʉyɨndɨrɨtsya.
Na mo kathi k’abandʉ abo mwabyaga mʉkatsɨ mʉgʉma yo wabyaga nɨamamala myaka ikumi n’ibiri nɨanalwere bukoni bw’ɨthoka mʉsasɨ. Omʉkatsɨ oyo mwagalwa kʉtsɨbʉ mw’ɨgendera bashake bangɨ. Namo byanabyaga bithyo, mwahetsya ebyoshi abyaga awitheko na mwathalama. Hewethuwe mwaserwa kʉtsɨbʉ. Omʉkatsɨ oyo mwonvwa omwatsɨ wa Yesʉ. Mwahika n’ɨngɨra mo muhindano w’abandʉ enyuma wa Yesʉ n’ɨkola ko lʉkɨmba lʉwe, kʉshangwa agenda ayinegenia athɨ: «Nyamakola ko lʉkɨmba lwa Yesʉ nɨ nyalama.» Abere akola ko lʉkɨmba lwa Yesʉ, aho n’aho omʉsasɨ mwathashʉba thoka mo mʉbɨrɨ ʉwe. Naye mwayonvwa kw’amalama.
Aho n’aho Yesʉ mwamɨnya ko akagala kamʉthokamo. Mwabɨndʉka mo kathi k’omuhindano n’ɨbʉtsya athɨ: «Nɨ ndɨ yo ʉthakola ko lʉkɨmba lwaye?»
Abɨga bʉwe mobamʉshʉbɨtsya bathɨ: «Shʉnga kw’abandʉ abakʉyɨndɨrɨtsya! Kʉthɨ ko ʉbʉtsya ʉthɨ nɨ ndɨ yo wamakʉkolako?»
Hewethuwe Yesʉ mwathimbya amesho ko bandʉ babyaga bamuthimbireko, bʉshana alole nga nɨ ndɨ yo wamakola ebyo. Omʉkatsɨ oyo mwʉbaha na mwathanga ithithimana, kʉshangwa mwamɨnya ebyoshi bithamuhikira. Aho mwayɨgʉsha mo bɨshando bya Yesʉ n’ɨmʉbwɨra ekwenene yoshi. Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Mwalɨ waye, olwɨkɨrɨtsyo lwawe lwamakulamya. Ʉgende mʉ bʉholo, obukoni bwawe bwamalama!»
Yesʉ abere akɨnalɨ anegena, bagendi mobahika ɨthoka ewa Yairo omʉkʉlʉ w'esinakoki. Abagendi abo mobabwɨra Yairo bathɨ: «Mwalɨ wawe athakɨrɨho. Bʉshana na ki ʉkɨne mʉkendetsya oMʉkangɨrɨtsya?» Hewethuwe Yesʉ mwathakwama ebɨnwa byabo, mwabwɨra omʉkʉlʉ oyo athɨ: «Ʉthʉbahaga, wɨkɨrɨtsye kuroshi.» Yesʉ mwathatsɨga kubye mʉndʉ w’ɨmʉherekeretsya, athalɨ Petero, Yakobo, na Yoani wa mʉ nda ngʉma na Yakobo. Babere bahika ho nyʉmba y’omʉkʉlʉ Yairo, Yesʉ mweya nɨ halɨ bʉrʉnga, abandʉ bagenda abalɨra nɨahambala kʉtsɨbʉ. Mwɨngɨra mo nyʉmba n’ɨbwɨra abandʉ athɨ: «Bʉshana na ki omʉletha bʉrʉnga n’ɨrɨra? Omwana oyu athafwire, hewethuwe alɨtho!»
Abandʉ abo mobathanga ɨmʉshekeretsya. Hewethuwe Yesʉ mwahʉlʉkɨtsya abandʉ boshi bw’embʉga, mwatsɨmba ishe na nyinya bw’omwana n’abɨga bʉwe bashathʉ. Mwɨngɨra mo kɨshenge kyo kyabyagamo ekinda ky’omwana. Mwatsɨmba omwana ko kʉboko n’ɨmʉbwɨra athɨ: «Talita kumu!» n’ɨnegena mbʉ: «Mʉthasha, enyɨkʉbwɨra wimana!»
