1 E kɛ we nɛ nihi fuu ba bua wo e he nɛ a ngɛ a bi a nɔ naae. Jamɛ a be ɔ mi nɛ e de e kaseli ɔmɛ ke, "Nyɛɛ hyɛ nyɛ he nɛ e hi ngɛ Farisi bi ɔmɛ a osato peemi ɔ he. A peeɔ a he kaa dali be mi nɛ a nɔ yayami peeli be je nɛ ɔ mi. Se nɔ́ ko be nɛ a ngɔ laa nɛ a be lɛɛ gbleegbleegblee. 2 Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, e ma je e he kpo kaa bɔ nɛ ma sasɛ ngɛ ɔ. 3 Nɛ nɔ́ tsuaa nɔ nɛ nyɛ de ngɛ laami mi ɔ, a maa jaje ngɛ paa mi. Nɛ nɔ́ tsuaa nɔ nɛ nyɛ de ngɛ se tsu mi ɔ, a maa fiɛ ngɛ ma nɔ nɛ nɔ fɛɛ nɔ maa nu.
4 Ye huɛmɛ, nyɛ ko ye nihi nɛ hlaa kaa a ma kpata nyɛ nɔmlɔ tso hɛ mi ɔmɛ gbeye. Nɔmlɔ tso ɔ pɛ nɛ a ma nyɛ maa gbe. A be susuma a nɔ he wami. 5 Nɔ nɛ sa kaa nyɛ yee gbeye ji Mawu. Mawu nɛ ngɛ he wami nɛ ke benɛ e gbe nɔmlɔ tso ɔ se ɔ, e sakee susuma a hu kɛ fɔɔ abosiamihi a je.
6 Nyɛmɛ ji otoklii kake jua? E sui pɛsua. Se Mawu buu otoklii fɛɛ otoklii he akɔtaa. 7 Nɛ nyɛ hu nyɛ yi kpɛti bwɔmi po Mawu kane mɛ tsuo kakaaka nɛ e le nya. Mɛni he je nɛ nyɛ maa ye gbeye mɔ? Nyɛ he jua wa hluu tsɔ ha Mawu pe otokliihi babauu.
8 I ngɛ nyɛ si woe anɔkuale mi ke, nɔ tsuaa nɔ nɛ maa le mi nɛ ma he mi ye kaa nɔ nɛ a tsɔ kɛ ba a, nɛ e maa ye jamɛ a odase ɔ paa ngɛ ma hɛ mi ɔ, Nɔmlɔ Bi ɔ hu maa wo e hɛ mi nyami hwɔɔ se ngɛ hiɔwe bɔfo ɔmɛ a hɛ mi. 9 Nɛ ja a kɛ̃ nɛ ami hu i ma kua nɔ tsuaa nɔ nɛ kuaa Nɔmlɔ Bi ɔ ngɛ nimli a hɛ mi ɔ ngɛ bɔfo ɔmɛ a hɛ mi. 10 Se kɛ hu ɔ, a ma wo nɔ tsuaa nɔ nɛ tuɔ munyu kɛ siɔ Nɔmlɔ Bi ɔ he ngɔ ke lɛ; se nɔ tsuaa nɔ nɛ tuɔ munyu ke siɔ Mumi Klɔuklɔu ɔ, a be woe ngɔ ke lɛ kɔkɔɔkɔ.
11 Nɛ ke ji a wo munyu kɛ wo nyɛ he, nɛ a yaa kojo nyɛ ngɛ Yuda bi ɔmɛ a nɔ yeli ɔmɛ kɛ kpe he ɔmɛ a nikɔtɔma amɛ a hɛ mi ɔ, nyɛ ko hao nyɛ he ngɛ nɔ́ nɛ nyɛ ma de he. 12 Ejakaa Mumi Klɔuklɔu ɔ ma wo nɔ́ nɛ sa nyɛ demi ɔ kɛ wo nyɛ nya ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a nɔ nɔuu."
