1 Yesʉ mwamɨnya ko aBafarisayo mobonvwa kw'ɨye abona bɨga bangɨ kʉlenga Yoani n'ibatisyabo. 2 Ko kwenene Yesʉ yowene mwathabatisya mʉndʉ. Hewethuwe nɨ abɨga bʉwe bo babatisaga. 3 Mwathoka mo kɨhʉgo ky'iYuteya mwashʉba mo kɨhʉgo ky'iNgalilaya. 4 Kw'ihika eyo, lyabyaga nɨlɨtholere ikirukania mo kɨhʉgo ky'ɨSamarɨa. 5 Ni bathyo kw'ahikaga mu muyi mʉgʉma w'ɨSamarɨa ow'anahʉlwamo Sikari. Omuyi oyo abyaga hofɨ n'erɨshwa Yakobo ahaga mʉgala ʉwe Yosefʉ. 6 Nɨ oko ko kʉlɨ ekisima kya Yakobo. Bʉshana n'enduhi y'olʉgendo, Yesʉ mwikala ko mʉsɨke w'ekisima ekyo. Bwabyaga hofɨ saha ndathʉ.
7 Aho, mʉkatsɨ mʉgʉma Mʉsamarɨa mwitsa theha metsi. Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Nyɨhe metsi w'ɨshoma.» 8 Ko ndambi eyo, abɨga bʉwe babyaga nibayire ʉla kalyo mo muyi. 9 Omʉkatsɨ Mʉsamarɨa oyo mwabwɨra Yesʉ athɨ: «Ɨwe ʉlɨ Muyuta, ʉthɨ ko wanganyɨshaba metsi ingye Mʉsamarɨa? Anegenaga athyo, kʉshangwa aBayuta bathabyaga mʉ bʉgʉma n'aBasamarɨa.» 10 Yesʉ mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Wangaminyire ekyo Gongo anahana, na nɨ ndɨ yo ʉkʉbwɨra athɨ: "Nyɨhe metsi w'ɨshoma," n'ɨwe wo wangamushabire ametsi, naye angakʉhere ametsi w'obʉyɨngo.» 11 Omʉkatsɨ oyo mwamʉbwɨra athɨ: «Nyinya-kowethʉ, uthawite kɨndʉ ky'ɨthehamo, n'ekisima nɨ kɨre kʉtsɨbʉ. Wamathokya ametsi w'obʉyɨngo ayo wo hayi? 12 Ʉlɨ mʉkʉlʉ kʉ thatha Yakobo yo wathʉhaga ekisima eki, na ɨyowene-wene mwashoma ko metsi wakyo hagʉma n'abana bʉwe n'ekihyo kɨwe.» 13 Yesʉ mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Bʉlɨ mʉndʉ yo ʉshoma ko metsi aya andashʉbafwa nyotha. 14 Hewethuwe obʉlɨ mʉndʉ yo wandashoma ametsi wo nyandamʉha, athɨndashʉbafwe nyotha na hake. Ametsi nyandamʉha, andabya nga shoko mw'ɨye yo yɨthokamo metsi wa bʉyɨngo bwa kera na kera.» 15 Omʉkatsɨ oyo mwamʉbwɨra athɨ: «Nyinya-kowethʉ, nyɨhe ko metsi ayo nɨmo nyɨthɨshʉbafwe nyotha, na nyɨthɨshʉbe hika ɨthehera hano.» 16 Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Genda, ʉyabɨrɨkɨre ibawe, na uhike naye hano.» 17 Omʉkatsɨ oyo mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Nyithawithe iba aye.» Aho, Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Wamashubya kʉbʉya ʉthɨ: "Uthawithe iba awe," 18 kʉshangwa wabyaga na bayira bathano, n'oyo wikere naye lɨno athalɨ ibawe. Aho wamanegena kwenene.» 19 Omʉkatsɨ oyo mwamʉbwɨra athɨ: «Nyinya-kowethʉ, nyamalola ko ʉlɨ mʉmɨnyeretsɨ. 