Aho n’aho, omʉthasha oyo mwimana na mwathanga ɨgenda. Abyaga na lʉgero lwa myaka ikumi n’ibiri. Abandʉ mobashweka kʉtsɨbʉ babere bashʉnga ekɨnwa ekyo. Hewethuwe Yesʉ mwahangɨrabo kʉtsɨbʉ bathabwɨraga mʉndʉ woshi woshi ekɨnwa kyakolekaga. Honyuma kw’aho, mwabwɨrabo athɨ bahe omwana oyo yo kalyo.
8. Jesus anda sobre as águas
Referência: Mateus 14:22-33
Explicação: Ao caminhar sobre o Mar da Galileia, Jesus mostra que não está sujeito às leis da física. O episódio também serve para tratar a fé e a dúvida no coração de Pedro.
Yesʉ agendera ko ngetsɨ
Honyuma w’ebyo, aho n’aho Yesʉ mwahamʉla abɨga bʉwe bɨrʉkɨre mo bwatho bʉshana bamʉthange ko ʉndɨ mwishirya w’engetsɨ, mo ndambi eyo ɨye mwashiba alɨalaga omuhindano. Abere amamala ɨlaga omuhindano, mwɨrʉkɨra kʉ kɨthwa yowene bʉshana n’ɨya shaba. Mobwagoroba nɨanalɨyo yowene. Obwatho bwabyaga nɨbwahera kʉ ma metere magana ɨthoka ko kɨthaka. N’emibimbi yagenda eyiyihumanga ko bwatho kʉshangwa ekɨhʉnga kyagenda ekɨhʉlʉkabo embere. Bwabere bwabya mʉhʉho, Yesʉ mwahikira abɨga bʉwe nɨagenda elʉgʉlʉ w’engetsɨ. Abɨga babere bamʉshʉnga alɨagenda elʉgʉlʉ w’engetsɨ, mobafwa bʉba n’ɨnegena bathɨ: «Eki nɨ kɨhɨndɨ!» Mobathanga ɨhambala bʉshana n’obʉba. Hewethuwe, aho n’aho Yesʉ mwabwɨrabo athɨ: «Mushikye emɨthɨma, n’ingye, mʉthʉbahaga!» Aho Petero mwamʉbwɨra athɨ: «Nyinya-kowethʉ, wamabya nɨ ɨwe, nyɨhamʉle nyihike eyo ʉlɨ nɨenyɨgendera ko metsi. Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: "Hika!"»
Petero mwakima mo bwatho, mwagenda elʉgʉlʉ y’ametsi na mwaya eyɨrɨ Yesʉ. Hewethuwe abere ashʉnga ko kɨhʉnga, mwafwa bʉba. Na mwathanga ɨthobera mo metsi, mwalaka athɨ: «Nyinya-kowethʉ nyɨshabʉle!» Aho n’aho Yesʉ mwalambʉla okʉboko kʉwe, mwamʉtsɨmba, n’ɨmʉbwɨra athɨ: «Ɨwe mʉndʉ w’olwɨkɨrɨtsyo lʉke! Bʉshana na ki moʉthɨka-thɨka?» Yesʉ na Petero babere bashambɨra mo bwatho, ekɨhʉnga mokyathulera. Abo babyaga mo bwatho mobafʉkamɨra Yesʉ n’ɨnegena bathɨ: «Kwenene ʉlɨ Mʉgala wa Gongo!»
9. Cura do paralítico
Referência: Marcos 2:1-12
Explicação: Jesus cura o corpo, mas primeiro perdoa os pecados. Este milagre estabelece que sua missão principal é a reconciliação espiritual do homem com Deus.
Yesʉ alamya mʉndʉ w’amakonongola
Honyuma wa bɨro bɨrebe, Yesʉ mwashʉba ɨKaperenaʉmʉ, abandʉ mobonvwa kw’alɨ mo nyʉmba. Bandʉ bangɨ mobahindana aho, ihika ko kɨka mohathashubabya mwanya mo nyʉmba n’embʉga embere y’olukyo. Yesʉ agenda akangɨrɨtsyabo eKɨnwa kya Gongo.
