1 "Hiɔwe Matsɛyemi ɔ ngɛ kaa yihewi nyɔngma nɛ a wo a kanehi ke a yaa kpee ayɛflo huno. 2 Se a kpɛti ni enuɔ ɔ, ni leli ji mɛ, nɛ ni enuɔ hu kuasiahi. 3 Kuasia amɛ wo a kane ɔmɛ mohu, se a ngɔɛ nu kɛ piɛ we he. 4 Se ni leli ɔmɛ lɛɛ a hɛɛ nu kɛ tɔ kɛ piɛ a kane ɔmɛ a he.
5 Ayɛflo huno ɔ kpɛ se, lɔ ɔ he je ɔ mahe nɔ a nɔ. 6 Se nyɔ mi kpɛti ɔ, a nu ngmlaa ke, ‘Ayɛflo huno ɔ ma oo! Nyɛɛ je kpo nɛ nyɛ ya kpee lɛ!’
7 Kɛkɛ nɛ yihewi ɔmɛ tsuo te si o ya nɛ a tsiɛ a kane ɔmɛ a mi. 8 Se yihewi kuasia amɛ kpa ni leli ɔmɛ pɛɛ nɛ a ha mɛ a nu ɔ eko, ejakaa a kane ɔmɛ ngɛ gboe.
9 Se ni leli ɔmɛ de mɛ ke, ‘Wa be nu nɛ maa su nyɛ nya. Nyɛɛ ya tsuapo ɔmɛ a mi nɛ nyɛ ya he eko kɛ ha nyɛ he.’
10 Benɛ a ho nu ɔ hemi ya a, ayɛflo huno ɔ ba, nɛ ni nɛmɛ nɛ dla a he kɛ to ɔ kɛ lɛ sɛ yo kpeemi he ɔ, nɛ a nga sinya a.
11 Pee se benɛ yihewi enuɔ ɔmɛ ba a, a ba da sinya a se nɛ a tsɛ ke, ‘Nutsɔ, Nutsɔ, mo bli wɔ!’
12 Nɛ e he nɔ de mɛ ke, ‘Nyɛɛ ya se kɛ je lejɛ ɔ, i li nyɛ!’
13 Lɔ ɔ he je ɔ, nyɛɛ huɔ nɛ nyɛ dla nyɛ he kɛ to, ejakaa nyɛ li ligbi loo ngmlɛfia a nɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa kpale kɛ ba.
14 Jehanɛ ɔ hu ɔ, Hiɔwe Matsɛyemi ɔ ngɛ kaa nyumu ko nɛ benɛ e maa hia blɔ kɛ ho ma kpa ko nɔ ya a, e tsɛ e sɔmɔli nɛ e ha mɛ ni tsumi sika nɛ a kɛ tsu ni ngɛ e se.
15 E ha nɔ kake sidi akpe enuɔ, nɔ kake hu sidi akpe enyɔ, nɛ nɔ kake hu sidi akpe, bɔ nɛ nɔ tsuaa nɔ ma nyɛ kɛ tsu ni loko ji e hia blɔ. 16 Nɔ nɛ na sidi akpe enuɔ ɔ ho nɛ e ya bɔni jua yemi, nɛ amlɔ ɔ nɔuu ɔ, e na se sidi akpe enuɔ kɛ piɛ sika tso ɔ he. 17 Ja a nɔuu nɛ nɔ nɛ na sidi akpe enyɔ ɔ hu ya na se sidi akpe enyɔ.
18 Se nɔ nɛ na sidi akpe ɔ ho ya tsua si nɛ e to sika a ngɛ mi.
19 E ngɛ mi hluu ɔ, a nutsɔ ɔ ba, nɛ e kɛ mɛ ba bu akɔtaa. 20 Nɔ nɛ e ha lɛ sidi akpe enuɔ ɔ, e kɛ sidi akpe nyɔngma ba nɛ e ba de lɛ ke, ‘Nutsɔ, o kɛ sidi akpe enuɔ ha mi; o nɛ, i na se sidi akpe enuɔ ngɔ piɛ he.’
21 E nutsɔ ɔ je e yi ngɛ ni tsumi kpakpa nɛ e tsu ɔ he nɛ e de ke, ‘O ye anɔkuale ngɛ sika bɔɔ nɛ ɔ he, ma ha o pee nihi fuu a nyatsɛ. Ba sɛ o nutsɔ ɔ bua jɔmi ɔ mi.’
22 Nɛ nɔ nɛ na sidi akpe enyɔ ɔ hu ba nɛ e ba de ke, ‘Nutsɔ, o ha mi sidi akpe enyɔ ke ma kɛ tsu ni; o nɛ, i na se sidi akpe enyɔ ngɔ piɛ he.’
23 E nutsɔ ɔ de le ke, ‘Ayekoo, Sɔmɔlɔ kpakpa kɛ anɔkualetsɛ; o ye anɔkuale ngɛ sika bɔɔ nɛ ɔ he, ma ha o ye níhi fuu a nɔ. Ba sɛ o nutsɔ ɔ bua jɔmi ɔ mi.’
24 Kɛkɛ nɛ nɔ nɛ na sidi akpe ɔ hu ba nɛ e ba de lɛ ke, ‘Nutsɔ, i le kaa yi walɔ ji mo; nɛ o kpaa ni ngɛ he nɛ o du we nɔ ko ngɛ; nɛ o buaa níhi a nya ngɛ he nɛ o fia we nɔ́ ko ngɛ; 25 enɛ ɔ ha i ye gbeye nɛ i ho ya pu o sika a; o nɛ o ni.’
