As 10 parábolas mais importantes de Jesus
Jesus ensinou lições profundas por meio de parábolas, histórias curtas e simbólicas que comunicam verdades espirituais. Cada parábola tem um significado especial e atemporal, revelando o caráter de Deus e ensinando como viver como cristãos. Aqui estão 10 das parábolas mais marcantes e suas lições:
1. Parábola do Semeador (Mateus 13:3-9)
Akwɛyi e so mbo iso ribariba mu aba tee: <<Ɔnɛgba a wɔ kwudu iyi kaa le to eyi iyi ewiri wu. Tabɔkɔ e yi mu eyi itomo, iyifo i fu mu ɔgwuzɛ, akwɛyi afyi o bo o koyimo. Iyifo ba i fu mu ɔzɔ, mɔmɔ umbwuru u yi gyɔɔ mo. I biyi efyefya, kwuwongu umbwuru u yi fulefule bi. Kwuye ungwu ɔnu u yama bɔkɔ u la yi ma, akwɛyi i shirima kwuwongu akpa yi i ka mɛzhi mu kindo mo. Eyi iyifo i fu mu awula, kwuyengwu i biyi, awula i ri yi mo. Iyifo ba i fu mu ɛzhi iyesheshi akwɛyi i wa la imuma gyɔɔ; iyifo i wala imuma uwo ekpuwo, iyifo uwo ɛkpɛrɛnyi, iyifo ba uwo ɛkpɛla.>>
Akwɛyi Ɔzhizɔsi a mbwa iso wu ma akwɛyi a za mba tee, <<Onzu uwu e yi alu, la pwa!>>
A parábola do semeador fala sobre a receptividade das pessoas à Palavra de Deus. Cada tipo de solo representa diferentes maneiras de receber e aplicar o Evangelho em nossas vidas. Somente um coração fértil e comprometido pode dar frutos espirituais abundantes.
2. O Bom Samaritano (Lucas 10:25-37)
Kwuye kwunyi onzu uwufo uwu e yi iyitu iyi Ɛrama iyi Omosisi e yimo kaa la pwa Ɔzhizɔsi ma. E yo wu tee, <<Omale, mi wo tee bɔkɔ mi fya kwunyɔ ungwu ɔkpɔ ma?>>
Ɔzhizɔsi a gba wu opwu tee, <<Kimbe bɔkɔ o ka mu Ɛrama iyi Omosisi? Ŋɔ lunyi tee?>>
Onzu awu a gba wu opwu tee: Kwokpo ungwu Ukpo kwu zɔ tee, <<<Pwu idɛnyi iyi Ɔkwu Ukpo ŋɔ mu akɔ ŋɔ lɛɛbi mbala idu iyi anana ŋa lɛɛbi mbala ekpasu ŋɔ lɛɛbi mbala egbo ŋɔ lɛɛbi;> ka gba, <Pwu idɛnyi iyi onzu unukpaŋa ta ɛnwu ŋɔ tayi.>>>
Ɔzhizɔsi a za wu tee, <<Ŋɔ gba opwu mamari,>> so kaa wo tayi akwɛyi ŋɔ yi kwunyɔ.>>
Omale uwu Ɛrama iyi Omosisi awu ba a gyi tee laa zɔ tee uwu e yi ingbomo mo, akwɛyi e yo Ɔzhizɔsi tee, <<Uwe ba akwu unukpa mi?>>