Aho, bandʉ bagʉma mobalethera Yesʉ yo mukoni wa makonongola niahekirwe na bayira bane. Hewethuwe, bʉshana n’obʉngɨ bw’abandʉ, mobathakotsya imuhikya embere sa Yesʉ. Aho mobashamba naye ko lʉthwe lw’enyʉmba, mobathobola elʉgʉlʉ y’ahandʉ ho Yesʉ abyaga imene. Aho, mobakimya ow’amakonongola ahandʉ aho bashambʉlaga, nɨanaonzere ko kipoyi kɨwe (ImageCO000123jpj) Yesʉ abere ashʉnga olwɨkɨrɨtsyo lw’abandʉ abo, mwabwɨra ow’amakonongola athɨ: «Mwana aye, ebɨtsɨbʉ byawe byamaganyɨrwa.»
Bakangɨrɨtsya bagʉma b’oMʉgomba, babyaga nibikere mo nyʉmba eyo. aBakangɨrɨtsya abo mobathanga ɨyɨbʉtsya mo mɨthɨma yabo, bathɨ: «Omʉndʉ oyu anegena athya bʉshana na ki? Ahatsya kʉ Gongo. Nɨ ndɨ yo wangakotsya ɨganyɨra ebɨtsɨbʉ athalɨ Gongo mʉsha?» Aho Yesʉ mwamɨnya ebɨnwa bagenda abayɨbʉtsya mo mɨthɨma yabo. Bʉshana n’ekyo, mwabʉtsyabo athɨ: «Bʉshana na ki omʉyɨbʉtsya ebɨnwa ebi mo mɨthɨma enyu? Kɨhe kyo kyolo mo bɨbɨrɨ bɨno? Ɨbwɨra omʉndʉ w’amakonongola mbʉ: "ebɨtsɨbʉ byawe byamaganyɨrwa" kʉtse ɨmʉbwɨra mbʉ: "wimana, ʉheke ekipoyi kyawe na ʉgende?" Aho, enyishondya mʉmɨnye kw’oMʉgala w’oMʉndʉ awithe amaka w’erɨganyɨra ebɨtsɨbʉ hano ishi.» Bʉshana n’ekyo mwabwɨra omʉndʉ w’amakonongola oyo athɨ: «Ni ingye enyɨkʉbwɨra nyɨthɨ wimana, heka ekipoyi kyawe na ʉgende ewawe!»
Aho n’aho omʉndʉ oyo mwimana, mwatsɨmba ekipoyi kɨwe, mwahʉlʉka embere s’abandʉ boshi n’ɨyɨgendera. Abandʉ boshi mobashweka, mobasingya Gongo, nɨabanegena bathɨ: «Thʉthahera thwathashʉnga kʉ bɨnwa bɨrɨnga ebi!»
10. Ressurreição de Lázaro
Referência: João 11:1-44
Explicação: O milagre mais impactante antes da crucificação. Ao ressuscitar alguém morto há quatro dias, Jesus declara: "Eu sou a ressurreição e a vida".
Yesʉ alubukya Lasaro
Kwabyaga muyira mʉgʉma mukoni. Erɨtsɨna lɨwe nɨ yo Lasaro. Lasaro oyo abyaga mbʉthɨrwa w’ɨBetanɨa na abyaga mʉgalabo Marɨa na Marata. Marɨa ono, nɨ yo wahakaga Nyinya-kowethʉ Yesʉ y’amarasi ko bɨshando n’ɨshangʉlabyo mo nzwɨrɨ sɨwe. Nɨ Lasaro mʉgalabo yo wabyaga alwere. Balɨ babo Lasaro babɨrɨ abo, mobathʉmɨra Yesʉ yo mugendi ayamʉbwɨre athɨ: «Nyinya-kowethʉ, yo utsiire alwere.»