20 Bo thatha-kʉlʉ mobaramya Gongo ko kɨthwa kɨno. He imwe Bayuta omʉnegena mʉthɨ: n'ɨYerʉsalemʉ ko kʉlɨ ahandʉ abandʉ bahamulirwe ɨramɨtsya Gongo.» 21 Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Mbe mʉkatsɨ, ʉnyɨkɨrɨtsye, endambi eyihika yo muthindaramye Thatha ibye ko kɨthwa kɨno, ibye ɨYerʉsalemʉ. 22 Imwe Basamarɨa omunaramya Gongo bʉthamʉmɨnya. He ithwe Bayuta, othunaramya Gongo yo thwetsi kʉshangwa obushabuli buthokire ko Bayuta. 23 Hewethuwe endambi eyihika naro yamalire ihika. Abo baramya Thatha mo kwenene bangamuramya mo Mʉthɨma na mo kwenene, kʉshangwa Thatha ashondya bandʉ bo bamuramya mo mʉhanda oyo. 24 Gongo nɨ Mʉthɨma, na bo bamuramya lɨtholere nibamuramya mo Mʉthɨma na mo kwenene.» 25 Omʉkatsɨ oyo mwamʉbwɨra athɨ: «Nyetsi ko Masia yo ʉnahʉlwamo Kirisito andahika. Na andabya ahika andathʉkangɨrɨtsya ebɨnwa byoshi.» 26 Aho Yesʉ mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «N'ingye ngyo nyɨnegena nawe.»
27 Ko ndambi eyo abɨga ba Yesʉ mobashʉbʉla, nabo mobashweka babere bamʉshʉnga alɨ asɨmola n'omʉkatsɨ oyo. He mohathabya mʉgʉma mʉbo yo wabutsaya omʉkatsɨ oyo nga ashondya ki kʉtse ɨbʉtsya Yesʉ nga bʉshana na ki asɨmola naye. 28 Aho omʉkatsɨ oyo mwamika ekɨrega kɨwe kya metsi, mwashʉba mo muyi n'ɨbwɨra abandʉ athɨ: 29 «Muhike mʉlole omʉndʉ yo wamanyɨbwɨra ebɨnwa byoshi nyakolaga. Athangabya ni Kirisito?» 30 Aho mobathoka mo muyi na mobaya eyɨrɨ Yesʉ. 31 Ko ndambi eyo, abɨga ba Yesʉ mobamʉshaba bathɨ: «Mʉkangɨrɨtsya, ulye kalyo!» 32 Hewethuwe mwashʉbɨtsyabo athɨ: «Ingye nyiwithe kʉ kalyo ko muthetsi.» 33 Aho abɨga bʉwe mobabutsania bathɨ: «Halɨ mʉndʉ yo wamalire ɨmʉlethera kalyo?» 34 Yesʉ mwabwɨrabo athɨ: «Akalyo kaye nɨ ɨkola erɨshasha lya yo wanyɨthʉmaga n'ɨbereretsya omʉlɨmo ʉwe anyɨhaga. 35 Imwe bene mʉthalɨ omʉnanegena mʉthɨ: "Kukishiya myetsɨ ine nɨthwahʉlʉla"? H'ingye enyɨbabwɨra, mʉshʉmbe amesho, mʉshʉnge amashwa: ebɨkʉmba byerire, nabyo bɨhera byangageshwa. 36 Omugeshi amamala ɨhembwa olʉhembo lʉwe. Na akʉma-kʉma ebɨkʉmba bʉshana n'obʉyɨngo bw'ekera na kera, bʉshana omuheri n'omugeshi bamogere hagʉma. 37 Kʉshangwa omushinga ono nɨ wa kwenene owanegenire athɨ: "Mʉndʉ mʉgʉma anahera n'ogʉndɨ anahʉlʉla." 38 Ingye, monyabathʉma ɨya hʉlʉla mw'ɨshwa lyo mʉthalʉhɨraga, abandɨ mobahɨngalyo, nemwe mwamabona endundi y'omʉlɨmo wabo.»
