1 Ãtsoo ãsiil ke kwɛ m'asa pfuun li adza amampa bɛn k'ali ye lebviil wɛ, li ata me Pfuun li Onduru. 2 Amfam b'angaa-a-Nziã y'ayiool b'ãngel ákebii ãyal m'abam Yeso, kɛn a bɔ áli ye buɔ o baal.
3 Obobɔ, Ɔ̃pfu osam onse ɔ̃kwal a Yuda, wu ata hɛ̃ m'Isikaliot, wu áli ngɔmɔ̃ onse ayio kuun ye buaal. 4 Ndɛ wu Yuda oyɛn oyetal amfam b'angaa-a-Nziã y'amfam b'ankiaal a Nzɔ a Nziã. Ndɛ oyekuru mfoo ye bɔ, me ndɔɔ yi atal emfa ki etiɔ ndɛ bɔ Yeso. 5 Bɔ asia mpal, bvool akuru k'awa ndɛ nzi. 6 Yuda bu akiool. Ndɛ bu ayii abii lio li ngesɛ li etiɔ ndɛ bɔ Yeso, lio lɛn baal k'àyɛɛ wɛ.
7 Tsoo li pfuun li adza amampa bɛn k'ali ye lebviil wɛ ekoo. Me tsoo olɔ, abewa kab li muaan-emɛmɛɛ̃ wu adza me pfuun li Onduru. 8 Yeso otam Piɛɛl ye Dzaã, ndiri: «Eyewal ɔ̃yɛɛl wa pfuun li Onduru, kwɛn bia-byɛ edza lɔ!» 9 Bɔ abveel ndɛ ndiri: «Yɛ dzii kwɛn bee eyewal ɔ̃yɛɛl a lɔ kwɛn?» 10 Ndɛ obveel bɔ ndiri: «Eyoo: Ŋ'èsam byɛ onse Yelusalem, byɛ èmwɛɛn ye mbuul wu obiri mbuu a ãdza, eluɛɛn a ndɛ tiil nzɔ yi èsam ndɛ. 11 Byɛ èyɛɛn ye nga-nzɔ bubu: "Ɔ̃tee otam bee yɛ ofuul ndiri: Etswi e nzɔ ki èyedza mɛ̃ pfuun li Onduru y'ayio a mɛ̃ kyɛn?" 12 Obobɔ, ndɛ àsuo byɛ etswi e nzɔ ki ywel, ki enɛn, ki amaafaal: Oyɔ mboo yi èwal byɛ ɔ̃yɛɛl wa pfuun.»
13 Ŋ'eyɛn bɔ, bɔ ayebɔɔ ãndɔɔ kɛn a m'emfa ki elieel Yeso bɔ. Bɔ bu awel ɔ̃yɛɛl wa pfuun li Onduru.
14 Ŋ'ekoo lio, Yeso owel mboo, me ndɔɔ yi adza y'antam a ndɛ. 15 Ndɛ olieel bɔ bubu: «Mɛ̃ ndi y'esɛ bibi ki edza bvi-odza bvi pfuun li Onduru li ye byɛ, ye k'emwɛn mɛ̃ fool. 16 Taa-taa bam, mɛ̃ eyɛɛn byɛ wɛn, mɛ̃ kieel bvool k'ebedza pfuun li wɛ, tiil ye k'ekoo otsɛn o lɔ onse Okwɛn o Nziã.»
17 Ndɛ owel mbiɔ, obveel Nziã ãtuɛɛn, bu ayɛɛn bubu: «Ewal mbiɔ yi, ekab mbal m'onse yɔ mpɛ̃-a-mpɛ̃ a byɛ. 18 Ke ngwel wɛ, mɛ̃ eyɛɛn byɛ bubu: Mɛ̃ kieel bvool k'ebenywã mbal ã bvine wɛ, tiil ye k'eya Okwɛn o Nziã.»