Yesʉ abere onvwa omwatsɨ oyo, mwanegena athɨ: «Obukoni obo buthimwithe, hewethuwe nɨ bw’ikangania olʉkengerwa lwa Gongo na bʉshana Mʉgala wa Gongo asingibwe.» Yesʉ abyaga atsiire Marata na Marɨa na Lasaro mʉgala wabo. Hewethuwe, na mwanamɨnyaga ko Lasaro alwere, mwashʉba mala oko abyaga ko bɨro bɨbɨrɨ. Honyuma kw’aho mwabwɨra abɨga bʉwe athɨ: «Thʉshʉbe iYuteya.» Abɨga mobamʉbwɨra bathɨ: «Mʉkangɨrɨtsya, kuthetsi kwatsʉka bɨro bɨngɨ ɨthoka ko kɨro abakʉlʉ b’aBayuta bashondyaga ikwitha mu mabwe na lɨno ushondya ɨshʉba yayo?» Yesʉ mwashʉbɨtsyabo athɨ: «Mo mʉthobero mʉthalɨ saha ikumi n’ibiri? Mʉndʉ amagenda mo mwɨshɨ athatsɨkala kʉshangwa alola mo kyakakala kya mo kɨhʉgo kɨno. Hewethuwe omʉndʉ amagenda mo kɨro anatsɨkala kʉshangwa ekyakakala nɨkɨthalɨ mw’ɨye.» Yesʉ abere amamala ɨnegena ebɨnwa ebyo, mwashʉba bwɨrabo athɨ: «Mwira ethʉ Lasaro alɨtho, hewethuwe enyishondya ɨya mubukya.» Abɨga mobamʉbwɨra bathɨ: «Nyinya-kowethʉ, amabya alɨtho, nɨalama.» Ko kwenene, Yesʉ agenda asɨmola ko lʉholo lwa Lasaro mo ndambi abɨga ɨbo bagenda abaganɨtsya bathɨ asɨmola bʉshana n’ɨya thʉlo. Aho, Yesʉ mwakumbulirabo athɨ: «Lasaro afwire, nangye nyimogire bʉshana nemwe, kʉshangwa nyɨthathalɨho, bʉshana mʉnyɨkɨrɨtsye. Hewethuwe thʉye eyo alɨ.» Aho, Tomasɨ yo ʉnahʉlwamo Mʉhasha mwabwɨra abandɨ bɨga athɨ: «Thʉyeyo nethwe bʉshana thʉfwɨre hagʉma naye.»
Yesʉ abere ahika, mweya Lasaro nɨamamala bɨro bɨne mw’ɨsɨnda. ɨBetanɨa n’ɨYerʉsalemʉ halɨ lʉgendo lwa bilometere bɨshathʉ. Bayuta bangɨ mobayawa kʉ Marata na Marɨa bʉshana n’olʉholo lwa mʉgala wabo. Marata abere onvwa ko Yesʉ ahika, mwaya mʉlɨndɨrɨra, hewethuwe Marɨa ɨye mwabya nianikere mo nyʉmba. Marata mwabwɨra Yesʉ athɨ: «Nyinya-kowethu, wangabere hano mʉgala ethʉ athangafwire. Hewethuwe, nyetsi ko na lɨno, ebyoshi washaba Gongo, Gongo akʉhabyo.» Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Mʉgala enyu alubuka.» Marata mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Nyetsi ko andalubuka mo kɨro ky’enduli abandʉ bandabya balubuka.» Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Ingye nyɨrɨ erilubuka na bʉyɨngo. Yo ʉnyɨkɨrɨtsye, na mwangafwa andabyaho. Na bʉlɨ mʉndʉ yo ʉlɨho na amabya anyɨkɨrɨtsye, oyo athɨndafwe ihika kera na kera. Ʉnɨkɨrɨtsye ebɨnwa ebi?» Marata mwashʉbɨtsya Yesʉ athɨ: «Ega mbe Nyinya-kowethʉ, nyɨkɨrɨtsye ko ʉlɨ Kirisito Mʉgala wa Gongo yo wangahikire mo kɨhʉgo.»