Akwɛyi Ɔzhizɔsi a gba wu opwu tee: <<Onzu uwufo a wɔ mu Ɔzhɛrusalɛ e sheye mu Ozheriko akwɛyi e fye mɔwu uwu awɛlɔ, o lu wu ekpayi ma, o kpa wu ɛmwu akwɛyi o kama kyamba, o lu wu afyima mate ukpɛzhi tayi. Obwoshi uwu Ukpo uwufo a zɛ mu ɔgwuzɛ ɔwu tete; akwɛyi tee bɔkɔ a ma onzu awu, akwɛyi a zɛ mɛmba a kama iya wu. Tatayi gba onzu uwu ɛdɔ iyi Olevi tee bɔkɔ e bo mu riyi ngyɛngyi akwɛyi a ma onzu awu, a zɛ mɛmba a kama iya wu. Onzu uwu Osamariya uwufo ba e yi mu luzɛ mu ɔgwuzɛ ɔwu tete akwɛyi e bo mbaa bɔkɔ onzu ele e yi, akwɛyi tabɔkɔ a ma wu, inyashi wu i wowu mo. A ka munyi wu, a la wu anyi mbala epu mu efya wu akwɛyi a ma yi kukokpayi; akwɛyi e to onzu awu e fulo mu ɔzɛki uwawu, akwɛyi a ka wu mu riyoga akwɛyi e yese mbaa wu. Mu eyi i lama a wa laa esepo epo iyi esiliva e shi onzu uwu bɔkɔ a bɔ eyi mu riyoga awu akwɛyi a za wu tee, <Yese mbaa wu, <kwuyengwu mi gbama, mi wa ŋa kwɔkpa ungwu bɔkɔ kwu kyomo ma.>
Imbwama yi, Ɔzhizɔsi e yo wu tee, <<Enzu wala mbɔlɛ uwu na bɔkɔ ŋɔ ma tee akwu unukpa uwu onzu uwu bɔkɔ e fye mu ewo iyi awɛlɔ mbɔlɛ?>> Omale uwu Ɛrama iyi Omosisi ele a gba opwu tee, <<Onzu uwu a ma inyashi wu awu.>> Akwɛyi Ɔzhizɔsi a za wu tee, <<Uŋɔ tete so kaa wo tayi.>>
Essa parábola nos ensina sobre o amor ao próximo, independentemente de raça ou religião. O samaritano ajudou um desconhecido, mostrando que a verdadeira fé se revela no amor ao próximo.
3. A Ovelha Perdida (Lucas 15:4-7)
<<Gba onzu ukpɛnyi yi e yi ilɔ o deri akwɛyi ukpenyi mba e tomo. Onzu ele a lafya laa uwekperendo laa werendo mu ɔsɛ akwɛyi a ba gagyi ukpɛnyi ele nzhii ba e fye wu mo dɛ. Gba e fye wu mo, laa ɔnyɛ e fulo wu mu esuwo wu akwɛyi e re wu mogba. A ya ɛmɛza wu ma mbala wanɔkpawu akwɛyi a za mba tee, <La lu bo kaa lu mwɔnyɛ mbala mi moo ilɔ mi uwu bɔkɔ e tomo awu mi fye wu mo-o!> Tatayi, mi so yi, ɔnyɛ uwakwu uwu e yi moshi kwuwongu onzu ɛnyi uwu ingbomo uwu bɔkɔ a ta mɛzhi a ka uwu enzu uwekperendo laa werendo umba ototo umba bɔkɔ o yi ugɔ uwu itamɛzhi mo.
Deus é como o pastor que busca incessantemente uma ovelha perdida. Essa parábola revela o amor incansável de Deus pelos pecadores, celebrando a alegria no céu quando alguém se arrepende.