13 Kɛkɛ nɛ nɔ ko nɛ ngɛ ni ɔmɛ a kpɛti ɔ de lɛ ke, "Tsɔɔlɔ, mo de ye nyɛmi ɔ nɛ e kɛ mi nɛ dla wa tsɛ gbosi ni ɔ mi."
14 Se Yesu ha lɛ heto nɛ e de ke, "Ye huɛ, mɛnɔ nɛ wo mi kojolɔ ngɛ munyu kaa kikɛ ɔ mi?" 15 Kɛkɛ nɛ e de e kaseli ɔmɛ ke, "Nyɛɛ hyɛ nyɛ he saminya nɛ nyɛ hɛ nɛ ko tsu ngɛ níhi a he, ejakaa tsa pi ni nami fuu nɛ peeɔ nɔ ko nɔmlɔ."
16 Nɛ e bu mɛ abɛ nɛ ɔ ke, "Niatsɛ ko ngmɔ ba ni saminya. 17 E kpa ni babauu nɛ e ni tomi he ɔmɛ kulaa hyi kɛ be nɔ. Kɛkɛ nɛ e bi e he ke, ‘Kɛ i peeɔ kɛɛ? Jije i ma to ngmɔ ni fuu nɛ ɔ ngɛ?’ 18 Nyagbe mi ɔ e de e he ke, ‘I le nɔ́ nɛ ma pee. I ma hule gba momo ɔmɛ nɛ ma ma ehehi nɛ kle pe mɛ, kɛkɛ i ma na blɔ ha ngmɔ ni fuu nɛ ɔmɛ. 19 Kɛkɛ ɔ, jehanɛ ɔ lɛɛ i be nɔ́ ko tsue hu, nɛ i ma de ye susuma ke, Ye huɛ, o nɛ ni sɔuu nɛ a bua nya ngɔ to si ha mo nɛ o maa hi yee hluu jehahi abɔ. Moo ye nɛ o nu kɛ yi ɔmɛ nɛ o bua nɛ jɔ.’
20 Se Mawu de nyumu nɛ ɔ ke, ‘Hyɛ kuasia ha! Hwɔɔ je be o yi nae. Nɛ ni babauu nɛ o bua nya nɛ ɔ nɛɛ, mɛnɔ nɛ e maa ye lo?’
21 Nɔ tsuaa nɔ nɛ toɔ ni ngɛ je nɛ ɔ mi nɛ e susuu we hwɔɔ se he, nɛ e maa to ni ngɛ hiɔwe ɔ, kuasia ji lɛ."
22 Kɛkɛ nɛ e plɛ nɛ e de e kaseli ɔmɛ ke, "Nyɛ ko hao nyɛ he nɛ nyɛ bi ke, jije wa ma na nya ngma kɛ je, nɛ jije wa ma na he bo kɛ je. 23 Ejakaa wami he hia hluu pe nya ngma kɛ bo. 24 Nyɛɛ hyɛ kɔɔkɔmitehi ha, a be ngmɔ nɛ a be ni tomi he, se Mawu lɛɛ mɛ. Nɛ nyɛ he jua wa kɛ ha lɛ si abɔ pe lohwe pɛlitsɛhi.
25 Nɛ mɛni se nɛ nyɛ ma na ke nyɛ ye nyɛ tsui nɛ nyɛ hao? Anɛ nyɛ tsui yemi ɔ ma nyɛ pue nyɛ wami ligbihi a nɔ ha nyɛ lo? Dabi! 26 Nɛ ke ji tsui yemi be ni tsɔwitsɔwi kaa enɛ ɔmɛ nyɛe maa pee ha nyɛ ɔ nɛɛ, lɛɛ mɛni hia kaa nyɛɛ hao nyɛ he nɛ nyɛɛ ye tsui ngɛ nihi nɛ kle pe enɛ ɔmɛ a he?