19 Ke mbee oŋɔ̃, ndɛ owel mampa, obveel Nziã ãtuɛɛn, otsiil ndɛ, owi bɔ ndɛ, bu alieel bɔ ndiri: «Yi nzuru a mɛ̃ yi ngwi mɛ̃ kab me ndɔɔ a byɛ: Ebesa obobɔ me ndɔɔ yi etsam mɛ̃!» 20 Ŋ'eman bɔ pfuun odza, Yeso bvool owel mbiɔ, bu alieel ndiri: «Yi mbiɔ yi ondoo b'alili b'atɛn m'ãkel ã mɛ̃, m'ãtsɔɔn me ndɔɔ a byɛ. 21 Kɛn etal: Mbuul wu àtiɔ mɛ̃ abedza ke misa ye mɛ̃ ŋã. 22 Ke ngwel wɛ, ebvaan kwɛn Muaan a mbuul akwa m'emfa ki ewɛɛ Nziã, kɛn ãwua ola mbuul wu otiɔ ndɛ.» 23 Obobɔ, antam abvi oyɛɛn bam-a-bam ndiri: «Ondɛ mbuul nã onse bia-byɛ wɛn ol'osi ndɔɔ yi m'emfa okyɛ?»
24 Ke mbee oŋɔ̃, ayio abvi bam-a-bam otsuun ndiri: «Wu onduru bakyɛ onse bia-byɛ nã?» 25 Yeso bu alieel bɔ bubu: «Akwɛn b'ɛ̃kiri abenyam baal b'ɛ̃kiri omyɛ̃, amfam a myɛ̃ hɛ̃ adzii kwɛn ata bɔ me baal b'asa obvɛ. 26 Kɛn a byɛ, ebee onge bɔ osa! Yɔɔl kwɛn wu onduru bakyɛ onse byɛ akal onge wu obvool mbee, wu oli mfam hɛ̃ akal onge ɔ̃sal. 27 Ke yam, wu onduru bakyɛ nã, wu adza, wuo wu li ɔ̃sal? Eli wu adza, k'obobɔ wɛ? Kɛn a mɛ̃ ndyam ndi onge ɔ̃sal onse byɛ. 28 Byɛ, byɛ eli baal b'ekuru nzuru me mɛ̃ owuun wɛ onse ãmpal me mwɛn mɛ̃. 29 Obɔ otsɛn bɛn, onge bɛn Taal owi mɛ̃ Okwɛn, mɛ̃ hɛ̃ ngwi byɛ nkuul yi edza ye mɛ̃ onse Okwɛn o mɛ̃. 30 M'emfa okyɛ, byɛ èdza, bvool ènywã misa ngɔmɔ̃ ye mɛ̃ onse Okwɛn o mɛ̃. Byɛ èbva nsɛn m'ãkiri m'akwɛn, me ndɔɔ yi etsiil ãndɔɔ m'ãyam kuun ye mbuaal mã baan b'Isalayel.»
31 Ke mbee oŋɔ̃, Yeso olieel Simɔ̃ Piɛɛl ndiri: «Simɔ̃, Simɔ̃, yoo: Ɔ̃pfu asɔɔ nkuul yi anziool byɛ onge b'asiɔ nsia me ndɔɔ yi akab yɔ y'efeel. 32 Kɛn a mɛ̃ ebuɛɛn me ndɔɔ a yɛ, kwɛn okiool o yɛ obee ofa. Me b'otal yɛ, ŋ'ekieel ebvool yɛ ola mɛ̃, yɛɛ k'awa andoo a dzii mpɛn!» 33 Piɛɛl obveel ndɛ ndiri: «Mfam, mɛ̃ nkiool bam k'eyi bwal ye yɛ, onkyam k'ekwa hɛ̃ ye yɛ!» 34 Yeso bu alieel ndɛ bubu: «Piɛɛl, mɛ̃ eyɛɛn yɛ wɛn, ye k'ekuaal nswee nonɔ̃, yɛ àtwɛn nsa tyel wɛn yɛ ke yɛɛ mɛ̃ wɛ.»
35 Ke mbee oŋɔ̃, Yeso olieel ayio bubu: «Lyal ŋ'éyuɔɔl mɛ̃ byɛ nzi pyɛ, ɔ̃paa pyɛ, asimpal hɛ̃ pyɛ, byɛ éywɛn eluɔ?» Bɔ abveel ndɛ ndiri: «Bee k'éywɛn eluɔ si ngemɔ̃ wɛ.» 36 Ndɛ bvool olieel bɔ ndiri: «Kɛn a meba ŋã, wu oli ye nzi, awal yɔ. Wu oli y'ɔ̃paa, awal ndɛ hɛ̃. Wɛn k'ali y'epwel wɛ, atiɔ ekɔ e ndɛ, kwɛn ndɛ asuun kyɛ. 37 Ke ngwel wɛ, mɛ̃ eyɛɛn byɛ wɛn ákel onse ɔ̃nkaan a Nziã ndiri: "Baal awel mbuul wu onge edzuul." Taa-taa bam, ebvaan kwɛn ãndɔɔ omɔ̃ ãkoo onse elaã e mɛ̃. Ke ngwel wɛ, ãndɔɔ mbueel m'ãtal mɛ̃ ŋ'ãyii ãkoo.» 38 Obobɔ, ayio abveel ndɛ ndiri: «Mfam, epwel bviaal mpii bu!» Ndɛ bu abveel bɔ ndiri: «Ekoo!»