4. O Filho Pródigo (Lucas 15:11-32)
Ɔzhizɔsi a gba a zɔ tee, <<Onzu uwufo e yi ɛmɛ wepo. Umɛ uwɛri awu a za laa eto wu tee, <Ada, shi mi ogbo uwami uwu apula ŋa kekelele.> Akwɛyi ete mbo a ka mba apula wu ma. <Kwuye bwɛ akwɛyi umɛ uwɛri ele akwu apula ma lɛɛbi iyi bɔkɔ akwu iyawu, akwɛyi e to ɔgwuzɛ wu a ka mu kwuse ungwu indama. Mɔmɔ gba e tutu eduwo wu ma mu apula iyi umbwa iwomo le. Tabɔkɔ a mbwa kiya ingyinangyina wu ingbɛma, akwɛyi lonzu ndɔkwu lu fye mu ɛzhi ɛnyi lɛɛbi, akwɛyi e yi kiya kinyinyi fo. Akwɛyi a ka gagyi ɛduma mbaa onzu uwufo uwu kusɛ kwɔngu, uwu ba e shi wu ɛduma mu utu uwu erusu ifyemo. A gyikpɔɔ tee le ri kiya ingyi bɔkɔ erusu o yi mu irimo awu, ba a fya onzu uwu e shi wu mo. <<Kwuye ungwu bɔkɔ egbo wu i gbama, akwɛyi a za lɛnwu wu tee, <Ɛmɛgba lɛɛbi umba bɔkɔ o wo ɛduma la ada lala, o ri kiya o shimo, Imi ba mi yi munɛ lonzu lu ngbɛ mi ma! Mi yimo mi gba mi re mbaa adami akwɛyi mii za wu tee, <<Ada, mi ngbo Ukpo mo, mi ngbo ŋɔ mo tete. Mi fate lo ya mi tee umɛ ŋɔ fo; wo mi mate onzu uwu ɛduma ŋa ukpɛnyi tayi.>>> Akwɛyi e yimo a ka mbaa ete wu.
<<Tabɔkɔ ete wu a ma wu shaaru tee e yi mu inyɔma; akwɛyi inyashi wu i wo wu mo, a rɛnya a ma umɛ wu ele gbamu akwɛyi a kpa wu idu. <<Akwɛyi umɛ ele a za la ete wu tee, <Ada, mi ngbo Ukpo mo, mi ngbo ŋɔ mo tete. Mi fa te lo ya mi tee umɛ ŋɔ fo.> Ete wu ba a ya ɛmɛgba wu ma akwɛyi a za mba tee, <La lu gyakpɔ! La lu bo la origa uwu bɔkɔ e sheshi a ka le la lu lo wu. La lu lo wu karika mu ɛfyi wu mbala ekpoyata mu alɛ wu. La lu bo la endo uwakwu la lu ngbɛ wu ma. La ki wo odumudumu la ki mwɔnyɛ. Moo umɛ mi ele e kpomo, ba a gba la kwunyɔ; e tomo ba o gba o ma wu-o.> Akwɛyi o le mu odumudumu iwomo.
Kwuye kwɔngu umɛ uwakɔ ba e yi mu utu. Tabɔkɔ e bo kɛlɛ mbala kwogba, akwɛyi a pwa anu iyi anga mbala eko. Akwɛyi a ya umɛgba ukpenyi ma akwɛyi e yo wu tee, <Kimbe ba ki yi mu iwomo munɛ?> Akwɛyi umɛgba awu a gba wu opwu tee, <Umɛnɛ ŋɔ a gbama e bo mogba-a, ada ŋa ba a ngbɛ wu endo uwakwu kwuwongu umɛnɛ ŋɔ a gbama moloto mbala okpara uwɛmu.>
<<Umɛ uwakɔ ele e wo amba akwɛyi e towu ifyemo mogba; eto wu a wɔ kwudu akwɛyi a kpawu ɛshɛku tee le fyemo mogba. Uwu ba a gba ete wu opwu tee, <Ada yese! Lɔri ndɔlɛ gyɔɔ undu mi ye ŋɔ mu ɛduma iwomo mate unye tayi ba mi ye ŋɔ mu ilomo. Ŋɔ shi mi mbe dɛ-ɛ? Ɔniyi te ŋɔ di shi mi umɛ uwɛmu te la mi ngbɛ ma kaa la mi mwɔnyɛ mbala ɛmɛza mi mo! Umɛ ŋɔ ele uwu bɔkɔ a ka ngbɛ kiya ŋa ɛdɔ ma mbala wato kaya ba a gbama mogba, akwɛyi ŋɔ ngbɛ wu endo uwakwu!> Ete wu ba a za wu tee, <Umɛ mi,> <uŋɔ ŋɔ yi mbala mi munɛ kwuyengwunanguna, kiya ingyinangyina bɔkɔ mi yi ngyi akwu ingyaŋa. Ishoshi tee la ki mwɔnyɛ la ki yi ubwu uruwu, moo umɛnɛ ŋɔ ele e kpomo akwɛyi a gba lakwunyɔ; e tomo ba o gba o fye wu mo.>>>
A parábola do filho pródigo fala sobre o perdão e o amor incondicional de Deus por Seus filhos, mesmo quando se desviam.