27 Nyɛɛ fɔ nyɛ hɛ nɛ nyɛɛ hyɛ nga nɔ mɔmɔ ɔmɛ ha. A gbo we dengme ko ɔ, a tsɛ we doti hulɔ, se a he fɛu pe Salomo he fɛu kɛ e anunyami si abɔ. 28 Lɔ ɔ he je ɔ, mɔmɔhi nɛ wa naa mwɔnɛ ɔ se hwɔ pɛ wa nɛ mɛ hu ɔ, ke Mawu buɔ mɛ bo nɛ a he peeɔ fɛu ɔ, si nyɛmɛ nɛ e be nyɛ bo hae nɛ nyɛ maa ha lo? Kɛ nyɛ hemi kɛ yemi hiɛ́ nɛ ɔ kɛɛ? 29 Nɛ mɛni he nɛ nyɛ maa ye tsui ngɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa ye kɛ nɔ́ nɛ nyɛ maa nu he? Nyɛ ko ye he tsui kulaa, Mawu ma ha nyɛ. 30 Niinɛ, je ɔ tsuo gbo ɔ ni nɛ ɔmɛ a he dengme, se nyɛ hiɔwe Tsɛ ɔ le nyɛ hiami ni ɔmɛ kulaa. 31 Nyɛɛ lɛɛ nyɛ hla Mawu Matsɛyemi ɔ se blɔ kekle nɛ e ma ha nyɛ ni nɛ ɔmɛ tsuo ngɔ piɛ he.
32 Enɛ ɔ he je ɔ, nyɛ ko ye gbeye, nyɛ asafo nyafii, ejakaa nyɛ Tsɛ ɔ suɔmi nya ji kaa e ma wo Matsɛyemi ɔ ngɔ ha nyɛ. 33 Nyɛɛ jua níhi nɛ nyɛ ngɛ ɔmɛ nɛ nyɛ kɛ sika a nɛ ke nihi nɛ e hia mɛ ɔmɛ, bɔ nɛ pee nɛ nyɛɛ gu enɛ ɔ nɔ kɛ to níhi ngɛ hiɔwe. Hiɔwe ni tomi kpɛɛ ɔ wui momo nɛ e gba we hulɔ; nɛ nyɛ nito ni ɔmɛ be laae ngɛ lejɛ ɔ; nɛ julɔ ko be nɔ́ ko nyɛe maa ju ngɛ mi, nɛ lohwe tsɔwi hu puɛ we ni ngɛ e mi. 34 He fɛɛ he nɛ o weto ni ngɛ ɔ, lejɛ ɔ nɛ o tsui kɛ o susumi hii.
35 Nyɛ dla nyɛ he nɛ nyɛɛ pee klaalo 36 kɛ ha nyɛ Nutsɔ ɔ nɛ maa je yo kpeemi okplɔɔ tsɛmi ɔ kɛ ba a, konɛ ke e ba si sinya a pɛ nɛ nyɛ bli ha lɛ. 37 Ni nɛmɛ nɛ ma dla a he kɛ hi lɛ blɔ hyɛe ɔ, a ma nya nɛ a bua maa jɔ benɛ e ma ba su si ɔ. I ngɛ nyɛ dee anɔkuale mi kaa e ma ha nɛ a hi si, nɛ lɛ nitsɛ e maa wo sɔmɔmi tade nɛ e ma sɔmɔ mɛ be mi nɛ a hi si ngɛ ni yee ɔ. 38 Nɛ nyɔ mi kpɛti nɛ e maa ba jio, makɛ i jio, nihi kulaa nɛ ma dla a he kɛ hi lɛ blɔ hyɛe ɔ, mɛ nɛ a ma na bua jɔmi be mi nɛ e ma ba su si ɔ.
39 Nɛ jinɛ nɔ tsuaa nɔ ko dla e he kɛ hyɛ lɛ blɔ ke e maa le ngmlɛfia nɔ tutuutu nɛ e maa ba a. Kaa bɔ nɛ wetsɛ ko dlaa e he ke ji e maa le be nɛ julɔ maa ba a. 40 Lɔ ɔ he je ɔ, nyɛ dla nyɛ he be fɛɛ be, ejakaa Nɔmlɔ Bi ɔ maa ba tlukaa be nɛ nyɛ hyɛ we lɛ blɔ kulaa."
41 Kɛkɛ nɛ Petro bi lɛ ke, "Nutsɔ, wɔ pɛ nɛ o ngɛ abɛ nɛ ɔ bue aloo nɔ tsuaa nɔ i." 42-44 Nutsɔ ɔ ha heto nɛ e de lɛ ke, "Nɔ tsuaa nɔ nɛ ji anɔkuale yelɔ, nɛ e hɛ mi ka si nɛ e wetsɛ wo lɛ ngɔ to tsɔli kpa amɛ a nya kaa e hyɛ a nɔ nɛ e lɛ mɛ ɔ nɛ i ngɛ dee ɔ nɛ. Ke ji e nutsɔ ɔ ba nɛ e ba na kaa e tsu ni kpakpa a, e ma na hiɔwo. E nutsɔ ɔ ma wo lɛ ngɔ to e nɔ́ tsuaa nɔ nɛ ngɛ e dɛ ɔ nya.