39 Ke mbee oŋɔ̃, Yeso opal, oyɛn nkio yi ɛ̃ti mi Olibve, onge b'ebesa ndɛ tsɔɔn. Ayio a ndɛ hɛ̃ aluɛɛn a ndɛ. 40 Ŋ'etɔ ndɛ okɔ, ndɛ olieel bɔ ndiri: «Ebuɛɛn kwɛn byɛ ebee onse ɔ̃mbio obva!» 41 Ndɛ osyel muaan lela ye bɔ, me la lɛn onge li etyal mbuul embangwel. Ndɛ obvi ãbuo, bu abuɛɛn bubu: 42 «Taal, okɛɛn yɛ dzii, siaal mbiɔ yi fool yi lela ye mɛ̃. Kɛn a yɔɔl kwɛn yɛ bee be nzii mɛ̃ osa, yɛ sa b'edzii yɛ.» [ 43 Obobɔ, ãnzwel ãfi ywel, me ndɔɔ yi ãwɛɛl ndɛ. 44 Ãwua mã bibi ãbɔɔ ndɛ, ndɛ bu abvi obuɛɛn y'ɔ̃tɛɛ̃. Tsool li abwel-bwel eti ndɛ, eyii onge ãtɛɛ m'ãkel m'ãketswal me nsie.]
45 Ŋ'eman ndɛ obuɛɛn, ndɛ otɛɛn, okɔɔl ol'ayio. Ndɛ oyebɔɔ bɔ amaayiool me twal li ãwua. 46 Ndɛ bu alieel bɔ bubu: «Emã, byɛ eyii me twal? Etɛɛn, ebuɛɛn, kwɛn byɛ ebee m'ɔ̃mbio obva.»
47 Ŋ'ékeyɛɛn Yeso kɛn ãndɔɔ omɔ̃, embuul e baal eloo. Mbuul wu ata me Yuda, wu áli ngɔmɔ̃ onse ayio ange-kuun ye buaal, ákebiri bɔ. Ndɛ osyel tsotsoo a Yeso, me ndɔɔ yi abuun ndɛ. 48 Yeso bu alieel Yuda ndiri: «Obuun b'ebuun yɛ Muaan a mbuul, me ndɔɔ yi atiɔ ndɛ?»
49 Ŋ'emwɛn ayio a Yeso ndɔɔ yi eyeya, bɔ afuul ndɛ ndiri: «Mfam, bee edzwaan ye bɔ m'epwel?» 50 Ngɔmɔ̃ onse bɔ opfel ɔ̃sal a ngaa-a-Nziã wu ɔ̃nɛn epwel, ndɛ bu atsɔɔ ndɛ tswi li elam. 51 Kɛn a Yeso oyɛɛn bubu: «Eyɔɔl, ekoo!» Ndɛ onywɛn a tswi e mbuul ondɛ, bu aboo lɔ.
52 Ke mbee oŋɔ̃, Yeso olieel amfam b'angaa-a-Nziã y'amfam b'ankiaal a Nzɔ a Nziã, y'akuul-kuul, b'áyi me ndɔɔ yi asiin ndɛ, ndiri: «Mɛ̃ edzuul ndi, kwɛn byɛ eya ola mɛ̃ y'epwel y'ɛ̃mpaã? 53 Ãtsoo mbueel, mɛ̃ éli ye byɛ onse Nzɔ a Nziã, byɛ k'esiin mɛ̃ wɛ. Meba ŋã, lio e byɛ li esal Ɔ̃pfu onse empeel ŋ'ekoo.»