5. A Pérola de Grande Valor (Mateus 13:45-46)
<<Irɛsu iyi oshi i gba i yi mate u wo rishi uwu a gagyi ekyi iyi abwa. Kwuye ungwu a fya kwukpɛnyi ungwu abwa, a ka ma akwɛyi akwu ingyinangyina wu ma ndii a yama akwɛyi a ya kwokyi kwɔngu.
Jesus ensina que o Reino de Deus é o bem mais precioso e devemos estar dispostos a renunciar tudo para possuí-lo.
6. O Fariseu e o Publicano (Lucas 18:9-14)
Ɔzhizɔsi a ba mba kwoba meka iyi enzu umbafo bɔkɔ o ma ɛmba tee umba akwu enzu umba ototo akwɛyi o zhi uwewe ma. <<Ɔnu uwufo enzu wepo o ka mu Ɔtɛpu mbaa Ukpo ilɛma: Ukpɛnyi akwu Ofarisi, uwufo ba akwu u na Oba uwɛzhi. Ofarisi ele e yimo a rima akwɛyi a lɛ Ukpo a zɔ tee, <<Ukpo mi gbɛlɛ ŋɔ ɛnyi kwuwongu mi yi mate enzu umbafo mo; mi yi ekweyi mo, mi wɛlɔ mo, mi wo ira mo, mi yama mo. Mi ngbede mi yi mate u na oba uwɛzhi ele mo. Mi wo kenyo izhepo mu orondo ukpɛnyi kiya ingyi bɔkɔ mi fya lɛɛbi mi shi Ukpo ogbo ukpɛnyi mekeka iyi uwo.
Ishi u na Oba uwɛzhi awu ba a rima shaaru. A nyama tee e yi eyefaa e yese mu oshi mo, e lo reshi mɛzhi akwɛyi a zɔ tee, <Ukpo, ma inyashi mi, Imi mi kwu onzu uwu ingbomo!>
Akwɛyi Ɔzhizɔsi a zɔ tee, <<Mi gyite la mi so yi tee, u na oba uwɛzhi ele gba a ka mogba laa ɔpɛriri mu idu iyi Ukpo le, moo akwu Ofarisi awu mo. Moo onzu uwunawuna uwu a ra la ɛnwu e fulo kadu, o gba wu mɛzhi, uwu ba a gba la ɛnwu mu ɛzhi o fulo wu kadu.>>
Essa parábola nos lembra que Deus valoriza um coração humilde e arrependido, em contraste com a arrogância espiritual. O publicano, ao reconhecer seus pecados, foi justificado diante de Deus.
7. Os Talentos (Mateus 25:14-30)
Tete kpɔ <<Ɛsu irimo iyi oshi i yi kyamate onzu uwufo uwu e sheye mu luzɛ mu kizɛ ingyi indama akwɛyi a ya ɛmɛgba wu ma, akwɛyi e shi mbo kiya ingyi kwuwo wu kaa lɔ bɔ eyi mangyi. E shi ukpɛnyi ɛtalɛnti ɛlɔ, e shi uwufo ɛtalɛnti epo, uwufo ba e shi wu kwo talɛnti kwunyi, onzonzu o shi wu mate bɔkɔ ekpasu wu i bɔ. Akwɛyi e yi mo a ka luzɛ. Umɛgba uwu a na ɛtalɛnti ɛlɔ awu a ngbɛ kwuye mo, akwɛyi e le mu ewo ifulomo ma yi akwɛyi a fya ɛtalɛnti ɛlɔ e kyo kadu. Tete umɛgba uwu a na ɛtalɛnti epo awu a fya ɛtalɛnti epo e kyo kadu. Umɛgba uwu a na kwo talɛnti kwukpɛnyi awu ba a ka vu kwuvɔ mɛzhi akwɛyi e nvye eduwo iyi ada kwogba wu ma.