39 Basamarɨa bangɨ b'omo muyi oyo mobɨkɨrɨtsya Yesʉ bʉshana n'ebɨnwa omʉkatsɨ oyo anegenaga athɨ: «Mwanyɨbwɨra ebyoshi nyakolaga!» 40 aBasamarɨa babere bamuhikira, mobamʉshaba ikale hagʉma nabo, naye mwamalayo bɨro bɨbɨrɨ. 41 Na bandɨ bandʉ bangɨ kʉtsɨbʉ mobɨkɨrɨtsya bʉshana n'ebɨnwa Yesʉ yowene-wene anegenaga, 42 nabo mobabwɨra omʉkatsɨ oyo bathɨ: «Thwamamwɨkɨrɨtsya lɨno, ɨthalɨ bʉshana n'ebɨnwa wanegenaga kuroshi, hewethuwe nɨ bʉshana thwamayonvwɨra ithwe bene-bene, na thwetsi ko kwenene kw'oyu ni mushabuli w'ekɨhʉgo.»
43 Kwabere kwatsʉka bɨro bɨbɨrɨ, Yesʉ mwathoka eyo, na mwaya mo kɨhʉgo ky'iNgalilaya. 44 Yesʉ yowene-wene mwanegena athɨ: «Omʉmɨnyeretsɨ athalɨ anashikibwa mo kɨhʉgo kɨwe.» 45 Hewethuwe abere ahika iNgalilaya, abandʉ bayo mobamukokya kʉbʉya. Kʉshangwa nabo babyaga ko linye ly'ePasaka, mobashʉnga ko byoshi Yesʉ akolaga ɨYerʉsalemʉ ekɨro ekyo. 46 Aho Yesʉ mwashʉbaya iNgalilaya mo muyi w'ɨKana, oko ahɨndʉlɨraga ametsi mo tifayi. ɨKaperenaʉmʉ yabyaga mʉkɨnga-kɨnga mʉgʉma w'oko bwamɨ, yo wabyaga na mwana mukoni. 47 Omʉkʉlʉ oyo abere onvwa ko Yesʉ amahika iNgalilaya nɨathoka iYuteya, mwamʉgendera, n'ɨmʉshaba athɨ aye ɨKaperenaʉmʉ ayalamye mʉgala yo wabyaga niathohire. 48 Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Imwe mʉthangathɨkɨrɨtsya na hake muthashungire kʉ bɨmɨnyɨkalo na bɨthɨko-thɨko.» 49 Omʉkʉlʉ w'oko bwamɨ oyo, mwamʉshʉbɨtsya athɨ: «Nyinya-kowethʉ enyɨkʉshaba uhike ewaye omwana aye athetsi afwa.» 50 Yesʉ mwamʉbwɨra athɨ: «Shʉba ewawe, mʉgalawe aneho.» Ishe w'omwana mwɨkɨrɨtsya ekɨnwa ekyo Yesʉ amʉbwɨraga na mwagenda. 51 Abere anemʉshʉbʉla, abakoli bʉwe mobayamʉlɨndɨrɨra na mobamʉbwɨra bathɨ: «Omwanawe alɨho!» 52 Aho, mwabʉtsyabo ng'omwana athalama kʉ ndambi sɨngahɨ. Nabo mobamʉshʉbɨtsya bathɨ: «Alamaga muligolo ko saha sɨrɨnda sa mwɨshɨ.» 53 Ishe ʉwe mwamɨnyerera ko nɨ oko ndambi eyo, ko Yesʉ athamʉbwɨra k'omwana ʉwe alɨho. Aho ɨye n'olʉganda lʉwe loshi mobɨkɨrɨtsya Yesʉ. 54 Kɨno kyo kɨmɨnyɨkalo kya kabɨrɨ kyo Yesʉ akolaga, abere alɨathoka iYuteya n'ɨya iNgalilaya.