26 E nutsɔ ɔ he nɔ nɛ e de lɛ ke, ‘Sɔmɔlɔ yaya kɛ hejɔtsɛ ji mo; akɛnɛ o le kaa i kpaa ni ngɛ he nɛ i du we nɔ́ ko ngɛ, nɛ i buaa níhi a nya ngɛ he nɛ i fia we nɔ́ ko ngɛ ɔ, 27 jinɛ nɔ́ nɛ sa mo peemi ji kaa o ngɔɔ ye sika a ya toɔ ngɛ sika tomi he ɔ konɛ ma na he kpa. 28 Nyɛ he sika a ngɛ e dɛ nɛ nyɛ kɛ ha nɔ nɛ hɛɛ sidi akpe nyɔngma a. 29 Ejakaa nɔ nɛ baa nɔ́ ko nɛ a ha lɛ yi saminya a, a maa ngɔ eko kɛ piɛ he ha lɛ konɛ e na kɛ be nɔ, se nɔ nɛ yi anɔkuale ɔ, a ma kpɔ bɔɔ nɛ e ngɛ ɔ tete ngɛ e dɛ. 30 Nɛ sɔmɔlɔ nɛ ɔ nɛ he be se nami ɔ, nyɛ sake lɛ ngɔ fɔ blɔ se diblii ɔ mi, lejɛ ɔ ya fomi kɛ lungu nya kpemi maa hi.’
31 Benɛ Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba ngɛ e anunyami ɔ mi, nɛ bɔfo ɔmɛ tsuo maa piɛ e he ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e maa hi e anunyami sɛ ɔ nɔ. 32 Nɛ e ma bua je ɔ tsuo nya ngɛ e hɛ mi nɛ e ma gba a mi kaa bɔ nɛ to kpakalɔ gbaa jijɔhi kɛ apletsihi a mi ɔ. 33 E maa ngɔ jijɔ ɔmɛ kɛ to e hiɔ nine nɔ, kɛ apletsi ɔmɛ ngɛ e muɔ nɔ.
34 Nɛ matsɛ ɔ ma de nihi nɛ ngɛ e hiɔ nɔ ɔ ke, ‘Nyɛɛ ba, nyɛ nihi nɛ ye Tsɛ jɔɔ nyɛ ɔ, nyɛ ba sɛ Matsɛyemi ɔ mi, he nɛ a dla kɛ to nyɛ kɛ je je ɔ sisije ɔ. 35 Ejakaa hwɔ ngɛ mi yee nɛ nyɛ ha mi ni nɛ i ye; kuma ngɛ mi yee nɛ nyɛ ha mi nyu nɛ i nu; nubwɔ ji mi nɛ nyɛ ha nɛ i ba to nyɛ ngɔ; 36 i hɛɛ ye he gu nɛ nyɛ wo mi tade; i be he wami nɛ nyɛ ba slaa mi; a wo mi tsu mi nɛ nyɛ ba bi ye si.’
37 Nɛ dali nɛ ɔmɛ ma bi ke, ‘Nutsɔ, te be nɛ wa na mo nɛ hwɔ ngɛ mo yee nɛ wa ha mo niye ni nɛɛ? Aloo kuma ngɛ mo yee nɛ wa ha mo nyu nɛɛ? 38 Nɛ te be nɛ wa na mo kaa nubwɔ ji mo, nɛ wa ye kɛ bua mo nɛɛ? Aloo o hɛɛ o he gu nɛ wa wo mo tade nɛɛ? 39 Nɛ te be nɛ wa na mo nɛ o ngɛ hiɔ nue aloo a wo mo tsu mi nɛ wa ba slaa mo nɛɛ?’
40 Nɛ matsɛ ɔ ma de mɛ ke, ‘Anɔkuale, be abɔ nɛ nyɛ pee kɛ ha ye nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ nyafii kake ɔ, ami nɔuu nyɛ pee kɛ ha a nɛ.’ 41 Kɛkɛ ɔ, e ma de ni nɛmɛ nɛ ngɛ e muɔ nɔ ɔ hu ke, ‘Nyɛɛ je ye nɔ kɛ ya se, nyɛ nihi nɛ a gbiɛ nyɛ, nyɛɛ ya neneene la a nɛ a dla kɛ to Abosiami kɛ e bɔfo ɔmɛ ɔ mi. 42 Ejakaa hwɔ ngɛ mi yee nɛ nyɛ ha we mi ni ma ye; kuma ngɛ mi yee nɛ nyɛ ha we mi nyu ma nu; 43 nubwɔ ji mi nɛ nyɛ ha we mi he ko nɛ ma to; i hɛɛ ye he gu nɛ nyɛ wui mi tade; i be he wami, nɛ a wo mi tsu mi, se nyɛ ba slaa we mi.’
44 Nɛ mɛ hu a ma he nɔ ke, ‘Nutsɔ, te be nɛ wa na mo kaa hwɔ ngɛ mo yee aloo kuma ngɛ mo yee aloo nubwɔ ji mo aloo o hɛɛ o he gu aloo o ngɛ hiɔ nue aloo a wo mo tsu mi nɛ wa yi kɛ bua we mo nɛɛ?’
45 Nɛ matsɛ ɔ ma he nɔ ke, ‘Anɔkuale, i ngɛ nyɛ dee ke, si abɔ nɛ nyɛ yi kɛ bua we ye nyɛmimɛ nɛ ɔmɛ a ti nɔ nyafii kake ɔ, ami nɔuu nɛ nyɛ yi kɛ bua we ɔ nɛ.’
46 Nɛ a maa ya neneene tue gblami mi, se dali ɔmɛ lɛɛ a maa ya neneene wami mi."