<<Ada kwogba uwu ɛmɛgba mbamba e to kwuye gyɔɔ dɛ gba a gbama le. Akwɛyi a ya mba ma mu idu wu kaa onzonzu le so iyi e wo mu ɛtalɛnti iyi bɔkɔ a na. Umɛgba uwu a na ɛtalɛnti ɛlɔ awu e bo la ɛtalɛnti ɛlɔ iyifo e kyo kadu. Akwɛyi a za laa ada kwogba wu tee, <Ada kwogba,> <ŋɔ shi mi ɛtalɛnti ɛlo. Yese, mi fya ɛtalɛnti ɛlɔ mi kyo kadu.>
<<Akwɛyi ada kwogba wu a za wu tee, <Gbagba uwu ɛduma, umɛgba uwoshi, uwu o fulo idu mawu! Kwuwongwu ŋɔ wo ongbulolo mu apula bwɛ le, mi lo ŋɔ apula guruguru mɔwu. Bo kaa mwɔnyɛ mbala ada kwogba ŋa!>
<<Umɛgba uwu a na ɛtalɛnti epo awu e bo tete. A zɔ tee, <Ada kwogba,> <ŋɔ shi mi ɛtalɛnti epo. Yese, mi fya ɛtalɛnti epo mi kyo kadu.>
<<Akwɛyi ada kwogba wu a za wu tee, <Gbagba uwu ɛduma, umɛgba uwoshi, uwu o fulo idu mawu! Kwuwongwu ŋɔ wo ongbulolo mu apula bwɛ le, mi lo ŋɔ apula guruguru mɔwu. Bo kaa mwɔnyɛ mbala ada kwogba ŋa!>
<<Akwɛyi umɛgba uwu a na kwɔtalɛnti kwukpɛnyi awu e bo akwɛyi a za wu tee, <Ada kwogba, mi yitu te ŋɔ kɔma, ŋɔɔ lɔ mbaa ŋɔ somo mo, ŋɔ kpala ɛlu mbaa ŋɔ to eyi mo. Ɛlɛ gba i lo mi iyi le gba mi nvye eduwo ŋɔ mo mɛzhi le. Yese! Na kya ŋa.>
Akwɛyi ada kwogba wu a za wu tee, <Umɛgba u mwakɔ ma, ulofo ele! Ŋɔ yitu tee mii lɔ mbaa mi somo mo, mi gba mi kpala ɛlu mbaa mi to eyi le mo? Ba la ŋɔ bi shi eduwo mi mba wafulewo, kaa kwuyengwu mi gbama akwɛyi mi na yi mbala kwule yi.
Akwɛyi a zɔ tee, la lu na wu eduwo ɛnyi ma kaa lu shi yi onzu uwu e yi ɛtalɛnti uwo awu! Moo uwewe uwu e yi kiya, o kyo wu ngyi mo kaa le yi ngyi gyɔɔ. Onzu uwu e yi ngyi mo ba, ɛkɛkyi iyi e yi yi awu lala o gba oo na wu yi ma. La lu to umɛgba uwu umbwa le mo kaa lu ta wu mu kwudu, mu ipwu, mu riyi ingyi ɛga ilomo mbala ɛnyi ilamesu.>
Nesta história, Jesus ensina sobre a responsabilidade de usar bem os dons e recursos que Deus nos confiou. A fidelidade nas pequenas coisas abre portas para bênçãos maiores.
