1 א נסו ואין-רדף רשע וצדיקים ככפיר יבטח br
2 ב בפשע ארץ רבים שריה ובאדם מבין ידע כן יאריך br
3 ג גבר-רש ועשק דלים-- מטר סחף ואין לחם br
4 ד עזבי תורה יהללו רשע ושמרי תורה יתגרו בם br
5 ה אנשי-רע לא-יבינו משפט ומבקשי יהוה יבינו כל br
6 ו טוב-רש הולך בתמו-- מעקש דרכים והוא עשיר br
7 ז נוצר תורה בן מבין ורעה זוללים יכלים אביו br
8 ח מרבה הונו בנשך ובתרבית (ותרבית)-- לחונן דלים יקבצנו br
9 ט מסיר אזנו משמע תורה-- גם תפלתו תועבה br
10 י משגה ישרים בדרך רע--בשחותו הוא-יפול ותמימים ינחלו-טוב
11 יא חכם בעיניו איש עשיר ודל מבין יחקרנו br
12 יב בעלץ צדיקים רבה תפארת ובקום רשעים יחפש אדם br
13 יג מכסה פשעיו לא יצליח ומודה ועזב ירחם br
14 יד אשרי אדם מפחד תמיד ומקשה לבו יפול ברעה br
15 טו ארי-נהם ודב שוקק-- מושל רשע על עם-דל br
16 טז נגיד--חסר תבונות ורב מעשקות שנאי (שנא) בצע יאריך ימים
17 יז א ד ם עשק בדם-נפש-- עד-בור ינוס אל-יתמכו-בו br
18 יח הולך תמים יושע ונעקש דרכים יפול באחת br
19 יט עבד אדמתו ישבע-לחם ומרדף ריקים ישבע-ריש br
20 כ איש אמונות רב-ברכות ואץ להעשיר לא ינקה br
21 כא הכר-פנים לא-טוב ועל-פת-לחם יפשע-גבר br
22 כב נבהל להון--איש רע עין ולא-ידע כי-חסר יבאנו br
23 כג מוכיח אדם אחרי חן ימצא-- ממחליק לשון br
24 כד גוזל אביו ואמו--ואמר אין-פשע חבר הוא לאיש משחית br
25 כה רחב-נפש יגרה מדון ובטח על-יהוה ידשן br
26 כו בוטח בלבו הוא כסיל והולך בחכמה הוא ימלט br
27 כז נותן לרש אין מחסור ומעלים עיניו רב-מארות br
28 כח בקום רשעים יסתר אדם ובאבדם ירבו צדיקים
1 Malvirtulo kuras, kiam neniu persekutas; Sed virtuloj estas sentimaj kiel leono.
2 Kiam lando pekas, ĝi havas multe da estroj; Sed se regas homo prudenta kaj kompetenta, li regas longe.
3 Homo malriĉa, kiu premas malriĉulojn, Estas kiel pluvo batanta, sed ne dononta panon.
4 Kiuj forlasis la leĝojn, tiuj laŭdas malvirtulon; Sed la observantoj de la leĝoj indignas kontraŭ li.
5 Malbonaj homoj ne komprenas justecon; Sed la serĉantoj de la Eternulo komprenas ĉion.
6 Pli bona estas malriĉulo, kiu iras en sia senkulpeco, Ol homo, kiu iras malĝustan vojon, kvankam li estas riĉa.
7 Kiu observas la leĝojn, tiu estas filo prudenta; Sed kunulo de malĉastuloj hontigas sian patron.
8 Kiu pligrandigas sian havon per procentegoj kaj troprofito, Tiu kolektas ĝin por kompatanto de malriĉuloj.
9 Kiu forklinas sian orelon de aŭdado de instruo, Ties eĉ preĝo estas abomenaĵo.
10 Kiu forlogas virtulojn al vojo malbona, Tiu mem falos en sian foson; Sed la senkulpuloj heredos bonon.
11 Riĉulo estas saĝa en siaj okuloj; Sed saĝa malriĉulo lin tute travidas.
12 Kiam triumfas virtuloj, estas granda gloro; Sed kiam altiĝas malvirtuloj, tiam homoj sin kaŝas.
13 Kiu kaŝas siajn pekojn, tiu ne estos feliĉa; Sed kiu ilin konfesas kaj forlasas, tiu estos pardonita.
14 Bone estas al homo, kiu ĉiam timas; Sed kiu havas malmolan koron, tiu falos en malfeliĉon.
15 Leono krieganta kaj urso avida Estas malvirta reganto super malriĉa popolo.
16 Se reganto estas neprudenta, tiam fariĝas multe da maljustaĵoj; Sed kiu malamas maljustan profiton, tiu longe vivos.
17 Homo, kies konscienco estas ŝarĝita de mortigo, Kuros al foso; kaj oni lin ne haltigu.
18 Kiu iras en senpekeco, tiu estos savita; Sed kiu iras malĝustan vojon, tiu subite falos.
19 Kiu prilaboras sian teron, tiu havos sate da pano; Sed kiu serĉas vantaĵojn, tiu havos plenan malriĉecon.
20 Homon fidelan oni multe benas; Sed kiu rapidas riĉiĝi, tiu ne restos sen puno.
21 Konsideri personojn ne estas bone; Pro peco da pano homo pekus.
22 Homo enviema rapidas al riĉeco, Kaj li ne scias, ke malriĉeco lin atendas.
23 Kiu faras riproĉojn al homo, tiu poste trovos pli da danko, Ol tiu, kiu flatas per la lango.
24 Kiu rabas de sia patro kaj patrino, kaj diras:Ĝi ne estas peko, Tiu estas kamarado de mortigisto.
25 Fierulo kaŭzas malpacojn; Sed kiu fidas la Eternulon, tiu estos bonstata.
26 Kiu fidas sin mem, tiu estas malsaĝa; Sed kiu tenas sin prudente, tiu estos savita.
27 Kiu donas al malriĉulo, tiu ne havos mankon; Sed kiu kovras siajn okulojn, tiu estas multe malbenata.
28 Kiam malvirtuloj altiĝas, homoj kaŝiĝas; Sed kiam ili pereas, tiam multiĝas virtuloj.