Marata abere amamala ɨnegena ebɨnwa ebyo, mwayabɨrɨkɨra Marɨa mwalɨ wabo n’ɨmʉbʉherera athɨ: «Nyinya-kowethʉ amahika, akʉbɨrɨkɨra.» Marɨa abere onvwa ebɨnwa ebyo, mwabathʉka na mwaya eyɨrɨ Yesʉ. Yesʉ abyaga niathetsi ɨngɨra mo muyi, hewethuwe abyaga nɨakɨnalɨ aho Marata athamweya. aBayuta babyaga mo nyʉmba hagʉma na Marɨa bʉshana n’imulirikya, mobashweka abere abathʉka tsʉba n’ɨhʉlʉka. Mobamʉkwama kʉshangwa mobaganɨtsya bathɨ aya kw’ɨsɨnda, ɨya lɨrɨrako.
Marɨa abere ahika ho Yesʉ abyaga n’ɨmʉshʉngako, mwawa ko bɨshando bɨwe n’ɨmʉbwɨra athɨ: «Nyinya-kowethʉ, wangabere hano mʉgala ethʉ athangafwire.» Yesʉ abere ashʉnga Marɨa alɨ alɨra, ɨye hagʉma n’aBayuta bo babyaga bamʉherekeretsye, mwafwa bulige bʉnene n’ɨthabagana. Mwabʉtsya athɨ: «Momwamʉthere hayi?» Mobashubya bathɨ: «Nyinya-kowethʉ, hika ʉlole.» Yesʉ mwalɨra. Aho, Bayuta bagʉma mobanegena bathɨ: «Mʉlole ko abyaga amutsiire!» Hewethuwe bagʉma ba mʉbo bagenda abanegena bathɨ: «Yo walamaya embumi, athangahangire olʉholo lwa Lasaro?»
Aho, Yesʉ mwashʉba imana na bulige bʉnene na mwaya kw’ɨsɨnda. Erɨsɨnda eryo, kyabyaga kyuna kyathimawa mʉ lʉkʉka na lyabyaga likingirwe n’ibwe inene. Aho, Yesʉ mwanegena athɨ: «Muthokye eribwe eri.» Marata, mwalɨ wabo omuholi mwabwɨra Yesʉ athɨ: «Nyinya-kowethʉ, ahera abeha kʉshangwa bɨno nɨ bɨro bɨne alɨ omw’ɨsɨnda.» Hewethuwe Yesʉ mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Monyɨthalɨ enyɨkʉbwɨra nyɨthɨ, wamɨkɨrɨtsya n’ɨwalola ko lʉkengerwa lwa Gongo?» Aho, mobakʉmbagatsya eribwe eryo. Yesʉ mwashʉmba amesho w’elʉgʉlʉ n’ɨnegena athɨ: «Thatha, enyɨkʉsɨma kʉshangwa wamanyonvwa. Ko kwenene, nyetsi ko oʉnanyonvwa ebɨro byoshi, hewethuwe enyɨnegena nyithya bʉshana n’omuhindano w’abandʉ banyithimbireko aba, bʉshana bɨkɨrɨtsye ko nɨ ɨwe wo wanyɨthʉmaga.» Abere amamala ɨnegena ebɨnwa ebi, mwahambala mʉ mʉlenge mʉnene athɨ: «Lasaro, thoka omo!» Aho, yo wabyaga afwire mwahʉlʉka, ebɨshando n’eminwe yɨwe nibiminire mʉ bɨtambara, n’obʉsʉ nɨ bushwikire mʉ lʉkɨmba. Yesʉ mwabwɨrabo athɨ: «Mʉmʉmɨnʉle na mumulike agende!»
Conclusão
Os milagres de Jesus revelam sua autoridade sobre a natureza, as enfermidades, o mundo espiritual e até a morte. Eles não são apenas demonstrações de poder, mas sinais que apontam para sua identidade e missão.
Ao estudar esses milagres, é possível compreender melhor o papel de Jesus e a mensagem central do Evangelho.
Se este conteúdo ajudou você a entender os milagres de Jesus na Bíblia, compartilhe este artigo para que mais pessoas também conheçam esses ensinamentos.