8. O Rico e Lázaro (Lucas 16:19-31)
<<O yi Onzu uwufo mekyi uwu e yi kwuwo uwu e lo eriga iyi i ka abwa le ba e yi mu ɔnyɛ kwɔfyi kwɔfyi. Ɔyirɛwa uwufo o ya wu tee Ɔlazarɔ, uwu bɔkɔ ɛnwu lɛɛbi akwu ashinakpa. O koko bo wu o shi mu kenzugwu unga kwogba ungwu onzu uwu kwuwo ele kaa la nda kwoya, uwu ba a gyikpɔ tee le ri kiya ingyi irimo ingyi onzu uwu kwuwo ele e yi mu irimo akwɛyi ki fumo mɛzhi. Izu lala o bo o lɛ ashinakpa wu ma. <<Kwuye kwu bo ungwu bɔkɔ Ɔlazarɔ e kpomo akwɛyi alɔgbulɔ umba Ukpo o to wu mo o ka wu kaa la ŋɔma mbala Aburamu mu oshi. Onzu uwu kwuwo ele e kpomo tete akwɛyi o pwuwumo. E yi mu kwogba ungwu ɔyi mbaa bɔkɔ e yi mu inyashi imama iyɛku, e yi eyefaa akwɛyi a ma Aburamu shaaru mbala Ɔlazarɔ. Akwɛyi a yama, <Ada Aburamu! Ma inyashi mi kaa lɔ Ɔlazarɔ kaa le lo ɛfyi wu mu embyi kaa la la mi mu ɔtunɛ le gbo mi ugbɛmbyi mo, moo mi yi mu inyashi imama mu ɔyi ɔlɛ!> <<Aburamu ba a za wu tee, <Umɛ mi, lolo mu kwuyengwu bɔkɔ ŋɔ ye la kwunyɔ, ŋɔ yi kiya ingyinangyina ingyesheshi, Ɔlazarɔ ba a ma inyashi. Kekelele ɛnwu i ye wu mu igbomo munɛ-ɛ uŋɔ ba ŋɔ yi mu inyashi imama. Akwu inyi kɛɛkyi mo, kwuvɔ ungwɔkwu kwu yi mekeka iyi kinzu mbala yi, kaa onzu uwu bɔkɔ e yi munɛ uwu a gyi tee la sama le so munyi i wo wu mo mo, naa onzu e do mo tee a wo munyi yi a sama a nyɔ munyi nzu.>
Akwɛyi onzu uwu kwuwo ele a zɔ tee, <Ada mi kpa ŋa ɛshɛku, ba lɔ Ɔlazarɔ kaa le so mu kwogba ungwu ada mi, moo mi yi ɛmɛnɛ anzɔnu walɔ mɔmɔ. Le so le so mbo tee lo gboshoshi, kaa umba tete lo bo mu kizɛ ngyi wɔnu ngyɛlɛ mo.> <<Aburamu ba a gba opwu tee, <Ɛmɛnɛ ŋɔ o yi ɛrama iyi Omosisi mbala ɛzɔ iyi anukenzu umba Ukpo; umba lo shi alu mu iso mbo.> Onzu uwu kwuwo ele a zɔ tee, <<<I yi tayi mo, ada Aburamu! Gba onzu uwufo a wɔ mu aleku a ka munyi mbo, o ta mɛzhi.>
Akwɛyi Aburamu a za wu tee, <<Gba enzu mbɔlɛ o pwa iso iyi Omosisi mbala anukenzu umba Ukpo mo, onzu uwu e kpomo ba a gba laa iyimo lala o nyama laa iso wu mo.>>>
A parábola alerta sobre as consequências de negligenciar os necessitados e viver para si mesmo. Também destaca a realidade do julgamento e da vida após a morte.