45 Se ke ji tsɔlɔ nɛ ɔ ma susu kaa e wetsɛ ɔ be bae lolo, nɛ e ma bɔni sɔmɔli nyumu kɛ yi ɔmɛ tsuo nɛ ngɛ e sisi ɔ ni fiami, nɛ e ma bɔni da demi kɛ basabasa peemi ɔ, lɛɛ due ha lɛ! 46 E nutsɔ ɔ ma ba je kpo tlukaa be mi nɛ tsɔlɔ nɛ ɔ hɛ be e he nɔ nɛ e ma je lɛ kɛ je e blɔ he ɔ. E ma wo lɛ kɛ ya futu nihi nɛ yi anɔkuale ɔmɛ a kpɛti. 47 E nutsɔ ɔ maa gbla e tue wawɛɛ, ejakaa e le e ni tsumi se e kua tsumi.
48 Se nɔ nɛ li kaa yayami nɛ e ngɛ pee ɔ, a maa gbla e tue bɔɔ ko kɛkɛ. Nɔ nɛ a ha lɛ fuu ɔ, a hyɛɔ blɔ kaa e ha fuu; nɛ nɔ nɛ a to fuu kɛ wo e dɛ ɔ, lɛ e dɛ nɛ a biɔ fuu si ngɛ.
49 I ba nɛ ma ba tsɔ je ɔ la, nɛ i na jinɛ be nɛ ɔ mi ɔ i gbe ye ni tsumi ɔ nya momo. 50 Ta yobu ko ngɛ ye hɛ mi nɛ i ma hwu. Nɛ ye he ngɛ mi hiae kɛ yaa si be nɛ ma gbe nya.
51 Nyɛ ko susu kaa i wo tue mi jɔmi kɛ ma zugba a nɔ. Mi gbami kɛ pɛ mohu nɛ i kɛ ma. 52 Nɛ kɛ je be nɛ ɔ mi kɛ yaa a, wehi a mi ma gba wo a bi. Nihi etɛ maa pi ye se, nɛ nihi enyɔ hu a be ye munyu hlae nɛ a nu; aloo nihi enyɔ maa hi ye blɔ fa mi nɛ nihi etɛ hu maa te si kɛ wo mi. 53 Ye he ɔ, binyumu kɛ e tsɛ a kpɛti ma gba, nɛ nyɛ kɛ e biyo hu a be yee. Nganyɛ kɛ e binyumu yo hu maa ye aka."
54 Kɛkɛ nɛ e plɛ nɛ e de ni ɔmɛ nɛ ba bua a ke, "Ke nyɛ na nɛ bɔ kuu wo ngɛ pu sinɔ he ɔ, tsɛ nyɛ deɔ ke hiɔmi maa nɛ. Nɛ ja i.
55 Ke woyi kɔɔhiɔ te ɔ, kɛkɛ nyɛ ke, ‘Mwɔnɛ ɔ pu maa tso wawɛɛ.’ Nɛ nyɛ tɔ we. 56 Osatotsɛmɛ, nyɛ le nɛ nyɛ tsɔɔ kɔɔhiɔ mi tsakemi ɔmɛ a sisi pɛpɛɛpɛ, se nyɛ ke nihi nɛ maa ba amɛ a he okadi nɛ bɔle nyɛ ɔ lɛɛ nyɛ nɛ. 57 Mɛni he je nɛ nyɛ sume kaa nyɛ maa na nɔ́ nɛ ji anɔkuale ɔ?
58 Moo hyɛ nɛ o kɛ nɔ nɛ wo munyu kɛ wo o he ɔ nɛ dla loko ji munyu ɔ nɛ e ya su sane yelɔ ɔ hɛ mi, bɔ nɛ pee nɛ a ko ya bu mo fɔ ngɛ ma hɛ mi nɛ a ya wo mo tsu. 59 Ejakaa ke e ba mi ja a, o be o he yee, ja o wo o hiɔ ɔ kulaa loko ji a maa ngmɛɛ o he."