54 Ke mbee a ŋ'esiin bɔ Yeso, bɔ abiri ndɛ, bvool aswɛɛl ndɛ onse nzɔ a ngaa-a-Nziã wu ɔ̃nɛn. Piɛɛl ákeluɛɛn a ndɛ lela. 55 Bɔ abvool mbaa kal-a-kal ekɔɔ, bu abvi nsɛn. Piɛɛl hɛ̃ ábvi nsɛn onse bɔ. 56 Ɔ̃sal ngɔmɔ̃ wu ɔ̃kaal omwɛn ndɛ me nsɛn nku-a-nku a mbaa, ndɛ olɔ ndɛ etɔ, bvool olieel bubu: «Mbuul wu hɛ̃ áli ye ndɛ!» 57 Kɛn a Piɛɛl otwɛn ndiri: «Ngu, mɛ̃ ke ngyɛɛ ndɛ wɛ!»
58 Ke mbee ãlio ke kwɛ, mbuul ɔ̃kyam omwɛn ndɛ, bvool olieel ndɛ ndiri: «Yɛ bam li ngɔmɔ̃ onse ayio a mbuul wu.» Piɛɛl otwɛn ndiri: «Mfya, mɛ̃ ke ndi ɔ̃yio a ndɛ wɛ!» 59 Ke mbee a nku-a-nku a lio ngelemɔ̃, mbuul ɔ̃kyam bvool oyɛɛn bam y'ɔ̃tɛɛ̃ ndiri: «Taa-taa bam, mbuul wu hɛ̃ áli ye ndɛ, ke ngwel wɛ ndɛ oli ɔ̃fi-Ngalile.» 60 Piɛɛl bu abveel mbuul ondɛ ndiri: «Ke-bwɛn-ndoo, mɛ̃ ke ngyɛɛ b'edzii yɛ oyɛɛn wɛ.» Kɛn a me lio li ékeyɛɛn ndɛ, nswee okueel.
61 Obobɔ, Mfam okɔɔl otal ndɛ yuul. Piɛɛl bu ayeel ãyɛɛn m'éyɛɛn Mfam ndɛ ndiri: «Ye k'ekuaal nswee nonɔ̃, yɛ àtwɛn nsa tyel wɛn yɛ ke yɛɛ mɛ̃ wɛ.» 62 Piɛɛl bu apal nkwel-a-nzi, obvi elel obool y'ãwua mbueel.
63 Baal b'ákekiaal Yeso ákesyob ndɛ, bvool ákebɛɛl ndɛ. 64 Bɔ afoo ndɛ osu, bvool afuul ndɛ ndiri: «Oŋɔ̃ meta bvua! Wu obɛɛl yɛ nã?» 65 Bɔ aswel ndɛ ɛ̃tswɛ myam bibi hɛ̃.
66 Ŋ'etsi bviil, nkel akuul-kuul b'Isalayel, y'amfam b'angaa-a-Nziã y'ayiool b'ãngel, abvɔɔn. Bɔ bu abiri Yeso ke mbal yi nɛn yi Ayuda. 67 Bɔ afuul ndɛ ndiri: «Yɛɛn bee, yɛ ndyam Mãsia li?» Ndɛ obveel bɔ ndiri: «Ŋɛn mɛ̃ ngyɛɛn byɛ wɛn mɛ̃ ndi ndɛ, byɛ k'èkiool bam wɛ. 68 Ŋɛn mɛ̃ hɛ̃ mfuul byɛ ɔ̃mfuul, byɛ hɛ̃ k'èbveel mɛ̃ ndɛ bam wɛ. 69 Kɛn a bɛɛn meba ŋã, Muaan a mbuul àbva nsɛn me kuɔɔl ki elam ki Nziã-nga-Waan.»
70 Obobɔ, bɔ bueel afuul ndiri: «Ŋɛn Muaan a Nziã yɛ?» Ndɛ obveel bɔ ndiri: «Byam baal b'eyɛɛn ndiri mɛ̃ ndi ndɛ.» 71 Bɔ bu ayɛɛn ndiri: «Bia-a-byɛ bvool k'eli ye kɔɔ e mbuul wu ayɛɛn bia-byɛ ãndɔɔ mã kwɛn bia-byɛ ewa ndɛ etumbu wɛ, nzal-a-ŋɛn bia-byɛ eyoo k'eyɛɛn ndɛ mɔ̃ m'ɔ̃nywã a ndyam.»