9. O Joio e o Trigo (Mateus 13:24-30)
Ɔzhizɔsi a ba mba kwoba ungufo kpɔ tee: <<Irɛsu iyi oshi iyi kyamate onzu uwu e so ewiri iyesheshi mu utu wu tayi. Kwuye ungwu enzu o yi mu ondo, ogewa wu e fyemo akwɛyi e so igbɛpɛ mɛmi iyi ewiri akwɛyi a ka ma iyawu. Kwuye ungwu bɔkɔ ewiri i le mu imwuma akwɛyi igbɛpɛ tete i wɔ meka yi. << Ɛmɛgba mba ɔnɛgba awu o bo mbaa wu akwɛyi o za wu tee, <Ada kwogba, akwu eyi iyesheshi gba ŋɔ so le mo re? Muna bɔkɔ igbɛpɛ i wɔ?> A gba mba opwu tee, << <Akwu ɔgɛwa uwufo gba e wo ɛlɛ le,> akwɛyi o yo wu tee, <Ŋɔ gyi tee la ki so kaa la ki ngbɛ ikpɛpɛ ɛnyi ma re?> A gba mba opwu tee, <Ayimo,> <moo kwuyengwu bɔkɔ lu bu le mu igbɛpɛ ingbɛma awu lu bu ngbɛ ewiri lu kyo mbala yi mo. La lu shi yi li bulɔma kya li gbo la kwuye ungwu o lɔ ewiri ma. Kwuye kwɔngwu gba mi za la walɔma tee: La lu kwu igbɛpɛ ma keyi ka la lu mayima mu ikpo ikpo ka la lu puyi mo mɔyi; ewiri ba la lu kpala yi ɛlu ka la lu fu yi mu kɛnɛ mi.> >>
Essa história simboliza o bem e o mal coexistindo no mundo até o julgamento final, quando Deus fará a separação entre os justos e os ímpios.
10. As Dez Virgens (Mateus 25:1-13)
Mu kwuye kwɔngu Ɛsu irimo iyi kwogba ungwu oshi i yi mate emoko wewo umba bɔkɔ o ka mbaa odumudumu uwu okopo itomo akwɛyi o kwu itutula mba tee o bo kpolo ɔnu uwu okopo. Ɛmɛ eko walɔ mba akwu alofo walɔ mba ba akwu wazeyi. Alofo mbɔlɛ o kwu itutula mba ba ɔ za la anyi umbafo o kyo mo. Wazeyi ba o o kwu itutula mba o kyo o za la anyi umbafo mu ɛgya mba. Ɔnu uwu okopo ele e to kwuye e bo efya mo, akwɛyi lɛɛbi mba o fye mu ondo ilemo nzhii ba o kpondo.
Akwɛyi <<Mu utu uwɛka o pwa ɔ tanu tee: <Ɔnu uwu okopo e bo-o loo! La lu wɔ kwudu kaa lo kpolo wu!>
<<Akwɛyi emoko wewo mbɔlɛ lɛɛbi o nyeyimo, o nɔngɔ itutula mba ma. Akwɛyi emoko alofo mbɔlɛ o za la wazeyi tee, <La lu gyi anyi la lu shi nzu nɛ moo itutula nzu i yi mu inyima-a.>
Wazeyi mbɔlɛ ba o gba mba opwu tee, <Ayimo,> <Anyi o do nzu mo mbala yi mo. La lu so kaa lu ya umbayi mbaa wa ya anyi ma.>
<<Te o yimo o sheye mbaa anyi iyama, akwɛyi ɔnu uwu okopo e ngyi. Emoko wazeyi mbɔlɛ o fyemo mu ugu uwu odumudumu, akwɛyi o koko riku mo.
<<Kwuye mbwɛ akwɛyi emoko alofo mbɔlɛ o ngyi tete akwɛyi o le mu iyama tee, <Ada, ada! Wa nzu riku mo nɛ!>
<<ɔnu uwu okopo ba a gba mba opwu tee, <Ongbulolo gba mi so yi le, mi yi yi mo.>
<<Kwuwo kwɔngu la lu ngbɛndu, moo lu yitu iyi kwɔfyi mbala kwuyengwu mi gbama mo.
Jesus enfatiza a necessidade de estarmos sempre preparados espiritualmente para Sua segunda vinda, pois ninguém sabe o momento exato.
As parábolas de Jesus continuam sendo fontes ricas de sabedoria e direção para a vida cristã. Ao aplicarmos esses ensinamentos, nos aproximamos mais de Deus e de Sua vontade.
Se este artigo te ajudou, faça sua parte e compartilhe a Palavra de Deus com aqueles que você ama.